Patrón mladých ľudí, sv. Gabriel Possenti

Dosť netradične sa do dejín 19. storočia zapísal mladý taliansky mních. Vďaka svojmu nevídanému umeniu je dodnes neformálnym patrónom strelcov a majiteľov zbraní. Ozbrojený iba vierou a ružencom sa postavil veľkej presile po zuby ozbrojených vojakov a vyhral. Gabriel Possenti totiž nebol iba obyčajný rehoľník. Predtým, než sa odovzdal do sveta ticha a modlitieb, viedol veľmi pestrý život.

Nesplnený sľub
Na svet prišiel 1. marca 1838 v Assisi. Narodil sa ako jedenásty z trinástich detí a pôvodne dostal meno František podľa miestneho slávneho rodáka. Dokonca bol pokrstený na rovnakom mieste ako v 12. storočí František z Assisi. Jeho otec Sante pracoval ako právny poradca a rodina si nežila zle. Mladíka ani nenapadlo uvažovať o dráhe duchovného.

Rád tancoval, navštevoval večierky, vždy chodil elegantne upravený. Tiež sa venoval lovu a čoskoro sa preslávil veľmi presnou muškou. Neskôr však spoznal aj odvrátenú stranu života. Prišiel o matku Agnes a v roku 1855 podľahla cholere jeho milovaná sestra Mária. Rozchorel sa aj sám František a jeho život visel na vlásku. Vtedy sa prvýkrát rozhodol, že pokiaľ sa uzdraví, vstúpi na výraz vďaky do kláštora. Nakoniec skutočne vstal z lôžka, ale na sľub samozrejme zabudol. Ďalej sa venoval loveckým kratochvíľam, ale len do chvíle, než sa nešťastnou náhodou sám postrelil. Vtedy znova sľuboval, že vstúpi do kláštora, keď sa zotaví. Záväzok opäť nesplnil.

Všetko sa zmenilo v auguste 1856, kedy pri náboženskej procesii počul tajomný hlas, ktorý ho nabádal, aby pamätal na sľub a vzdal sa svetského života. A vtedy František skutočne poslúchol. Vstúpil do noviciátu passionistov a prijal rehoľné meno Gabriel od Panny Márie Bolestnej. Z rozmarného mladíka sa čoskoro stal zbožný muž, ktorý odolával všetkým zvodom. Dokonca požiadal príbuzných, aby za ním nechodili a nerušili ho v rozjímaní.

Ako vo westerne
Keď v roku 1860 hýbalo Apeninským polostrovom povstanie a zemou pochodovali Garibaldiho vojská, život sa vymkol z bežných koľají. O rok neskôr síce vzniklo zjednotené Taliansko, ale nepokojná doba spôsobila aj mnoho utrpení. Krajinou sa potulovali najrôznejšie bojovky a plienili, na čo prišli. Zhruba dvadsať vojakov dorazilo aj do horskej dedinky Isola, kde začali rabovať a znásilňovať. Netušili, že neďaleko stojí kláštor, v ktorom rozjímal Gabriel. Keď k jeho ušiam doľahol krik z dediny, so súhlasom opáta sa vydal zjednať nápravu. Prvý, koho vonku stretol, boli dvaja vojaci, ktorí ťahali k stodole bojujúcu dievčinu. Vyzval ich, aby ju nechali ísť, čo síce urobili, ale len preto, aby sa mohli vrhnúť na trúfalého mnícha. Lenže Gabriel nemal pre strach urobené a jednému z ozbrojencov vzal z puzdra pri páse revolver. S jeho pomocou odzbrojil aj jeho kumpána a oboch mužov hnal až na náves, kde sa stretol so zvyškom zdivočených vojakov. Bola to situácia ako z westernu. Na jednej strane osamelý hrdina v sutane, proti nemu banda desperátov. Napriek tomu Gabrielovi stačil na víťazstvo jediný výstrel. V osudnej chvíli si všimol bežiacu jašteričku a jednou ranou jej ustrelil hlavu. Vojaci pri pohľade na majstrovský kúsok bojazlivo cúvli a nakoniec z dediny odtiahli.

Správa o Gabrielovom hrdinstve sa rýchlo rozniesla po okolí, ale mladý muž si slávy príliš neužil. Hneď na budúci rok prechladol a k chorobe sa navyše pridala tuberkulóza, takže jeho život opäť visel na vlásku. Tentokrát už Gabriel o záchranu neprosil a zmierene čakal na svoj koniec, ktorý prišiel 27. februára 1862, krátko pred jeho 24. narodeninami. V roku 1920 ho pápež Benedikt XV. vyhlásil za svätého a ustanovil ho patrónom mladých. Neformálne je ale považovaný aj za strážcu všetkých milovníkov zbraní.

Zdroj: modlitba.sk, Obrázok: tamtiež 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *