MODLITBA – Radostný ruženec

1. desiatok
Požehnaná chvíľa

Všeobecná mienka hovorí, že archaniel Gabriel priniesol Panne Márii posolstvo spásy sveta vo chvíli, keď bola pohrúžená do modlitby. Je pravdou, že modlitba je Bohom vybraná chvíľa, kedy štedro rozdáva svoje dary. Čas venovaný modlitbe nie je neužitočne strávený, ako sa to často domnieva neveriaci svet. Naopak, práve pri nej prichádzame do styku s dobrým, všemohúcim Bohom, od ktorého závisíme v časných potrebách, ale zvlášť v duchovných. Nie sme sebestační. Čím menej svet dbá o modlitbu, tým viacej to pociťuje.
Nechci doplácať na nedostatok modlitby v živote, preto obnov k nej svoju úctu a nájdi si na ňu čas.

2. desiatok
Modlitba vďaky

Nič svetského neruší krásne chvíle návštevy Panny Márie u sv. Alžbety, ktoré Duch Svätý vyznamenáva takou veľkou štedrosťou. Sú to chvíle modlitby v radosti. Slová svätej Alžbety sú modlitbou vďaky. A Magnificat Panny Márie je veľpiesňou ďakovnej modlitby, radostne jasajúcou Božou chválou. Na modlitbu človek najskôr zabudne vo chvíľach radosti, šťastia i úspechu. A predsa je našou povinnosťou za všetko Pánu Bohu poďakovať a za jeho dobrotu ho chváliť.
Nepatri medzi tých, ktorí Pána Boha len prosia a zabúdajú ďakovať. Lebo pamätaj, vďačnému Pán Boh rád dáva.

3. desiatok
Neznáma svätyňa

Za Betlehemom v neznámom zapadnutom kúte bol skalný úkryt pre stáda o ktorom vedel iba málokto. Od chvíle, keď sa tam narodil Boží Syn, od chvíle, keď pri jeho jasličkách kľačala Panna Mária a sv. Jozef v uzobranej modlitbe, stala sa táto betlehemská maštaľ svätyňou. Človek, ktorý sa modlí celým svojím čistým srdcom, je podobný Panne Márii i svätému Jozefovi. Modlitbou premieňa miesta, na ktorých vzýva Boha, na svätyne. Tak sa svätyňou môže stať dielňa, kuchyňa, kancelária, škola i továreň. Keby si všade tam venoval Bohu len strelnú modlitbu, vystaval by si tam miesto Božej chvály a tým už si vykonal mnoho.
Preto buduj Bohu svätyne a to tam, kde žiješ, kde pracuješ, alebo odpočívaš, či dokonca trpíš. Všetko zmeň zbožnosťou na Boží príbytok.

4. desiatok
Pred Bohom užitoční ľudia

Na chrámovom nádvorí zastavia svätú rodinu Simeon a prorokyňa Anna. Sú to starí zbožní ľudia.
Čo znamenajú títo dvaja starci pre svet? Nič. Slabí neduživí starci. Čo by svet od nich čakal? Žijú v ústraní, aby neprekážali, a svet sa ženie okolo nich, ako bystrina okolo skrčenej bútľavej vŕby. Pred svetom sú bezcenní, neužitoční. U Boha však nie. Títo dvaja sa modlia a to je pred Bohom veľká a záslužná práca, zvlášť, keď sa k tomu pridružuje spravodlivosť života. Preto ich Boh vyznamenal a v narodenom Mesiášovi im dal veľké potešenie. Modlitba spojená s bohabojným životom je u Boha niečo veľkého. Si azda starý, alebo chorý? Keď sa modlíš, nie si neužitočný.
Nepovažuj starých a nemocných ľudí za príťaž, najmä keď sa modlia. Ktovie, koľko dobra i ty dostávaš práve za ich modlitby.

5. desiatok
Miesto útechy

Jeruzalemský chrám sa pre Pannu Máriu a sv. Jozefa stal miestom veľkej radosti. Cesty a pútnické útulky prehľadali, ale márne. Až v chráme im spadla úzkosť zo stiesneného srdca. Slová Pána Ježiša: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca? (Lk 2,49) – znamenali, že mali ísť rovno do Božieho chrámu. Pre nás táto výzva platí tiež. S bolesťami, ťažkosťami máme ísť do Božieho chrámu. Chrám so svätostánkom je bezpečným útočišťom skľúčenej duše. Tam ťa čaká ten, ktorý premenil v radosť žiaľ Panny Márie a sv. Jozefa.
Nie zbytočne je napísané vo Sv. písme: „… a poteším ich v svojom dome modlitby. “ (Iz 56,7)

S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *