16. nedeľa cez rok A
„Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: „Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?“ On im vravel: „To urobil nepriateľ.“ Sluhovia mu povedali: „Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?“ On odpovedal: „Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu.“
Mt 13,24-43
Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.
A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.
Rim 8,26-27
„Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?“– v otázke adresovanej rozsievačovi akoby okrem trpkosti zaznievala aj troška irónie. Podobne ako v „obľúbených“ poznámkach typu: „Keď je váš Boh taký dobrý a všemohúci, kde sa berie všetko to utrpenie, zlo a nešťastia a…?“ Obyčajne sa pokúsime zaloviť medzi tie najpresvedčivejšie argumenty alebo z otázky nejako vykľučkovať. Ale keď na vlastnej koži pociťujeme moc zla okolo seba a dokonca i vo svojom vlastnom srdci, predsa len zatíname päste, napíname svaly a brúsime tie isté zbrane, ktorými bojuje nepriateľ – zlosť, tvrdosť, násilie.
Rozsievač vo svojej odpovedi nekľučkuje, ani nepopiera prítomnosť zla (ktoré sa väčšinou ukáže oveľa skôr a jasnejšie než dobro): „To urobil nepriateľ.“ A predsa nám jeho stručná odpoveď pripadá veľmi zvláštna: „Nechajte…“ Akoby vyzýval k ľahostajnosti či pohodlnosti. Jeho postoj je naozaj ľudsky nepochopiteľný. Z nášho pohľadu pobáda k slabosti. Z jeho pohľadu sme však slabí práve my, domnelí siláci, ktorí chcú hneď vykynožiť všetko, čo okamžite nezodpovedá ich predstavám. A práve tejto našej slabosti, ktorá sa prejavuje siláckou sebestačnosťou, musí prísť na pomoc Boží Duch (viď Rim 8,26-27). Len on nás môže naučiť trpezlivému zasievaniu horčičných zrniek, ktoré nielenže sú malé, ale aby mohli rásť, musia padnúť do zeme a stať sa dokonca neviditeľné. Len pôsobením Božieho Ducha môžeme pochopiť nepochopiteľnú logiku toho, ktorý sa sám nechal „rozmiesiť“ ako kvas, aby sme sa aj my mohli stať dobrým chlebom, schopným dávať Božiu silu, nie silu, ktorá trhá a ničí.
© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP