Patrónka osamelých sv. Gemma, svedectvo zo Slovenska

O svätej Gemme som sa dozvedela asi pred 14 rokmi, počas veľmi  ťažkých rokoch môjho života. Dostala som jej životopis na povzbudenie a ako nasledovaniahodný príklad od jedného neznámeho muža. Bola mi hneď blízka, aj som sa ku nej nejaký čas modlievala krátke novény, neskôr som však na ňu zabudla. Časom sa mi stali osobnými stálymi patrónmi traja iní svätí, ktorých blízkosť a pomoc som v rôznych situáciách jasne cítila. Občas sa mi dostala do ruky aj krátka vytlačená novéna ku sv. Gemme, možno som sa ju párkrát aj pomodlila, ale znovu odložila. Až sa mi pred 3 rokmi znovu ohlásila ona…

Bola som v tom čase 7 rokov po úraze a operáciách bedrového kĺbu a neskôr aj ťažkého úrazu členkového kĺbu, po ktorých sa mi nevrátila celková pohyblivosť. Hlavne členkový kĺb som mala neohybný napriek zdĺhavej rehabilitácii. Do toho mi vzplanulo aj autoimúnne ochorenie čriev, odchádzali mi kosti, od liekov na osteoporózu som mala nemalé vedľajšie účinky. Kvôli riedkym kostiam, neohybného členku a preťažovaniu operovaného bedrového kĺbu som mohla „chodiť“ iba s veľkými nemeckými barlami. Po nejakom čase mi lekári vraveli, ze je to stav konečný, pohyblivosť sa mi už nevráti… 10 mesiacov po druhom úraze a 7 rokov po tom prvom, sme sa chystali s rodičmi na katolícku charizmatickú konferenciu. Tri dni pred odchodom som sa zúčastnila svätej omše v mieste môjho bydliska. V lavici za mnou sedela drobná mladá žena. Zapamätala som si ju, keď som si s ňou podávala ruku, keďže mala veľkú kožnú nedokonalosť na polke tváre. Vnímala som aj to, že svätú omšu prežívala celým srdcom a oči aj úsmev jej žiarili….  Ako som potom pomaly šla na ulici s barlami domov, zastavilo sa vedľa mňa auto – bola to tá žena. Spýtala sa, čo sa stalo. V dvoch vetách som jej povedala, čo sa stalo a že podľa lekárov je to stav konečný… Opýtala sa ma, či poznám svätú Gemmu – a ja že „Áno, mám ju veľmi rada“. A ona, že či som sa ku nej už modlila za uzdravenie – ja som odpovedala, že nie. A na to ona: „Tak… dajte jej ešte šancu… sú také malé brožúrky s modlitbami…“ – a ja že „Áno, viem…“. Ona prikývla a odišla….

Bola som zmätená…. nechcela som byť mojim doterajším trom patrónom „neverná“… Rozmýšľala som a stále sa (aj jej) pýtala, čo mám robiť… Prišli sme na už spomínanú katolícku konferenciu, kde na druhý deň, po modlitbách za uzdravenie pohybového aparátu som si skúsila čupnúť – no nešlo to. Tak som sa tešila s ľuďmi, ktorí uzdravení boli a vychádzali svedčiť. Zrazu som pocítila, že znovu si mám skúsiť čupnúť –  A TERAZ TO UŽ IŠLO!! Po 7 rokoch!! … Nechala som na zemi barle, vyšla som na pódium, po schodoch bez hocijakej pomoci… po 7 rokoch som si normálne pobehala, čo som si myslela, že už nikdy v živote behať môcť nebudem… čupla som si a sa postavila a znovu a znovu…….. celkom sa mi zmenil život, zrazu som bola samostatná a slobodná… Boli sme šťastní a nekonečne vďační Bohu a Panne Márii…. krátko po návrate domov som si však spomenula aj na svätú Gemmu… Stal sa zázrak na jej príhovor??… Tá žena sa ku nej určite modlila, hoci aj len krátko, v tom som si bola istá… Nedalo mi to a začala som hľadať tú ženu. No ani v kostole, ani v okolí som ju nenašla, nevidela – a nepoznali ju ani iní… ani rádová sestrička, ktorá vo farnosti už dlhé roky aktívne pôsobila…  Prosila som Gemmu, nech mi odpovie….
Na jeseň, počas ďalšej vlny pandémie, sa mi začali niektoré iné diagnózy extrémne zhoršovať. Do toho prišiel lockdown, bola som nakoniec v podstate pol roka celkom v izolácii sama. Cítila som sa osamelá, bez svetla a zúfalá. Síce som sa chystala vstúpiť do Františkánskeho svetského rádu, ale zdalo sa, že kvôli opatreniam nakoniec ani ten vstup možný nebude… Vtedy mi kamarátka poslala článok o Gemme! Stálo tam, čo som nevedela – že je aj patrónkou osamelých 🙂 … Pocítila som jej blízkosť a až vtedy som si o nej začala znovu intenzívne vyhľadávať informácie, webstránky, životopis, fotky. A zrazu sa mi poskladala aj mozaika udalostí z minulosti  – došlo mi, že ten muž, ktorý mi pred 14 rokmi poslal jej životopis na povzbudenie, používal pseudonym Leo (meno priateľa svätého Františka), bol adminom webstránky „znaktau“  (čo je znakom aj svätého Františka) a celá jeho webstránka obsahovala modlitby františkánske… – a teraz, keď sa mi Gemma ozvala už tretíkrát počas posledných 14 rokov, ja som práve stála pred vstupom do iniciácie svetského františkánskeho rádu!!…. Vedela som, že od prvej chvíle, keď mi dala pred tými 14 rokmi o sebe vedieť, bola pri mne a tiež, že na túto moju františkánsku – a aj celoživotnú cestu, je ona mojou „špeciálnou“ najbližšou priateľkou, spoločníčkou, patrónkou…. začala som sa ku nej modliť 45-dňovú novénu, ktorá sa úplne „náhodou“ (keďže sa kvôli lockdownom stále posúval termín) skončila v dňoch iniciácie… a zvolila som si rehoľné meno Gemma 🙂

Odvtedy stoja z mojich osobných svätých najbližšie pri mne, učia, vedú ma a sa prihovárajú – po mojej pravici Panna Mária a po ľavici Gemma. Za ten rok a pol sa udialo nemalé množstvo menších – väčších zázrakov v každodennom, ale hlavne v duchovnom živote a bojoch. Gemma ma povzbudzuje aj pri nesení kríža či obetách, za iných aj za Krista. Aj ku láske k Ježišovi… a som si istá, že budem môcť aj v budúcnosti svedčiť o jej pomoci a láske, ktorou pri mne stojí a chce pomáhať. A to nielen ona, ale všetci moji – naši ďalší osobní patróni a všetci naši drahí priatelia, svätí v nebi – aby sme sa raz všetci mohli tam spolu tešiť a objať sa 🙂

Zdroj: osobné svedectvo zo Slovenska, modlitba.sk

One thought on “Patrónka osamelých sv. Gemma, svedectvo zo Slovenska

  • 30. januára 2022 at 13:47
    Permalink

    Za uzdravie pre vnucika z. autizmus nech mu sv Téma pomôže❤️❤️

    Reply

Napísať odpoveď pre Terezia Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *