Krížová cesta pre ctiteľov Eucharistie
Zostavil svätý Peter Julián Eymard
1. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš je odsúdený svojím vlastným ľudom, tými, ktorých zahrnul svojou priazňou. On, ktorý je samotná dobrota, je odsúdený ako podnecovateľ vzbury. On, ktorý je sama svätosť, je odsúdený ako rúhač. On, ktorý sa stal najmenším zo všetkých, je odsúdený ako ten, kto hľadá moc. Je odsúdený zomrieť na kríži ako najnižší zo všetkých otrokov. Ježiš s láskou prijíma tento rozsudok smrti. Zostúpil na túto zem, aby trpel a zomrel a aby nás naučil robiť to isté.
Ježiš je v najsvätejšej Eucharistii odsúdený na smrť predovšetkým vo svojich milostiach, ktoré sú odmietané; vo svojej láske, ktorá je znevažovaná; v jeho sviatostnom stave neveriacim, ktorý ho s hroznou rúhavosťou popiera. Zlý kresťan predáva Ježiša Krista nehodnými prijímaniami diablovi. S Ježišom zaobchádzajú zlí kresťania krutejšie ako Židia. V Jeruzaleme bol odsúdený iba raz, ale v Oltárnej sviatosti je odsúdený každý deň a na tisícoch miestach s desivým počtom nespravodlivých sudcov. A predsa Ježiš dovoľuje, aby bol urážaný, opovrhovaný, odsúdený. Stále pokračuje vo svojom sviatostnom živote, aby nám ukázal, že jeho láska k nám je bezpodmienečná a bez výhrad, že je väčšia ako naša nevďačnosť.
Ó, Ježišu, prosím ťa, odpusť nám všetky rúhania! Ak som sa niekedy nejakých dopustil, chcem naplniť svoj život tým, že ich zadosťučiním a budem ťa milovať a ctiť aj za tých, ktorí tebou pohŕdajú. Daj mi milosť zomrieť s tebou!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
2. zastavenie: Pán Ježiš musí niesť kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
V Jeruzaleme Židia položili na Ježiša hanebný a ťažký kríž. Bol to nástroj, ktorý sa v tom čase používal na trestanie tých najpodlejších ľudí.
Ježiš s radosťou berie na seba tento ťažký kríž. Dychtivo ho prijíma, bozkáva s láskou a nesie s pokorou. Týmto spôsobom ho chce pre nás urobiť sladkým, nadľahčiť ho, urobiť ho príjemným a príťažlivým a posvätiť ho svojou Krvou.
Zlí kresťania kladú na Ježiša v božskej Oltárnej sviatosti oveľa ťažší kríž, oveľa hanebnejší pre jeho Srdce. Tento kríž sú ich skutky neúcty na svätom mieste, rozptýlené myšlienky, chlad srdca v jeho prítomnosti a vlažná oddanosť. Aký ponižujúci kríž je pre Ježiša mať deti, ktorým tak chýba úcta! Takých bezcenných učeníkov!
Ježiš nosí v Oltárnej sviatosti aj moje kríže. Kladie si ich na srdce, aby ich posvätil; prikrýva ich svojou láskou a bozkami, aby ich urobil pre mňa príťažlivými, ale chce, aby som ich niesol pre neho, aby som mu ich obetoval. Je dokonca ochotný vypočuť si výlevy môjho zármutku, nechať ma plakať nad svojimi krížmi a prosiť ho o pomoc a útechu. Ó, aký ľahký je kríž, ktorý prichádza prostredníctvom svätej Eucharistie! Aký krásny a žiarivý vychádza z Ježišovho Srdca! Aké dobré je prijať ho z jeho rúk a pobozkať ho! K Eucharistii sa teda utiekam vo svojich trápeniach, prichádzam k nej pre útechu a silu, a učím sa cez ňu trpieť a milovať!
Pane, odpusť všetkým, ktorí sa k tebe správajú neúctivo v tejto tvojej sviatosti lásky! Odpusť mi moje chvíle ľahostajnosti a zabudnutia na tvoju prítomnosť! Chcem ťa milovať celým svojím srdcom!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
3. zastavenie: Pán Ježiš padá prvýkrát
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš po krátkej chvíli padá pod ťarchou svojho kríža. Je nesmierne vysilený. Počas troch hodín svojej agónie stratil veľa krvi, je oslabený od úderov bičovania a krutého týrania vojakmi počas celej noci.
Koľkokrát Ježiš eucharisticky padá v čiastočkách Oltárnej sviatosti bez toho, aby si to niekto uvedomoval! Ale to, čo spôsobuje, že padá od zármutku, je pohľad na dušu poškvrnenú smrteľným hriechom! Ach, o koľko bolestivejšie Ježiš padá v mladom srdci, ktoré ho nehodne prijíma v deň svojho prvého svätého prijímania! Padá na to ľadové srdce, ktoré nemôže roztopiť ohňom svojej lásky; na pyšného a pretvarujúceho sa človeka bez toho, aby sa ho mohol dotknúť; vchádza do tela, ktoré je len hrobom plným hniloby. Beda! Takto máme zaobchádzať s Ježišom, keď nás prvýkrát tak láskyplne navštívi? Ó, Bože! Taký mladý a už taký vinný! Tak skoro začať byť Judášom! Aký bolestivý musí byť pre Ježišovo srdce hriech tohto svätokrádežného prvého prijímania!
Ó, Ježišu! Ďakujem ti za lásku, ktorú si mi preukázal v mojom prvom svätom prijímaní. Nikdy na to nezabudnem! Som tvoj, úplne tvoj, lebo ty si úplne môj. Rob so mnou čo chceš.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
4. zastavenie: Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Panna Mária sprevádza Ježiša na Kalváriu. Na svojej ceste utrpenia prežíva vo svojej duši skutočné mučeníctvo. Ale keď človek miluje, túži trpieť s milovaným. Dnes sa na svojej ceste utrpenia eucharistický Ježiš často stretáva s deťmi svojej lásky, snúbencami svojho Srdca, služobníkmi svojej milosti medzi svojimi nepriateľmi. Ale zďaleka ho neutešujú ako Mária, ale pripájajú sa k jeho mučiteľom v ponižovaní, rúhaní a jeho zapieraní. Koľko je odpadlíkov a renegátov, ktorí opúšťajú službu a lásku k svätej Eucharistii hneď, ako táto služba vyžaduje obetu alebo skutok praktickej viery!
Ó, Ježišu, môj dobrý Spasiteľ! Budem ťa nasledovať s Máriou, mojou Matkou, uprostred ponížení, urážok a zranení, a vynahradím ti to svojou láskou!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
5. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš je čoraz viac vysilenejší. Židia, ktorí si priali, aby zomrel na kríži, aby zavŕšil svoje poníženie, naliehali na Šimona z Cyrény, aby mu pomohol niesť kríž. Ten odmietal, ale bol vojakmi prinútený vziať na seba nástroj smrti, ktorý bol v jeho očiach taký potupný. Keď sa podvolil, vyslúžil si milosť, že sa Ježiš dotkol jeho srdca a obrátil ho.
Ježiš volá ľudí k sebe v Oltárnej sviatosti a takmer nikto neodpovedá na jeho pozvanie. Pozýva ich na svoju eucharistickú hostinu a oni majú tisíce výhovoriek ako odmietnuť. Neveriaca a nevďačná duša odmieta milosť Ježiša Krista, najvznešenejší dar jeho lásky. A Ježiš zostáva sám, opustený, s rukami plnými milostí, ktoré nikto nechce. Ľudia sa boja jeho lásky! Namiesto pôct, ktoré mu patria, dostáva väčšinou len neúctu. Ľudia sa hanbia, keď ho stretnú na ulici, rýchlo sa odvracajú len čo ho uvidia. Nemajú odvahu vzdať mu vonkajšie dôkazy svojej viery.
Ó, božský Spasiteľ, je to možné? Žiaľ, áno! Je to až priveľká pravda a cítim výčitky vlastného svedomia. Áno, často naplnený pozemským potešením, odmietam počúvať tvoje volanie. Často odmietam pozvanie k tvojmu stolu, ktorým si ma vo svojej láske poctil, aby som nebol nútený napraviť svoje správanie. Ľutujem to z hĺbky svojho srdca. Viem, že je lepšie nechať všetko svetské tak, ako vlastnou vinou vynechať čo i len jediné sväté prijímanie, najväčšiu a najsladšiu z tvojich milostí. Zabudni na moju minulosť, drahý Spasiteľu, a prijmi moje predsavzatia do budúcnosti a svojou milosťou mi pomôž ich dodržať!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
6. zastavenie: Svätá žena utiera tvár Ježišovi
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Tvár Spasiteľa už nevyzerá ľudsky. Kati ju pokryli blatom, slinami a krvou! On, Božia nádhera, je už nepoznateľný a jeho božská tvár je poškvrnená. Svätá Veronika sa stavia proti vojakom. Pod znečistením spoznala svojho Spasiteľa a Boha, a pohnutá súcitom utiera túto vznešenú tvár. Ježiš ju odmieňa a vtlačí svoje črty do látky, ktorou utiera jeho presvätú tvár.
Ó, božský Ježišu, si veľmi urazený a znesvätený v Oltárnej sviatosti! Kde sú súcitné duše, ktoré by odčinili tieto ohavnosti? Ach, je to smutné a desivé, že sa tak ľahkovážne dopúšťa proti vznešenej Oltárnej sviatosti toľko svätokrádeží! Zdá sa, že Ježiš Kristus nie je medzi nami ničím viac ako neváženým alebo dokonca opovrhnutia hodným cudzincom!
Je pravda, že zahaľuje svoju tvár pod zdanie veľmi slabých a nízkych druhov. To preto, aby naša láska v nich mohla objaviť jeho božské črty. Ó, Pane, verím, že si Kristus, Syn živého Boha, a klaniam sa tvojej svätej tvári, plnej slávy a majestátnosti, pod eucharistickým závojom! Áno, prosím ťa, vtlač svoje črty do môjho srdca, aby som všade, kam pôjdem, niesol so sebou Ježiša. Ježiša – Eucharistiu!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
7. zastavenie: Pán Ježiš padá po druhý raz
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Napriek Šimonovej pomoci Ježiš padá druhýkrát, a to je pre neho príčinou nového utrpenia. Jeho ruky a kolená sú zranené pádmi na tejto namáhavej ceste a zlé zaobchádzanie jeho katov zvyšuje ich zúrivosť. Ó, aká neúčinná je ľudská pomoc bez pomoci Ježiša Krista! A koľko pádov čaká toho, kto sa spolieha len na seba alebo na iných!
Ako často Boh Eucharistie dnes padá prijímaním do vlažných a zbabelých sŕdc, ktoré ho prijímajú bez prípravy, vlastnia ho bez úcty a nechávajú ho odísť bez prejavu lásky a vďačnosti! Tak je kvôli našej chladnosti Ježišovo zotrvanie v nás márne. Kto by sa odvážil prijať niektorého z veľkých ľudí Zeme s takou malou pozornosťou, s akou je každý deň prijímaný Kráľ nebies?
Božský Spasiteľ, ospravedlňujem sa ti za všetky moje prijímania, ktoré boli vlažné a bez oddanosti. Koľkokrát si už prišiel ku mne! Ďakujem ti za ne. Chcem ti byť verný aj v budúcnosti. Daj mi len svoju lásku, to mi postačí!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
8. zastavenie: Pán Ježiš utešuje ženy, ktoré nad ním plačú
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Poslaním Spasiteľa v dňoch jeho pozemského života bolo utešovať trpiacich a prenasledovaných. Chce tomu zostať verný aj v čase svojho najväčšieho utrpenia. Preto zabúda na seba a utiera slzy žien, ktoré plačú nad jeho žiaľom a mučením. Aká dobrota!
V Oltárnej sviatosti nemá Ježiš takmer nikoho, kto by ho utešil za jeho opustenie vlastným ľudom alebo za zločiny spáchané proti nemu. Dňom i nocou je v Bohostánku sám. Ó, keby mohli jeho oči plakať, aké slzy by ronili za nevďačnosť a zanedbávanie jeho vlastnými! Keby mohlo jeho srdce stále trpieť, aké muky by cítil, keď by videl, že je takto opustený, dokonca aj svojimi priateľmi!
Napriek tomu všetkému, keď k nemu prídeme, hneď nás prijme s láskavosťou, počúva naše náreky, často veľmi dlhý a sebecký príbeh o našich trápeniach, a zabúda na seba, aby nás utešil a posilnil.
Ó, božský Spasiteľ, prečo sa tak často spolieham na ľudskú útechu namiesto toho, aby som prišiel k tebe? Cítim, že to zraňuje tvoje Srdce, ktoré žiarli na moje vlastné. Buď vo svätej Eucharistii mojou jedinou útechou, mojím jediným dôverníkom! Jedno slovo, jeden pohľad tvojej milujúcej dobroty mi postačí. Dovoľ mi milovať ťa celým svojím srdcom a potom so mnou urob ako ty chceš!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
9. zastavenie: Pán Ježiš padá tretíkrát
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ako veľmi Ježiš trpel pri tomto treťom páde! Leží premožený ťažobou svojho kríža a jeho kati ho so všetkou svojou krutosťou len ťažko znova zdvíhajú. Ježiš sa rozhodol padnúť tretíkrát predtým, ako bol vyzdvihnutý na kríži, akoby chcel dať najavo svoju ľútosť nad tým, že ho nemôže niesť po celom svete.
Ježišu, príď ku mne poslednýkrát vo Viatiku, kým opustím túto krajinu exilu. Pane, udeľ mi túto milosť, najvzácnejšiu zo všetkých a zavŕšenie všetkých milostí môjho života! Dovoľ mi dôstojne ťa prijať v tomto poslednom prijímaní plnom lásky!
Aký hrozný je Ježišov pád pri jeho poslednej návšteve srdca umierajúceho, ktorý ku všetkým svojim minulým hriechom pridáva zločin svätokrádeže, keď nehodne prijíma toho, ktorý ho bude súdiť a tým znesvätí Viatikum jeho spásy! V akom ťažkom stave sa musí Ježiš nachádzať v srdci, ktoré ho nenávidí, v duši, ktorá ním pohŕda, v hriešnom tele, ktoré je odovzdané diablovi! Aký súd bude vynesený nad týmito nešťastnými dušami? Človek sa trasie pri tejto myšlienke.
Odpusť im, Pane, odpusť im! Prosíme ťa za všetkých umierajúcich: daj, aby zomreli v tvojom náručí po tom, ako ťa dôstojne prijmú vo Viatiku!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
10. zastavenie: Pán Ježiš je vyzlečený zo svojich šiat
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Koľko musí trpieť v tomto krutom a nemilosrdnom zbavovaní sa svojho odevu! Trhajú z neho šaty, ktoré sa prilepili na jeho rany, znovu ich otvárajú a trhajú jeho telo. Koľko musí trpieť vo svojej skromnosti, keď sa s ním zaobchádza tak, ako by sa niekto iný hanbil zaobchádzať s úbohým žobrákom a otrokom, ktorí zomierajú aspoň oblečení v rubáši, ktorý ich má prikryť v hrobe!
Ježiš je zbavený svojich šiat aj vo svojom sviatostnom stave. Jeho nepriatelia ho oberajú o česť božského uctievania, drancujú jeho kostoly, zneuctievajú jeho posvätné nádoby a svätostánky, a hádžu ho na zem. On, Kráľ a Spasiteľ ľudí, je vydaný ich svätokrádežnej vôli, ako v deň svojho ukrižovania.
Tým, že sa Ježiš nechá takto zbaviť cti vo svätej Eucharistii, nás chce priviesť do stavu dobrovoľnej chudoby, v ktorom sa zbavujeme každej túžby, aby sme sa mohli odiať do jeho života a jeho cností. Ó, Ježišu – Eucharistia, zahaľ moju dušu a buď mojím jediným vlastníctvom!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
11. zastavenie: Pán Ježiš je pribíjaný na kríž
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Aké utrpenie Ježiš znáša, keď je pribitý na kríž! Bez zázraku Božej moci by nemohol takto trpieť a prežiť.
Ale drevo, na ktoré je Ježiš pribitý na Kalvárii, je bez viny a škvrny, zatiaľ čo pri nehodnom prijímaní hriešnik ukrižuje Ježiša v jeho vinnom tele. Je to, akoby niekto pripevnil živé telo k mŕtvole, ktorá je v stave hniloby. Na Kalvárii je ukrižovaný svojimi vyhlásenými nepriateľmi; v Eucharistii jeho deťmi, ktoré ho križujú v pokryteckej oddanosti. Na Kalvárii je ukrižovaný iba raz; v Eucharistii každý deň a koľkými kresťanmi!
Ó, božský Spasiteľ, prosím ťa, odpusť mi, že som nedokázal umŕtviť svoje zmysly: kruto odčiňuješ moju vinu! Svojou svätou Eucharistiou túžiš ukrižovať moju prirodzenosť, bez prestania obetúvaš starého človeka a spájaš ma s tvojím vlastným ukrižovaným a vzkrieseným životom. Daj, Pane, aby som sa ti mohol odovzdať bez výhrad a podmienok!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
12. zastavenie: Pán Ježiš zomiera na kríži
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš zomiera, aby nás vykúpil. Jeho posledným milosrdenstvom je odpustenie, ktoré udeľuje svojim katom. Jeho posledným darom lásky je jeho svätá Matka. Jeho poslednou túžbou je smäd po utrpení. Jeho posledným činom je odovzdanie svojej duše a života do rúk svojho Otca.
V najsvätejšej Eucharistii Ježiš naďalej miluje láskou, ktorú mi preukázal pri svojej smrti. Každý deň je obetovaný v najsvätejšej Obete a stráca svoju sviatostnú existenciu v tých, ktorí ho prijímajú – v srdci hriešnika. Zomiera za odsúdenie tejto duše.
Zo svojej Hostie mi ponúka milosti pre moje vykúpenie, cenu mojej spásy. Ale aby som sa na nich mohol podieľať, chce, aby som zomrel s ním a pre neho. Môj Bože, daj mi milosť zomrieť hriechu i sebe samému a žiť len preto, aby som ťa miloval v tvojej svätej Eucharistii!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
13. zastavenie: Pán Ježiš je sňatý z kríža a vložený do náručia svojej Matky
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš je sňatý z kríža a zverený svojej Matke, ktorá ho pritúli k svojmu srdcu a ponúka ho Bohu ako obetu za našu spásu. Teraz je na nás, aby sme obetovali Ježiša ako obetu na oltári a v našich srdciach za seba a za iných. Patrí nám. Boh Otec nám ho dáva, aby sme ho mohli obetovať za našu spásu.
Aké nešťastie, že táto nekonečná Cena leží nevyužitá v našich rukách pre našu ľahostajnosť! Obetujme ho v spojení s Máriou a modlime sa k tejto dobrej Matke, aby ho obetovala s nami.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Aj nad dušami v očistci.
14. zastavenie: Pán Ježiš je uložený do hrobu
Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ježiš sa rozhodol podstúpiť poníženie v hrobe a bol odovzdaný do starostlivosti svojich nepriateľov. Stále je ich väzňom.
Ale práve v najsvätejšej Eucharistii je Ježiš skutočne pochovaný. Nezostáva tam len tri dni, ale navždy a nás žiada, aby sme ho strážili. Je naším väzňom lásky. Korporál z plátna ho prikrýva ako turínske plátno; lampa horí pred jeho oltárom ako pred miestom mŕtvych; okolo neho vládne ticho smrti.
Keď Ježiš vstupuje do nášho srdca vo svätom prijímaní, rozhodol sa byť znovu pochovaný v nás. Pripravme mu hrob, ktorý ho je hoden: nový a biely, neobsadený pozemskými citmi. Pomažme ho vôňou našich cností.
Príďme mu vzdať úctu za tých, ktorí neprichádzajú. Klaňajme sa mu v jeho svätostánku, utešme ho v jeho väzení. Vyprosme si od neho milosť uvedomelosti a smrti pre svet, aby sme mohli viesť skrytý život v najsvätejšej Eucharistii!
Poznámka:
Svätý Peter Julián Eymard zaradil krížovú cestu medzi najdôležitejšie časti duchovných cvičení. Dlhodobé skúsenosti ho naučili nachádzať v Ježišových ranách odpustenie, pokoj a všetky tie milosti, po ktorých duša na duchovných cvičeniach túži. Až do svojej smrti sa každý deň, večer, aj po najnamáhavejšom a najpracovnejšom dni, venoval krížovej ceste. Preto odporúčal túto pobožnosť ako takú, ktorej plnú hodnotu poznal. Krásnymi slovami z Nasledovania Krista: „V kríži je spása, v kríži je život, v kríži je ochrana pred nepriateľom, v kríži je príval nebeskej sladkosti, v kríži je sila srdca, v kríži je radosť ducha.“
Ale pre eucharistickú dušu je Kalvária oltárom a božský Ukrižovaný je Ježiš – Hostia. Počuje okolo seba volanie davu proti tomu, ktorý odpovedá iba mlčaním Baránka. Vidí do úkladov zákonníkov a farizejov, pozná zjednávanie týchto nových judášov, ktorí predávajú démonovi vo svojich dušiach svojimi neresťami a sebectvom dobrého Majstra, ktorý sa im práve odovzdal v bozku prijímania. Každý deň vidí Ježiša v Eucharistii vydaného, zapretého zbabelosťou a ľudskou úctou. Svätá Eucharistia je pokračujúce a obnovené umučenie! Jediný rozdiel je v tom, že bolestná eucharistická cesta prechádza celým svetom, križuje ho všetkými smermi a že dráma trvá už devätnásť storočí.
Čože? Ale Ježiš je slávny, nesmrteľný, nepreniknuteľný v Oltárnej sviatosti! Prečo si ho predstavujeme ako trpiaceho, keď už viac nemôže trpieť a ako poníženého, keď vládne ako víťazoslávny Kráľ? Je pravda a veľmi šťastné, že Ježiš v Eucharistii už viac nemôže zomrieť, že ľudská nenávisť sa mohla jeho posvätnej osoby dotknúť len raz v Jeruzaleme! Ktorý kňaz by prinútil Ježiša zostúpiť na oltár, ktorý by bol pre neho krvavou Kalváriou? Ale zraňujú hriechy, urážky a svätokrádeže živé Srdce Ježiša – Hostiu menej, pretože je mimo fyzického dosahu mučení, ktoré by ho naše telesné ruky nútili podstúpiť? Nevynakladajú ľudia, inšpirovaní tým, čo môže byť len pekelným zúrivosťou, všetko úsilie, aby ho trápili?
Umučenie teda pokračuje z našich rúk, pokračuje z rúk mučiteľov túžiacich po Obeti, ktorá vždy uniká ich úderom a ktorá v tomto umučení, ako v nevyčerpateľnom prameni, nachádza nesmrteľný a slávny život. Ó, tajomstvá eucharistického utrpenia Ježiša! On trpí, ako trpí Boh: je hnevlivý a dojatý bez toho, aby tieto pocity kazili jeho šťastie alebo znižovali jeho radosť.
V súčasnosti už netrpí, ale v okamihu, keď ustanovil Oltárnu sviatosť, prebehla pred jeho dušou vízia urážok a zneuctenia, ktoré sa na neho v priebehu storočí zhromaždia. Svojím predvídaním budúcnosti videl v ich najmenších detailoch, najtajnejších a najjemnejších jemnostiach skutky ľahostajnosti, svätokrádeže a zneuctenia, ktoré mu naša zloba pripravila. Videl a vedel, jeho Srdce cítilo. Mal moc nechať svoje Srdce cítiť v tom jedinom okamihu úzkosť rovnajúcu sa tomu, čo by musel znášať, keby si bol uvedomoval utrpenie a bol obeťou našej krutosti v dlhom mučeníctve, ktorému sa ho snažili vystaviť ľudská nevďačnosť a zúrivosť zlých duchov.
Spojenie medzi Kalváriou a najsvätejšou Eucharistiou je také úzke, že žiadna duša nemôže skutočne a dôverne vstúpiť do spojenia s Ježišom – Hostiou bez toho, aby necítila potrebu utešiť ho, súcítiť s jeho utrpením, ktorého spôsobu a dôvodu nerozumie, ale ktoré je pre jej lásku veľmi skutočné. Meditovať pred Oltárnou sviatosťou o umučení, ako sa odohralo v Jeruzaleme, tejto duši nestačí. Vo svojom srdci cíti, že umučenie stále pokračuje. Je to Ježišovo eucharistické umučenie, s ktorým chce súcitiť. Sladká inšpirácia, ktorá musí Ježišovmu Srdcu priniesť toľko radosti! Veď sa svätej Margite Márii Alacoque sťažoval takými dojímavo bolestnými slovami, že tento súcit príliš zriedka prijíma od svojich zábudlivých detí!
Nám, ktorí chceme poznať a ctiť tajomstvo najsvätejšej Eucharistie vo všetkých jeho aspektoch, patrí krásne poslanie často rozjímať o eucharistickom umučení. Je na nás, aby sme súcitili a plakali nad toľkými obvineniami a znesväteniami a aby sme sa za ne podrobili náprave. Ježiš už teraz netrpí. Chce trpieť v nás. Chce na slávu Božiu a spásu hriešnikov predĺžiť vo svojich údoch mučeníctvo, ktoré on, naša slávna Hlava, tak štedro podstúpil. Dal nám príklad a otvoril nám cestu.
