Požehnanie budúceho kňaza s rakovinou cez ruky pápeža Benedikta XVI.

Keď otec Peter Srsich prvýkrát rozpoznal povolanie ku kňazstvu, cesta k nemu sa zdala byť pomerne rovná, s niekoľkými malými odbočkami sem a tam. Nikdy nemohol predvídať zvraty, ktoré pre neho Pán pripravil; veď, kto môže?

Keď vyrastal, rodina otca Srsicha navštevovala Christ the King Parish v Evergreen a on absolvoval Mullen High School. Jeho rodičia boli zo zmiešaného kresťanského prostredia – jeho otec bol katolík, zatiaľ čo jeho mama bola metodistka. Ako taký bol otec Srsich pokrstený metodistom; ale potom, čo bol vystavený obom praktikám viery a „priveľa otázkam“, žartuje, on aj jeho mama nakoniec vstúpili do katolíckej cirkvi.

„Skrátka, moja mama si prečítala o Eucharistii a o tom, čo je Eucharistia, a to ju úplne nadchlo a bola z toho úplne nadšená, páčilo sa jej to a rozhodla sa konvertovať,“ povedal otec Srsich. „Takže prešla.“ V tom istom čase som prechádzal hodinami prvého svätého prijímania. Tak sme prišli do kostola spolu [približne] v rovnakom čase.”

Keď bol mladý Srsich v Mullen, začal pociťovať volanie ku kňazstvu. Jeho plánom bolo vyštudovať Mullen, zapísať sa na St. John Vianney College Seminary v Minnesote a potom prestúpiť na St. John Vianney Seminary v Denveri. Medzitým, počas leta medzi dvomi ročníkmi strednej školy, sa u Srsicha začal objavovať kašeľ, ktorý neustával.

„Chodil som k lekárovi znova a znova a mali rôzne teórie, iné nápady,“ povedal otec Srsich. „Nakoniec si jeden z lekárov myslel, že to bude zápal pľúc alebo čo, takže sa musel urobiť röntgen hrudníka, aby to skontroloval a zistil, čo uvidia. A vtedy našli nádor.

Všetko sa zmenilo

Srsich pokračoval: „Vraveli, že som mal nádor veľký ako softballová lopta, ktorý sedel v mojej hrudi medzi hrudným košom a pľúcami a v skutočnosti mi skolabovali ľavé pľúca a tlačil mi na srdce.“

Lekári si neboli istí, či ide o rakovinu alebo nie. Po týždni strávenom na JIS a absolvovaní série testov sa však potvrdilo to najhoršie.

„Nakoniec sme zistili, že to bol non-Hodgkinov lymfóm v štvrtom štádiu. To bol jeden nádor, a potom niekoľko ďalších nádorov. V samotnom krvnom systéme boli rakovinové bunky,“ vysvetlil otec Srsich. „Je to jedna z vecí, ktoré nechcete vedieť keď máte 16 rokov. Doktor hovorí, že máte rakovinu. Ale mal som svoju vieru, takže som do toho šiel s dobrým myslením, s túžbou dobre trpieť…a vyhodil som to akoby z okna takmer okamžite, keď som začal skutočne trpieť.“

Samotnú rakovinu otec Srsich zvládal, väčšinou sa prejavovala vo forme obťažujúceho kašľa. Skutočný boj prišiel s chemoterapiou a ožarovaním. V boji proti rakovine Srsich vydržal sedem kôl chemoterapie a 21 dní ožarovania.

„Rakovina ma v skutočnosti veľmi neovplyvnila, ale chemoterapia bola to, čo ma zhodilo a porazilo,“ spomínal. „Takže keď som tým prechádzal, vypadávanie vlasov, vedľajšie účinky, všetko to bolo asi v čase, keď som sa rozhodol, že Boh neexistuje a všetko, o čom som sa učil a čomu som veril, bol nezmysel, nevedel som čo bolo správne.“ No Boh sa rozhodol preraziť.“

Asi mesiac po liečbe sa Srsichovi nedarilo dobre. Bol deprimovaný a cítil sa dosť beznádejne, premýšľal, prečo Boh dovolil, aby takto trpel. Jeho viera padla na dno; zistil, že už ani neverí, že existuje Boh, ktorý ho miluje. Uprostred týchto pocitov mu jeden z jeho spolužiakov z Mullenu priniesol Najsvätejšiu sviatosť do jeho nemocničnej izby. Hoci sa v tomto bode necítil veľmi blízko k Pánovi, súhlasil s prijímaním, ak pre nič iné, aby upokojil svoju mamu.

„Vedel som, že by sa moja mama cítila lepšie, keby ma videla prijímať, tak som si povedal: ‚Dobre, prijmem sväté prijímanie.‘ Tento môj spolužiak zdvihol hostiu a povedal: ‚Hľa, Baránok Boží “ A náš Pán sa naozaj ukázal, zjavil sa mocným spôsobom a prehovoril do môjho srdca a ja som ho v hĺbke srdca určite počul,” povedal otec Srsich. Povedal: „Peter, viem, že je to ťažké. Neberiem ti utrpenie, ale prejdem ním s tebou.“

„Bol to jeden z tých momentov, keď sa nič nezmenilo a všetko sa zmenilo.“

Od tej chvíle skúšky a súženia, ktoré otec Srsich prežíval, nadobudli úplne nový význam a následne úplne zmenili jeho vzťah ku Kristovi.

„Cez to všetko [Pán] povedal, že cez to pôjde so mnou, a to bola presne tá skúsenosť,“ povedal. „Spoznal som ho oveľa lepšie, spoznal som ho na ceste na Kalváriu, spoznal som ho na ceste kríža. Môj vzťah ku Kristovi sa dramaticky zmenil skúsenosťou kráčania s ním.“

Splnené želanie

Napriek tomu všetkému Pánovo volanie ku kňazstvu neutíchlo. Po šiestich mesiacoch liečby sa Srsich prihlásil do seminára.

„Išiel som za otcom Jimom Crismanom, ktorý bol v tom čase riaditeľom, a vlastne som ho požiadal o prihlášku do seminára, keď som bol uprostred liečby,“ spomínal otec Srsich so smiechom. „Mal som šesť stôp a vážil som 155 libier, bol som holohlavý a bol som chorý. Pozrel sa na mňa a povedal: ‚Vieš čo, Peter? Ešte nie. Musíš sa starať o svoje fyzické zdravie. Nemôžeš bojovať s rakovinou a zároveň rozpoznať povolanie. Najprv sa musíš postarať o toto.“

„Myslím si, že keď to povedal, bola to úľava aj bolesť, ten pocit ‚nechceš ma a ja nemôžem vojsť, odmietol si ma.‘ Ale zároveň , ako 17-ročné dieťa v tom čase som si povedal: ‚No, skúsil som to.“

Srsich na krátky okamih pocítil, že kňazstvo možno nie je to, do čoho ho Boh povoláva. Ale bolo to úmyselnejšie popretie než čokoľvek iné; Pán mal s ním stále plán, aj keď to nebolo presne to, čo si Srsich predstavoval.

Srsich zostal v liečbe v detskej nemocnici až do marca, keď jeho rakovina ustúpila. Vďaka štedrým učiteľom, ktorí navštevovali Srsicha v nemocnici, sa mu podarilo zmaturovať načas na Mullen. Približne v rovnakom čase sa nadácia Make-A-Wish Foundation, ktorá pomáha plniť želania deťom trpiacim vážnymi chorobami, spýtala Srsicha, či je niečo, čo by naozaj rád urobil.

„Začal som o tom premýšľať a myslel som si, že by som sa rád stretol s pápežom,“ povedal Srsich.

Jeho želanie sa splnilo. V júni toho roku ho Make-A-Wish spolu s rodinou odviezol do Ríma, kde po jednej zo stredajších audiencií dostal požehnanie od pápeža Benedikta XVI.

„Mal som asi 30 sekúnd až minútu na to, aby som sa s ním porozprával, a tak som mu povedal základné zhrnutie môjho príbehu: ‚Mal som rakovinu, chcem byť kňazom. Môžem dostať požehnanie?‘ Tak mi dal svoje požehnanie. Bol to veľký, veľký dar, že som mohol skutočne stretnúť Svätého Otca, potriasť mu rukou a prijať jeho požehnanie,“ povedal. Bol to silný zážitok zo stretnutia s pápežom. Položil ruku presne na miesto kde bol nádor, hoci netušil, kde bol.

Aj keď Srsich priznal, že pri stretnutí so Svätým Otcom sa „otvorili nebesia“, povedal, že ho to opäť utvrdilo v povolaní, ku ktorému ho Boh povoláva. Srsich zostal v kontakte s otcom Crismanom počas liečby, a keď bol dostatočne zdravý, znova sa prihlásil do seminára a otec Crisman jeho žiadosť rád prijal. Srsich navštevoval Regis University dva roky hneď po strednej škole, aby si vytvoril predpoklady pre filozofický titul, a nakoniec prestúpil k St. John Vianney.

„Počas tých dvoch rokov v Regise to bolo naozaj krásne, pretože bolo veľa príležitostí utiecť pred povolaním,“ povedal otec Srsich. „Ale Boh bol veľmi dobrý v tom, že pokračoval vo volaní… dokonca aj počas tých dvoch rokov na vysokej škole… len veľmi jemné, profesionálne povolanie, ktoré bolo ako: „Nie, toto nie je miesto, kde skončíš a bude to trvať iba o trochu dlhšie. Bude to trochu iné, ako si si myslel. Ale taký je plán a tam ideme.“

Srsich vstúpil do prípravy u sv. Jána Vianneyho v auguste 2014. Po siedmich rokoch tvrdej formácie a štúdií bol v máji roku 2021 konečne vysvätený za kňaza. Bol pridelený k sv. Petrovi a Pavlovi vo Wheat Ridge a cez leto pred odchodom pokračoval v štúdiu v Ríme, kde sa snaží získať licenciát z biblickej teológie.

Napriek dlhej, ťažkej a niekedy zdanlivo nemožnej ceste, ktorou sa sem dostal, otec Srsich má maximálnu dôveru v to, že Pán bol s ním na každom mieste a bude aj naďalej kráčať po jeho boku, presne tak, ako sľúbil, že bude, v tej nemocničnej izbe pred všetkými tými rokmi.

„Byť kňazom je skvelý život. Keď kráčaš po ceste k nemu a prechádzaš cez rakovinu, ideš do seminára, pričom celkom nevieš, čo Boh urobí alebo ako to urobí. Byť konečne na vysviacke, všetky skúšky, všetky utrpenia stáli za to,“ uzavrel páter Srsich. „Je krásne vidieť, ako ma Boh pripravoval na toto povolanie, na prijatie sviatosti služby, ktorá nie je pre mňa, [ale] pre Boží ľud. Dokázal využiť tieto rôzne momenty počas môjho života, tieto rôzne skúsenosti počas môjho života.“

„Aj keď som kňazom krátko, už som videl, ako pracuje a ako využíva tieto milosti, ktoré mi dal, aby priniesol svoj život iným. Je to proste krásny život, krásny dar, za ktorý som veľmi vďačný.“

Zdroj: Denvercatholic, Obrázok: Modlitba.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *