Teraz sú potrební viac kňazi, ako psychológovia

Vypuknutie koronavírusu pripomenulo Cirkvi jej prvoradú úlohu ohlasovať vieru, slová večného života, ktoré samy o sebe môžu pomôcť svetu čeliť realite smrti. Kardinál Róbert Sarah o tom píše vo francúzskom denníku Le Figaro.

Prefekt kongregácie pre Boží kult a sviatosti sa odvoláva na to, čo sa stalo v posledných týždňoch, keď bol svet bezbranný proti hrôze smrti a domovy dôchodcov sa stali arénou dramatických udalostí. Vo Francúzsku a Taliansku ich obyvatelia zomierali masívne a osamote. Namiesto toho, aby sa pripravovali na pravdepodobnú smrť, dôstojne a v nádeji na večný život, im bol zamietnutý kontakt s kňazom a príbuznými s cieľom chrániť ich dočasnú existenciu za každú cenu.

Podľa kardinála  Saraha pandémia ukázala, že tak ako štát, ktorý na rozdiel od predchádzajúcich epidémií, tentokrát plne prevzal starostlivosť o chorých a umierajúcich, ako i moderná spoločnosť, sa nedokážu vyrovnať s tajomstvom smrti. Moderný človek sa od nej snaží utiecť, ignoruje ju a medzitým počas tejto pandémie stál pred ňou v plnej hrôze.  Kardinál Sarah nám pripomína, že tvárou v tvár smrti sú všetky ľudské slová bezmocné. Môže pomôcť iba nádej na večný život. Kto by sa však odvážil kázať?  Iba slová, ktoré nám odhalil Boh, nám umožňujú veriť v život bez konca a ich hlásanie je dnes hlavnou úlohou Cirkvi – píše hlava vatikánskej dykastérie.

Poznamenáva tiež, že Cirkev by sa mala zmeniť, aby mohla plniť túto úlohu. Nemôže sa báť šokovať a ísť proti prúdu. Musí si uvedomiť, že jej jediným zmyslom je hlásať Kristovo víťazstvo nad smrťou. Kardinál Sarah predpovedá, že moderný človek bude z tejto epidémie zranený. Bude hľadať pomoc u psychológov, aby sa vysporiadal s vedomím, že dovolil, aby jeho blízki zomierali opustení. Ale bude potrebovať ešte viac kňazov, aby ho naučili modlitbe a nádeji. Táto kríza ukázala, že naše spoločnosti často netušiac o tom, zažívajú hlboké duchovné utrpenie. Nevedia dať zmysel utrpeniu, jeho vznešenosti a smrti.

Zdroj: niedziela.pl, Obrázok: tamtiež