Muži, ktorí veria
V liste, ktorý pápež Ján Pavol II. napísal kňazom po celom svete na Zelený štvrtok, hovorí o zvyku, ktorý sa vyvinul v mnohých lokalitách za železnou oponou, kde prenasledovanie nezanechalo kňazov. O takejto udalosti som sa dozvedel už pred niekoľkými rokmi od priateľov. Stáva sa tam, že ľudia idú do opusteného kostola, alebo ak už nijaký neexistuje, na cintorín, kde je pochovaný kňaz. Štólu položia na oltár alebo na náhrobný kameň a spoločne sa modlia modlitby Najsvätejšej Eucharistie. Na mieste, kde by došlo k premeneniu, nastáva hlboké ticho, ktoré je niekedy prerušované plačom. Pápež potom pokračuje a obracia sa na nás, kňazov. Hovorí: Drahí bratia, keď vás niekedy prepadnú pochybnosti o vašom povolaní, keď pochybujete o jeho zmysle a pýtate sa, či je spoločensky neproduktívne alebo dokonca zbytočné, zamyslite sa nad týmto. Pomyslite na to, ako veľmi ľudia túžia počuť slová, ktoré dokážu vysloviť iba pery kňaza. Ako veľmi túžia prijať Telo Pánovo. Ako netrpezlivo čakajú, kým im niekto povie: „Ja ťa rozhrešujem“.…
Žiadny človek sa nemôže sám odvážiť použiť Kristovo „ja“ ako svoje „ja“ bez rúhania. Nikto nemôže sám od seba povedať: “Toto je moje telo. Toto je moja krv. Rozhrešujem ťa od tvojich hriechov.“ A predsa tieto slová potrebujeme rovnako ako náš každodenný chlieb. Keď sa už o nich nehovorí, každodenný chlieb zatuchne a miesto Boha sa vyprázdni. Toto je teda najhlbší a zároveň najvzrušujúcejší dar kňazskej služby, ktorý môže dať iba Pán: nielen dávať jeho slová do súvislosti ako slová minulosti, ale hovoriť tu a teraz so svojím „ja“, konať in persona Christi; reprezentovať Kristovu osobu, ako to vyjadruje liturgia.
V podstate z toho môžeme odvodiť celú povahu kňazskej činnosti a poverenia kňazského života. Iste, aj keď kňaz svojim životom protirečí týmto slovám, sú stále účinné, práve preto, že tu záleží na „ja“ Ježiša Krista, a nie na mužovom egu. Nestáva sa prítomným telo toho či onoho človeka, ale jeho. Zároveň je však jasné, že takéto slová nemôžeme vysloviť bez toho, aby si vyžadovali náš vlastný život a nevyžadovali vnútornú zhodu s tým, čo hovoríme. Niekto, komu je dovolené vziať na pery „ja“ Ježiša Krista, ten musí predovšetkým sám veriť. Kňaz musí byť predovšetkým človek, ktorý verí.
Pápež Benedikt XVI.
