Zomriem, ale nenechám ťa vstúpiť do kostola

Arcidiecéza Lahore a rodina 20-ročného Akasha Bashir tvrdo pracujú na začatí procesu blahorečenia pre pakistanského kresťana. 15. marca 2021 uplynie šesť rokov od jeho hrdinskej smrti.

Naz Bano sa od roku 2016 modlí za proces blahorečenia svojho 20-ročného syna Akasha Bashira. Chlapec zomrel 15. marca 2015 a zabránil samovražednému útočníkovi vniknúť do preplneného katolíckeho kostola sv. Jána v Youhanabade, kresťanskej štvrti Láhaur, hlavnom meste pakistanskej provincie Pandžáb. V dôsledku dvoch samovražedných útokov na dva kostoly bolo zabitých 20 ľudí a 80 bolo zranených.

O. František Gulzar, generálny vikár arcidiecézy Lahore, oznámil, že v prvý deň jeho smrti sa začali prípravy na proces blahorečenia Akashu.

Akashova matka hovorí o svojich bolestných zážitkoch:“Do Youhanabadu sme sa presťahovali v roku 2008. O šesť rokov neskôr, v novembri, sa Akash pripojil k tímu dobrovoľných osobných strážcov v našom zbore.“ V tom čase všetky denominácie verbovali mládež po samovražednom bombovom útoku z roku 2013 v kostole Všetkých svätých v Péšávare v severnej provincii Khyber Paštunsko. Raz sme sledovali demonštrantov požadujúcich spravodlivosť pre obete tohto útoku. Akash o tom diskutoval so svojimi priateľmi a tri mesiace trval na tom, že chce strážiť kostol. Bol ochotný obetovať svoj život, ak by mu Boh dal šancu chrániť ostatných. Zomrel počas pôstu. V tú pamätnú nedeľu, keď môj syn odišiel do kostola, som doma prala. Pamätám si, že bol oblečený celý v bielom. O chvíľu som vonku začula výstrely. Potom našou ulicou otriasli výbuchy. Spomenula som si na ženy, ktoré hovorili o študentkách [anglikánskej] cirkvi Kristovej školy, ktorým sa vyhrážali smrťou. Ulice boli plné ľudí. Keď som začula druhý výbuch, ponáhľala som sa s mladším synom do katolíckeho kostola. Hľadala som Akasha medzi chlapcami, ktorí stáli pri bráne kostola. Ale ležal na zemi. Pravú ruku mal takmer odtrhnutú. Neverila som vlastným očiam. Službukonajúci policajti sledovali majstrovstvá sveta v krikete. Akash sa mal prihlásiť pri bariére pri nejakom východe z kostola, ale trval na tom, že chce stáť pri stĺpe hlavnej brány. „Zomriem, ale nenechám ťa vstúpiť do kostola“ – to boli jeho posledné slová pre teroristu. Tieto slová sú teraz zobrazené na transparentoch počas každoročných osláv jeho smrti. Rodinám zabitých a zranených pomohla katolícka cirkev, ako aj ďalšie cirkvi a inštitúcie. Vlani v apríli pakistanské komando, polovojenské sily federálnej vlády zodpovedné za bezpečnosť vo vysoko rizikových oblastiach, rozdalo 500 balíkov základných potravín kresťanom a rodinám obetí bombových útokov. Arsalan, môj druhý (25-ročný) syn, sa pripojil k tímu cirkevnej bezpečnosti, aby zaujal miesto svojho brata. Nezastavili sme ho. Nemôžeme zabrániť svojim synom slúžiť Cirkvi. Je to ich voľba. Každú nedeľu sú naše chrámy teraz ešte viac preplnené. Zvýšil sa aj počet dobrovoľníkov cirkevnej bezpečnosti. Komunita sa zblížila. Klerici často navštevujú svoje kostoly v rámci medzináboženských programov. Nechceme opustiť Youhanabad. Milujeme tu kresťanskú atmosféru napriek tomu, že vládna nemocnica alebo štátne školy chýbajú. Na dušičky nás sprevádzalo niekoľko rehoľných sestier a náš farár k hrobke Akashu. Modlili sme sa za neho v skupine 20 ľudí. Členovia rodiny ďalších obetí bombových útokov priniesli aj kvety. Začiatok procesu blahorečenia sa kvôli pandémii oneskoril. Mám zmiešané pocity, keď prechádzam okolo pamätníka Akashu. Bol súčasťou môjho srdca. Ale naše šťastie je väčšie ako náš smútok. Nezomrel na drogovú závislosť ani na nehodu. Bol to jednoduchý chlapec, ktorý nasledoval Pánovu cestu a zomrel zachránením kňaza a veriacich. Ľudia ho majú radi. Akash je teraz náš svätý.

Zdroj: aleteia.org, Obrázok: tamtiež 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *