Zázraky na príhovor Pátra Pia sa dejú aj dnes

Príbeh sv. Pia z Pietrelciny a mimoriadne udalosti, ktoré sa odohrali počas jeho života aj po jeho smrti sú dobre známe veriacim po celom svete, ktorí ho uctievajú roky. Oddanosť sv. Pátrovi Piovi sa zvýšila ešte viac od 16. júna 2002, keď ho pápež Ján Pavol II. pozdvihol k úcte na oltár. Pred mnohými rokmi, keď mal svätec iba 35 rokov, o ňom povedal iný pápež – pápež Benedikt XV.: „Páter Pio je skutočne veľká duša, jeden z tých mimoriadnych ľudí, ktorých Boh občas posiela na zem, aby obrátil ľudí.“

Kniha Páter Pio: Neznáme zázraky svätca so stigmami (La Fontana di Siloe) španielskeho novinára José Maria Zavalu nielen sleduje život svätca, ale uvádza aj predtým nezverejnené svedectvá o konverziách, zázrakoch a milostiach, ktoré sa nedávno udiali ľuďom všetkých vekových skupín na príhovor kapucínskeho mnícha, ktorý kedysi prorokoval: „Budem mať viac ctiteľov ako mŕtvy, než ako živý.“

Viac ako štyridsať rokov po jeho smrti je prítomnosť Pátra Pia plodnejšia ako kedykoľvek predtým, a to tak z hľadiska spirituality jeho oddaných, ktorí ho poznali priamo alebo nepriamo, ako aj u mnohých ľudí, ktorí sa s ním v rozhodujúcich okamihoch svojho života stretli cez jeho zásah z neba prostredníctvom mimoriadnych darov. Uvádzame niektoré z mnohých zázrakov na príhovor Pátra Pia z nedávnej doby.

Šesť potratov, anorexia, závislosť na drogách a alkohole, spoveď a zoznámenie sa s Pátrom Piom

„Môj príbeh nie je príbehom veľkého zázraku, ale mnohých malých zázrakov, ktoré Páter Pio urobil v mojom srdci. Bola som vychovaná v arogancii a bola som si vždy istá, že dostanem všetko, čo budem chcieť. Všetko som mala a aj za cenu pošliapania ľudskej dôstojnosti. Môj sexuálny život bol úplne neusporiadaný. Potrat som mala šesťkrát. Zakaždým moje srdce odmietlo Boha, tento obrovský dar. Nakoniec som sa cítila veľmi nespokojná. Začala som sa nenávidieť a postupne som sa ponorila do temnej priepasti drog a alkoholu. Stratila som pri tom všetkom toľko hmotnosti, že môj terapeut mi diagnostikoval formu anorexie. V nasledujúcich rokoch som sa po rozchode s americkým manažérom o dvadsať rokov starším ako ja vrátila do Dallasu, do domu svojich rodičov, aby som sa pokúsila dať si život do poriadku. Keď som prišla, vyzerala som ako mŕtvola. Akoby to bola božia prozreteľnosť, moja matka mala známeho filipínskeho kňaza. Keďže som nemala čo robiť, jedného dňa som prijala pozvanie na svätú omšu. Omšu slávil otec Santos Mendoza. Krátko nato mi ponúkol, že si vypočuje moju spoveď. Zaváhala som pri dverách malého bytu, pretože to bolo pätnásť rokov od môjho posledného spovedania. Ale nakoniec som vošla. Na konci môjho vyznania mi otec Mendoza s úsmevom povedal, že som „veľká ryba“, ktorá práve padla do Božích rúk. Keď otec Santos zomrel, dozvedela som sa, že bol exorcista, a že počas spovede mal dar čítať v duši kajúcnika: ja sama som toho svedkom. Vďaka nemu som objavila Pátra Pia. Vložil do môjho srdca veľkú úctu k Pátrovi Piovi a aj k sv. Ignácovi z Loyoly, ktorí mi svojim príhovorom pomohli znovu žiť a spoznať veľkú lásku môjho života – môjho manžela Jesúsa, ktorý je otcom našej dcéry Annemarie. Kedykoľvek premýšľam o svojej dcére, ďakujem Pánovi, že mi odpustil, prijal ma a zasial do môjho lona toľko krásy, lebo ja sama som ho toľkokrát sebecky premenila na hrobku.

Zdravé oči

Pre rádiológa ako som ja, sú oči hlavným nástrojom práce. Po nespočetných liečeniach a zákrokoch v roku 2000 mi bola diagnostikovaná okulárna hypertenzia. V apríli 2010 sa situácia zhoršila: tlak v ľavom oku sa zvýšil aj napriek dôslednej lekárskej starostlivosti na 22 mmHG. Riziko operácie na jedinom „zdravom“ oku bolo teda extrémne vysoké.

Jedného dňa som na obed pozval veľmi dobrého priateľa. Vedel som, že sa za mňa modlí od chvíle, keď som dostal správu o mojom vážnom stave očí. Keď sme si dali kávu, podal mi kartičku sv. Pátra Pia s modlitbou novény a malou relikviou z jeho šiat. O Piovi som nikdy nepočul. „Vezmi si to, modli sa s vierou a on sa o teba postará,“ ubezpečil ma môj priateľ. Bál som sa o svoju budúcnosť a v tú noc som sa začal modliť novénu. Počas niekoľkých dní som v telefóne našiel správu od priateľa: „Prikladaj si relikviu na choré oko.“ Opäť som poslúchol. O niekoľko dní neskôr lekári neverili môjmu náhlemu uzdraveniu: tlak očí sa znížil na 10! Chirurgia bola teraz úplne zbytočná. V snahe presvedčiť sa, ma odborníci nechali absolvovať sériu testov, ktoré len potvrdili zázračné uzdravenie. Musím zdôrazniť, že ani v Španielsku, ani v Spojených štátoch, kde som v zúfalstve hľadal riešenie, nemohli lekári znížiť môj očný tlak. Keď som povedal svojmu priateľovi, čo sa stalo, povedal mi, že on, jeho manželka a ich dve deti sa každý večer modlili novénu k Pátrovi Piovi za moje uzdravenie.

Malý Pio

„S manželkou Andreou sme sa liečili na neplodnosť štyri roky. Nakoniec sa v roku 2004 narodila naša dcéra María Delfina Lujan. O tri roky neskôr, po dúfaní v príchod druhého bábätka, Andrea potratila. Bola to hrozná rana. Išli sme do Salty v Tres Cerritos, kde sa zhromaždilo viac ako 60 000 ľudí, aby sa modlili ruženec na počesť Matky Eucharistického srdca Ježišovho. Videl som svoju sestru Mariu, ktorá pracovala ako gazdiná v centre, ako vybrala obrázok sv. Pátra Pia z vrecka a dala ho Andrei, aby sa k nemu modlila. Na ceste domov nám Delfina, ktorá mala v tom čase iba tri a pol roka, v aute povedala, že vedľa stromu, pod ktorým sedela Andrea, videla mnícha. Nedávali sme tomu príliš veľký význam, mysleli sme si, že to bola typická fantázia malého dievčaťa jej veku. Neskôr, keď som o tejto príhode povedal svojej sestre Maríi, vysvetlila nám, že mnoho ľudí videlo Pátra Pia vedľa toho istého stromu. Naše modlitby k svätcovi z Pietrelciny boli rýchlo vyslyšané. Nasledujúci mesiac sme dostali radostnú správu, že Andrea je znova tehotná. Jej pravdepodobný dátum pôrodu bol 23. september. V ten istý deň zomrel Páter Pio. Rozhodli sme sa, že keby to bol chlapec, pomenovali by sme ho Pio; a ak to bude malé dievčatko, tak Pia. Pio Santiago sa narodil 1. augusta, a preto sme sa rozhodli ho pokrstiť 23. septembra v kostole sv. Pia neďaleko La Plata. Neskôr sme poslali kópiu rodného listu do San Giovanni Rotondo ako prejav vďaky.

Relikvie Pátra Pia

Otec John Paul Zeller je hrdým majiteľom relikvie prvého stupňa Pátra Pia a bol svedkom niekoľkých uzdravení po modlitbe na príhovor Pátra Pia s relikviou v ruke. Otec Zeller spomína, že hoci spočiatku nemal nijakú osobitnú oddanosť k Pátrovi Piovi, rozvinula sa u neho po ceste do San Giovanni Rotondo.

Po tom, čo sa kňaz dozvedel viac o živote Pátra Pia, povedal, že bol dojatý a zbieral odvahu požiadať o relikviu svätca, jedného z predstavených v San Giovanni. Predstaviteľ súhlasil a dal otcovi Zellerovi nie len jeden, ale dva kusy krvavých obväzov, ktoré boli ovinuté okolo rán stigiem Pátra Pia.

Otec Zeller povedal, že potom, čo dostal relikvie, dal jednu komunite založenej Matkou Angelikou a dostal povolenie nechať si druhú pre seba. Vo svojej funkcii riaditeľa pútnického oddelenia v ústredí EWTN v Birminghame „Mám príležitosť sa modliť s mnohými ľuďmi.“

„Modlil som sa s ľuďmi a boli prípady, keď sa vyskytli, povedal by som, uzdravenia,“ povedal kňaz a vysvetlil, že ľudia k nemu prichádzajú aj niekoľko mesiacov, dokonca rok potom, čo sa s nimi modlil a svedčia o uzdravení.

Jedna takáto skúsenosť sa stala len pred niekoľkými mesiacmi počas služby vo svätyni Najsvätejšej sviatosti v Hanceville na sviatok Panny Márie z Fatimy. Spomínam si, ako som sa spolu so svojimi dvoma ďalšími spolubratmi modlil nad ľuďmi s dvomi krvou nasiaknutými obväzmi a rukavicami Pátra Pia, ktoré patrili Matke Angelike.

Keď sme sa modlili, prišla k nemu žena trpiaca ischiasom a on sa nad ňou modlil a poznamenal, že žena k nemu prišla neskôr a povedala, že potom, čo sa vrátila domov, povedala manželovi „Som uzdravená.“

Ischias je veľmi vážnym ochorením chrbta, ktoré samé o sebe nezmizne a je veľmi bolestivé, hovorí kňaz a poznamenáva, že pri tejto žene úplne zmizol, keď sa nad ňou modlil s relikviami.

V inom prípade otec Zeller spomína, ako krátko po tom, čo dostal relikviu, rozprával s priateľmi a zistil, že ich 12-ročná dcéra trpí infekciou uší, ktorú nemohli lekári vyliečiť a vždy sa vracala. Spýtal sa dievčaťa, či sa nad ňou môže modliť so svojou relikviou a keď povedala áno, iba som sa opýtal ktoré ucho to je. Otec Zeller povedal, že len čo priložil relikviu k uchu dievčaťa a začal sa modliť, „klesla na zem. Z mojich rúk úplne vykĺzla. Mal som ju zachytiť, ale nevedel som, čo sa deje, bol som trochu vystrašený z toho, že sa jej niečo stalo, ale ona úplne vykĺzla z mojich rúk a padla na zem,“ povedal a poznamenal, že zatiaľ čo on bol znepokojený situáciou, matka dievčaťa bola pokojná a povedala: „to bude spočinok v Duchu Svätom.“ Ušná infekcia u dievčaťa úplne odišla, hovorí kňaz a poznamenáva, že od tej chvíle, čo viem, nemala ušnú infekciu.

Pokiaľ ide o uzdravenia, otec Zeller zdôraznil, že „to nie som ja, to je príhovor sv. Pátra Pia.“

Hoci spočiatku nemal oddanosť k Pátrovi Piovi, kňaz hovorí, že to cíti tak, že si ho vybral svätec a nie naopak. „Jeden z mojich profesorov v seminári hovoril, že si nevyberáme svätých, svätí si vyberajú nás. Dnes to už chápem.“

Páter Pio sa vždy prihovára za každého kto trpí. Obnovuje fyzické alebo duševné zdravie. Ten, kto prijal milosť na príhovor Pátra Pia je vždy a radikálne transformovaný. Ja sám môžem zaručiť, že som sa doteraz nestretol s jediným prípadom, v ktorom by „dar“ udelený Bohom na príhovor sv. Pátra Pia nebol sprevádzaný radikálnou zmenou života..oveľa bližším a radostnejším vzťahom s Kristom.

Zdroj: Aleteia.org, Catholicherald.com, Obrázok: Pinterest

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *