Hosťujúci kazateľ práve skončil sériu
Hosťujúci kazateľ práve skončil sériu evanjelizačných zhromaždení v jednom dedinskom zbore. Členovia tej cirkvi boli takí chudobní, že mu nemohli zaplatiť jeho výdavky. A tak sa jeden zo starších rozhodol, že mu venuje svojho koňa. Nebolo možné odmietnuť, preto kazateľ za darovaného koňa srdečne poďakoval a chystal sa na cestu.
Bývalý majiteľ koňa si ho však zavolal a vysvetlil mu:
Toto je zvláštny kôň. Je vycvičený tak, že keď poviete „Chvála Bohu“, tak zrýchli a keď počuje „Aleluja“, zastaví.
Hosťujúci kazateľ sľúbil, že dá na koňa pozor, rozlúčil sa, nasadol a hovorí: „Chvála Bohu“ a kôň sa pohol. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď sa blížili k hlbokej rokline. Kazateľ koňovi prikázal:
„Chvála Bohu“. Kôň zrýchlil. Kazataľ zakričal: „Chvála Bohu“. Kôň sa dal do cvalu. Kazateľ sa chytil za hlavu: „Poplietol som slová. Ako len znel ten príkaz na zastavenie?“
Kôň sa rúti k priepasti a kazateľ vykrikuje všetky slová, ktoré mu schádzajú na rozum:
„Amen“, „Hosana“, „Maranatha“ … Nič nefunguje.
Náhle si spomenie na zázračné slovíčko. Rázne prikáže: „Aleluja“ a kôň sa zastaví pol metra pred okrajom hrozne hlbokej priepasti. Spotený, ale šťastný kazateľ sa hlboko nadýchne, vďačne pohliadne na nebo a povie: „Chvála Bohu“.