24. nedeľa cez rok C

Pán hovoril Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle!“
[…]
Ale Mojžiš sa pokúšal upokojiť Pána, svojho Boha, a hovoril: „Prečo by mal, Pane, vybúšiť tvoj hnev proti ľudu,
ktorý si ty mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?!
Viď Ex 32,7-11.13-14

Tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.
[…]
Tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.
Viď Lk 15,1-32

Kto vyviedol Izraelitov z egyptskej krajiny? Čí je ľud, o ktorom sa rozpráva Pán s Mojžišom? Pán hovorí Mojžišovi: „Tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle!“ Mojžiš ale hovorí Pánovi: „Maj zľutovanie nad nešťastím svojho ľudu. Ty si ho mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny.“ Komu teda patrí tento ľud nepoddajnej šije? Čo je to za ľud? Je to ľud Pánov, alebo Mojžišov? Alebo ho snáď už nechce ani Pán ani Mojžiš?
V knihe Exodus Boh nazýva Izrael svojím prvorodeným synom (viď Ex 4,22-23) a opakovane (asi 12 krát) ho označuje výrazom: „Môj ľud.“ (viď Ex 3,10; 5,1; 7,16; 7,26; 8,16-18; 9,9; 9,13 10,3-4; 22,25). Pán je verný. Ani teraz sa nechce vzdať svojho ľudu, hoci odbočil z cesty, ktorú mu on určil. Chce však, aby aj Mojžiš miloval tento ľud tou istou láskou, akou ho miluje on. Chce, aby aj Mojžiš mal o tento ľud tú istú starosť, ako má on. Chce, aby mal Mojžiš takisto súcitné srdce ako sám Boh. Preto Mojžišovi hovorí: „Tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle!“ A Mojžiš túto lekciu zvláda výborne. Vie, že ľud, ktorému je vodcom, patrí Pánovi. Zároveň však vie, že tento ľud nepoddajnej šije je aj jeho ľud. Miluje ho, záleží mu na ňom, a preto úpenlivo prosí Pána, svojho Boha…
Podobne aj človek z Ježišovho podobenstva ide za ovcou, ktorú stratil, lebo je to jeho ovca. (Viď: „… má sto oviec a jednu z nich stratí…“ Lk 15,4.) Rovnako aj žena hľadá stratenú drachmu, lebo je to jej drachma. (Viď: „… má desať drachiem a jednu drachmu stratí…“ Lk 15,8.) A nakoniec i otec z toho istého „trojjediného podobenstva“ vytrvalo vyzerá zatúlaného syna, lebo je to jeho syn. (Viď: „… tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa“ Lk 15,24).
Len starší syn ešte nedokáže pochopiť, že otcov „nepodarený“ mladší syn je jeho brat. (Viď: „tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa“ Lk 15,32.) Podobne ako šomrajúci farizeji a zákonníci nedokážu (či nechcú) pochopiť, že mýtnici a hriešnici, ktorí sa približujú k Ježišovi, sú ich bratia. A čo my? Poznávame svojich bratov a sestry, lebo sme stále so svojím Otcom a vieme, že všetko, čo je jeho, je aj naše? Porov.: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje“ (Lk 15,31).

BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *