Exercície s Jamesom Manjackalom

Indický kňaz páter James Manjackal M.S.F.S. mal v dňoch 1. až 4. októbra duchovné cvičenia v Mníchove. Franziskus von Ritter- Groenesteyn sa na nich zúčastnil a pre kath.net o nich napísal:

Nebo je denne tak bavorsky modré. Prvé váhavé lúče prenikajú zo záhrady do priestoru oltára. Lavice sa do poludnia napĺňajú stále, viac až je v kostole dobrých 500 ľudí, medzi nimi mnohí Chorváti. Pre pátra Jamesa dobré znamenie: „Väčšina zázrakov sa udeje v bosnianskej a chorvátskej oblasti. Viera je tam veľká.“
Téma exercícií sa točí okolo sviatosti zmierenia a Najsvätejšej Eucharistie. Hriech sa dnes stal tabu. Naša doba je chorá, pretože nikto už neverí v existenciu diabla – a tým má ľahkú prácu. Nikto už nechce ísť na spoveď, pretože chýba uznanie, že sme vôbec zhrešili,“ prehovára páter James najmä obyvateľom Nemecka do svedomia.
Na príklade hriechu manželskej nevery kráľa Dávida a vraždy manžela vysvetľuje páter James diablom spôsobenú tvrdosť srdca, ktoré ľudí zdržiava od vzbudenia si ľútosti. Dávid mal viaceré príležitosti k ľútosti, no nijakú nevyužil. Naopak, robil všetko pre to, aby svoj hriech zakryl. Svet ho za to oslavoval, pretože videl len to vonkajšie. Bola potrebná „metóda zbíjačky“ proroka Nátana, aby pred svojím Pánom vyznal svoje previnenia, ktoré ho nakoniec inšpirovali k najslávnejšiemu žalmu pokánia v Biblii – k 51. žalmu. Páter James pridáva aj aktuálny príklad:
„Jedného dňa ma istý muž prosí o uzdravenie. Mal rakovinu hrtana. Odmietam, hovorím mu, aby sa zúčastnil na exercíciách. Odmieta, vraj toľko času nemá. Ľudia mi hovorili, koľko dobrého ten muž robí pre iných. Teda sa nad ním modlím, ale v sebe necítim nijaký pokoj. Pýtam sa ho, či sa vyspovedal. On prikývne. Modlím sa ďalej, nepokoj sa ešte zvyšuje. Niečo s týmto mužom nie je v poriadku. Znova sa ho na to pýtam. Áno, každý týždeň vyznáva svoje hriechy. Pýtam sa Ducha Svätého. Situácia sa hneď vyjasní. Pýtam sa muža, či sa vyspovedal aj z manželskej nevery s Monikou, najlepšou priateľkou jeho ženy, ktorá je tiež vydatá a táto nevera trvá už 17 rokov. Tu sa muž veľmi rozzúri. Neskôr mi povedal, že keby mal v tejto situácii pištoľ, tak by ma bol zastrelil. Bol veľmi rozzúrený, veď čo je Bohu do jeho vzťahu s Monikou, jeho žena mu už nedáva, čo chce a on miluje Moniku viac. Vraj čo je na tom zlé? Boh nech sa prosím do toho nestará.“
Páter James sa modlí a postí za neho celú noc. Keď sa s tým mužom opäť stretne, je ako vymenený. „Páter James, je to neuveriteľné, včera som chcel kvôli vám ešte napísať zúrivý list biskupovi, aby urobil niečo proti týmto indickým kňazom. No potom som prišiel domov, a tu sa objavilo také svetlo a ja som v sebe počul slová: ´Páter James má pravdu. Žiješ v hriechu!’ To ma hlboko zasiahlo.“
Ten muž sa potom veľmi dobre vyspovedal a dal sa požehnať na uzdravenie kňazovi. „Každý kňaz túto plnú moc – udeliť požehnanie na uzdravenie – dostal ju v kňazskej vysviacke od biskupa,“ zdôrazňuje páter James. „No žiaľ iba veľmi málo z nich tento dar využíva.“
„Ani kňaz, ktorý toho muža požehnal, tomu neveril. No viera tohto muža preniesla hory: po kňazskom požehnaní bol z rakoviny hrtana uzdravený! Aj dnes po siedmych rokoch je zdravý.“
Na sviatosť zmierenia je k dispozícii päť kňazov. Rady pred spovednicami sa nekončia. Trochu bokom sedí africký kňaz, pred ním kľačí mladý biely muž. Kňaz ho požehnáva, potom sa obaja objímajú, akoby boli najlepší priatelia. A vôbec – je nápadné koľko uľahčenia, koľko radosti tu vyžaruje z tvárí ľudí, keď opúšťajú spovednicu.
Páter James nahodí aktuálnu tému. Uprostred mníchovskej štvrte homosexuálov a lesbičiek hlása: „Boh miluje hriešnikov, ale nikdy nie hriech. Milujte teda svojich bratov a sestry, ale nie to, čo robia. Modlite sa za nich. Homosexualita nikdy nebola v Božom pláne.“
„Sexualita má vyšší cieľ,“ zdôrazňuje páter. „Dnes polovica zo všetkých narodených detí nepochádza z manželstva, ale z iných vzťahov. Chýba zdravá rodina. Čo sa má stať z detí, ktoré z takýchto podmienok vychádzajú?“ Páter James sa s ľútosťou vyslovuje aj o demografickej situácii:
„Položte si otázku, aká bude budúcnosť Nemecka! Už dnes je v Kolíne najväčšia mešita na nemeckej pôde. Ďalšia sa postaví v Mníchove. Čítajte si List sv. Pavla Galaťanom 5,19- 21 a Efezanom 5,3- 5 a Solúnčanom 4,7-8, aby ste pochopili, k čomu ste povolaní – k vášmu uzdraveniu!“
S tým nás prepúšťa na obed a tak máme čas o tom premýšľať a rozprávať sa. Keď sa vraciame, pri vchode nám hovoria: „Zajtra si prineste svoje kartičky, inak sa nedostanete dovnútra, zajtra príde veľmi veľa ľudí.“ Ďalší deň je sviatok, mnohí pôjdu okolo tohto kostola smerom na Sviatky piva – Oktoberfest – ale nevkročia do neho. Takže je útechou, že mnohí, aj keď iste nie toľkí, prídu aj k pátrovi Jamesovi.
A môže potešiť aj iná myšlienka. Tam na lúke, kde sa oslavuje, môžu stretnúť farára z Kostola sv. Maximiliána. Pretože on je tam, v nasadení, priamo medzi ľudom. Celkom podľa paulínskej tradície je medzi ľudom. Nosí krígle piva na stoly. Jeho služba bude na prospech nadácii a takisto výnos z kníh a DVD pátra Jamesa v knižnom stánku jeho farského Kostola sv. Maximiliána.
Páter James ďalej rozpráva o tom, ako žije evanjelium v treťom tisícročí: „Minulý týždeň opustil malý chlapec v Linci vozíček, keď si vypočul jedno DVD. Ježiš neuzdravuje iba tu. Jeho moc nie je viazaná na nič.“ Zaumienim si, že kúpim jedno DVD pre niekoho, koho mi Boh ešte ukáže.
Popoludnie sa nesie úplne v znamení Eucharistie. Páter James sa pokúša nám objasniť, aké je dôležité, „prijímať najsvätejšiu Eucharistiu, samotného Ježiša, v stave posväcujúcej milosti. Najsvätejšia Eucharistia nám môže priniesť veľké požehnanie, ale aj veľké prekliatie. Tu v Nemecku chodí každú nedeľu ku svätému prijímaniu tak veľa ľudí a nikdy neboli na spovedi.“
Potom rozpráva o svedectve istého mladého páru. Ich dieťa bolo nemé. Prosili o uzdravenie, ale nič sa nestalo. Boli veriaci, chodili na spoveď a na svätú omšu. V duchu vidí páter James svokru. Zistí, že tento pár odsunul matku muža do domova dôchodcov. Žena zakázala svojmu mužovi stýkať sa s ňou s odôvodnením, že veď je predsa zosobášený s ňou. Páter James: „ Keď prijímate najsvätejšiu Eucharistiu, tak si predtým buďte istí, že ste zmierení so svojím blížnym!“ Na to mladý pár so slzami ľútosti v očiach prijal svokru do svojho domu. Krátko na to sa svokra vyliečila z astmy a dieťa opäť vedelo hovoriť!“
Spontánny potlesk. Nálada je povznesená, všetky „duchovné svaly“ sú uvoľnené, srdce rozšírené. Prekladateľ Richie neúnavne koná svoju prácu. Jeho malá dcérka, o ktorej sa tu tiež hovorilo, uvoľnene pobehuje okolo jeho nôh. Svojím povolaním je lekár. Neskôr dokáže pri modlitbe uzdravovania vyliečené fyzické neduhy anatomicky presne označiť: tri žalúdky, päť pankreasov atď. Večer druhého dňa sa zvýši aj počet oznámených zázrakov. Je to silná viera Chorvátov? Cítiť silnú prítomnosť Boha. Pozriem sa spýtavo na svojho suseda. Je to Duch Svätý?
Páter James stupňuje náš hlad po najsvätejšej Eucharistii. Nasledujúce svedectvo sa ma zvlášť dotkne. Aj ja som jedným z tých, ktorí prijímajú najsvätejšiu Eucharistiu bez toho, že by pri tom niečo cítili. Zostáva to, čo chce rozum vidieť – kúsok chleba, nič viac. Aj pre pátra Jamesa sa to takým zdá byť. O to je užasnutejší, keď ho raz istý hinduista požiadal, aby otvoril cibórium. Chcel vidieť, aké tajomstvo sa tam skrýva. Páter James povedal, že v ňom je iba oblátka, ale naša viera v tom vidí viac, a síce Božiu prítomnosť. Hinduista mu nechcel veriť. Tam musí byť predsa viac ako iba chlieb, akýsi magnet, alebo také niečo, vraví, pretože on pocítil silnú elektrickú silu, keď sa jeho ruky priblížili k cibóriu.
Musím na to myslieť, keď sa počas poklony Oltárnej sviatosti vžívam do prítomnosti Pána tam hore v monštrancii a opäť ani to najmenšie necítim. Všetci okolo mňa sú pohrúžení do modlitby, držia sa za ruky. Aj ja držím ruky mojich susedov. Neprúdi tu niečo z ruky do ruky? …

Na ďalší deň sa počet prítomných zdvojnásobil, kostol naplnilo 1200 ľudí. Ľudia ďakovali organizátorovi a vraveli, že už dlho čakali na takúto príležitosť. Aj kňazi sú nadšení. „Sú veľmi dojatí z toľkých hlbokých spovedí. V ten deň spovedá 12 kňazov v 6 jazykoch.
Mladá Brazílčanka Jeane, žiariac vychádza zo spovednice. Pýtam sa jej, prečo tak žiari. „Pretože som zmierenie od Ježiša tak hlboko precítila. On ma nesúdi, ale chápe ma a odpúšťa mi.“ Ulrike prišla z Mníchova, pretože včera o tom počula od priateľky. „Som zvedavá“, hovorí. Pred vchodom čaká na vpustenie. Nemá kartičku. Neskôr ju opäť vidím v kostole.
„Sľubujem si od toho novú silu pre vieru. Včera som chcela ísť na spoveď. Dlho som pozorovala afrického kňaza, ktorý čakal zahĺbený do modlitby. Cez kostolnú loď preletel trepotavo motýľ. Ak sa posadí na moje biele nohavice, idem na spoveď, sľúbila som. Čakala som márne. Zato sa v mojom duchu sformoval obraz: čierny kufor – pred nedávnom som ho postavila do pivnice. Ale nechcela som sa ho úplne vzdať. Doma si beriem lieh, polejem ním kufor a dám ho napospas dychtivým plameňom. Krátko na to sa na dvore dvíhajú mrzké čierne oblaky dymu k večernému nebu. Je to iste zvláštne divadlo pre zvedavých susedov. No nevidím nijakých.“
Teraz mi slnečný lúč ukazuje cestu k spovedníkovi. Je to starší kňaz, ktorý pre túto službu zvlášť pricestoval z Thüringenu.“ Čo ho k tomu podnietilo? „Duch Svätý,“ povie stručne a rozhodne. Bude to dobrá úprimná spoveď. Neviem povedať čo, ale niečo sa zmenilo. „Pravdepodobne sa v tomto živote už neuvidíme,“ hovorí s istotou. Rozídeme sa ako priatelia. Prosím o nové srdce a o jeho požehnanie. Neskôr mi to páter James v modlitbe uzdravenia potvrdí.
Páter James v ten deň hovorí o dvoch kráľovstvách – svetla a temnoty. To druhé čerpá svoju moc zo skrytého. „To skryté sa nazýva okultizmus, je to to, čo sa deje v tajnosti. Aj kráľovstvo temnoty má hierarchiu. Aj tam sú biskupi a kňazi, aj tam chcú poklonu.
„Už za Ježišovho života existovali synagógy satana. Dnes je iba v Nemecku 5.600 takýchto chrámov. Radi sa skrývajú za registrované spolky. Patria do nich mnohí vplyvní ľudia v politike, hospodárstve a vede.“
Na duchovných cvičeniach pre mládež prišiel k nemu istý mladík a vyznal sa mu: „Páter, podvádzam Ježiša už 7 rokov. Bral som posvätené Hostie a každú som predával za 500 eur satanistom.“ Za desať rokov, čo páter James robí misionára v Nemecku, sa stretol už s 257 ľuďmi, ktorí takéto niečo robili. „Znesväcujú Hostie, lámu kríže a pália ich. Niektoré veci sú také hrôzostrašné, že ich nechcem ani vysloviť, ale musím. Robia potraty a potom opekajú plody a jedia ich.“
Mnohí ľudia v Európe sú prívržencami okultizmu, New Age alebo ezoteriky, či východných guruov, ako Sai Baba,“ hovorí s ľútosťou páter James. „Aj mnohí kňazi, celé kláštory, farské rady nič netušiac praktizujú východné praktiky.“
„Satan sa rád maskuje ako anjel svetla, robí zázraky. Reiki a chakra pochádzajú z Indie alebo z Číny. Ja som Ind. Iba dve percentá sú tam kresťania. Viete teda, odkiaľ tieto sily prichádzajú: neprichádzajú od Boha!“ Páter James sa rozhorúči. Vyzlieka si červený vlnený sveter a zapálene pokračuje: „Krišna a jóga vás nemôžu priviesť do neba,“ volá. „Existuje iba jeden Boh!“
Kritizuje, že európska ústava popiera kresťanské korene a pritom sú tieto známe po celom svete!
„V Indii hovoríme: Choď do Európy, tam sú kresťania! No vaša vláda sa k tomu nechce priznať. Ba ešte viac. Mnohí Európania pranierujú porušovanie ľudských práv v ´treťom svete´. Mnohí sa za to angažujú. Prestaňte s krokodílimi slzami za ´tretí svet´, myslite viac na miliónové porušovanie ľudských práv vo vašich vlastných krajinách.“
„Každé dieťa v matkinom tele má právo na život. Robíte dokonca zákony, ktoré toto právo podkopávajú. Krv miliónov detí kričí k Bohu. Iba v tejto sekunde zomiera 275 detí!“
Muž, ktorý sa zasadzuje za život nenarodených, stojí pri vchode. Pomáha pri tomto stretnutí. Tento vyučený klampiar odetý do kože, má na krku ruženec. „Pátra Jamesa poznám už od roku 1999.“ Odvtedy pomáha pri exercíciách. A už je tu opäť – tá stručná ale rozhodná odpoveď na moje „prečo?“ „ Duch Svätý!“
Priznám sa: mnohé, čo páter James hovorí, je ťažko stráviteľné. No ja cítim: nie sú to nijaké prázdne slová! Tu naozaj niekto hlása rovnakou mocou ako v evanjeliu. Prečo? Posolstvo je sprevádzané znameniami a zázrakmi. Skutočne?
Páter James nás prepúšťa na obed. Organizátor Hahn: „Páter James sa postí, v týchto dňoch je iba veľmi málo. Cez prestávku sa modlí sa ťažko chorých, a vkladá na nich ruky.“
Neskôr sa stretávam s Leom, študentom, ktorý kríva od nehody pri lyžiarskych pretekoch. Pýtam sa ho, či pozná niekoho, kto sa už uzdravil. Vzrušene ukáže na seba: „Ja! Ja! Bol som na vozíčku, mal som traumu lebky, bol som v kóme, celú ľavú stranu ochrnutú, epileptické záchvaty. Pred tromi rokmi páter James pri exercíciách v Garmischi povedal, že traja ľudia budú uzdravení z epilepsie a ja som vedel, že som medzi nimi. Jasné, ten myslí mňa. Odvtedy je to preč!“
Prečo je teraz tu, pýtam sa ho. „Pretože potrebujeme čerpacie stanice ako je táto, aby sme v každodennom živote lepšie obstáli.“ Nedokázal by som to vyjadriť výstižnejšie. To, že sa tu čerpá sila, je tu úplne citeľné.
Vedľa neho stojí Adrian, manažer. Pýtam sa aj jeho. „Zavolali mi zo Švajčiarska a bol tu článok v kath.nete o pátrovi Jamsovi. A teraz som tu. Som trochu v rozpakoch, ale teším sa, že som nasledoval správne vnuknutie.“
Popoludní hovorí páter James o nebezpečenstve preklínania. „Slovo má moc“, zdôrazňuje. „Ježiš slovami preklial figovník a ten vyschol. A slovami uzdravil chromých.“
Potom rozpráva o osude chorvátskeho dieťaťa, ktoré bolo postihnuté: „To, čo obvykle nazývame nadávaním, môže už byť prekliatie,“ varuje. „Stačí bolesť v srdci. Svokru zanedbávali, tri roky ju nenavštívili. Prekliala dieťa v matkinom tele. Po jej smrti sa rodičia dieťaťa modlili za svokru, nechali slúžiť omše, postili sa. O rok a pol sa dieťa uzdravilo. Môžete si to prečítať na mojej webovej stránke,“ hovorí páter James.
Moje miesto medzitým zabrala mladá rodina. Jeden z dvoch malých chlapcov sa hrá s malým lietadlom medzi lavicami. Jeho brat nahlas spieva „Ježiš!“. Neďaleko odtiaľto na sviatkoch piva sa už tancuje na stoloch. Tu v kostole sa ľudia tisnú na zvlášť postavených pivných laviciach, spievajú a kolísajú sa držiac sa za ramená k duchovným piesňam. „Chváľ duša moja Pána, chváľ Pána!“
Je tu vyvrcholenie, svätá omša k prevzácnej Kristovej krvi. Páter James káže o mladom Nemcovi, ktorý s hadom a myšou, darmi od gurua, bohmi, ktorým sa chcel klaňať, vstupuje k nemu do lietadla. Páter James bol na ceste k Perzskému zálivu. Modlí sa za mladíka, prijíma v Duchu Svätom poznanie, dáva mladíkovi lásku, ktorú po celý život hľadal, oslovuje ho „syn môj“. Mladík je tak hlboko zasiahnutý, že svojich bohov hádže do kontajnera a dnes je pravou rukou pátra Jamesa v Riade. 32.000 moslimov odvtedy našlo cestu k Ježišovi. Páter James sa pre neho stal skutočným „ockom“.
Kánon sa páter James modlí v nemčine. Stáva sa adoráciou. „Venite adoremus Dominem“. Prítomnosť Boha je citeľná. Páter James vidí nad nami oblak čistého bieleho dymu. Nad chodbičkou sa rady veriacich spájajú pri Otčenáši v jednotu. „Et unum sint“, sa tu stáva živým.
Následná modlitba za uzdravenie trvá dlhšie ako hodinu. Ružencová skupina nalieha. Už niet času, ohlásiť uzdravenia. „Zajtra je posledný deň exercícií. Zajtra na vás všetkým vložím ruky. Choďte a spite dobre, dobrú noc!“
Ulrike, ktorá prišla zo zvedavosti, chce prísť aj nasledujúci deň. Ja tiež. Po ceste domov vidím na lúkou Theresienwiese krúžiť cepelín. Nado mnou sa vznáša iný Duch. Aleluja!“

V posledný deň duchovných cvičení stojí pred oltárom obraz Božieho milosrdenstva, pred ním kvetinový aranžmán v tvare kríža, v ňom červenými kvetmi meno „Ježiš“. Vedľa schránka na úmysly naplnená až po okraj prosbami.
Richie už upravuje mikrofón a potom rozpráva. Pochádza z Würzburgu, venuje celú dovolenku, aby mohol pomáhať pátrovi Jamesovi. Toľko úsilia musí mať dôvod. Jeho matka mala roztrúsenú sklerózu. Na exercíciách pátra James sa uzdravila, prijala Ducha Svätého. No to nestačilo. Richie si vtedy užíval život plnými dúškami v Amerike. Jeho matka ho poprosila, aby prišiel na exercície. „Nemal som vôbec chuť.“ Matka Gabriela mu rozpráva o svojom uzdravení, Richie zostáva neoblomný. „Užívam si život v USA, keď raz budem taký starý ako ty, potom …“. Matka sa nevzdáva, zastaví mu konto. Richimu vyschol prameň peňazí.
Páter James spomína: „Bol to veľmi zúrivo vyzerajúci mladý muž s dlhými vlasmi, sedel vtedy v prvom rade predo mnou.“ Teraz vyžaruje Richie veľký vnútorný pokoj – plod Ducha Svätého – a láskyplne objíma svoju ženu. Dnes je všade nemeckým hlasom pátra Jamesa.

Sen z roku 1996

Kostol sa opäť naplnil do posledného miestečka. Zachytím organizátora Alexandra Hahna a pýtam sa ho, akú má on motiváciu byť tu: „Dvakrát som bol telesne uzdravený a minulý rok ma oslobodil od ťažkého smrteľného hriechu, ktorý som si ani tak neuvedomoval. Teraz mi rakovina ustúpila.“
V prednáške páter James rozpráva o sne, ktorý mal v roku 1996. Veľmi mi pripomína víziu sv. Pavla v Skutkoch apoštolov, predtým, ako sa vydal do Macedónska.
„Zrazu stálo predo mnou osemnásť zomrelých moslimov a naliehavo sa ma pýtali, prečo im nič nekážem o Ježišovi a jeho vykúpení. Myslel som si, že som sa zbláznil. Ako môžem kázať mŕtvym. Oni vraveli, že sú v temnote a iba ja im môžem pomôcť dostať sa odtiaľ von. Priniesol som si Bibliu a prečítal som im z evanjelia. Zrazu sa miestnosť naplnila vôňou ruží a kadidla a ja som ich videl jasných ako anjelov vzniesť sa nahor.“
„Vtedy som ešte nikdy nebol medzi moslimami. Musel som zistiť, či mi nešibe. Môj duchovný sprievodca, racionálny jezuita, páter Francis, mi mal pomôcť. Bol som si istý, že ma pošle na psychiatriu. Namiesto toho mi odcitoval zo Svätého písma ( Jn 5,25- 29 a 1 Kor 15,29) a potvrdil mi misiu pre zosnulých moslimov.“
„Máme oslávenú Cirkev, to sú svätí v nebi, trpiacu, to sú duše v očistci a bojujúcu Cirkev tu na zemi. Všetky sú jedna Cirkev a sú tu pre seba navzájom. Mŕtvi žijú. Sú iba v inom svete. Nikto nemá právo povedať, že niekto je v pekle. Iba Ježiš jediný súdi. Cirkev preto ani nikdy nepovedala, že Judáš je v pekle. Nemôžeme to vedieť. Božie milosrdenstvo je veľké.“

30 omší sa zosnulých

„Zosnulí už nemôžu nič pre seba urobiť, zato my o to viac. Môžeme vziať ich hriechy na seba a v zastúpení za nich prosiť o odpustenie. Môžeme ich dokonca pokrstiť. Mimoriadne účinná je svätá omša. Viete prečo je to 30 svätých omší? Pretože sú to štyri generácie. Vinu otcov potrestám až do štvrtého pokolenia, hovorí Boh. Dvaja rodičia, štyria starí rodičia, osem prastarých rodičov, 16 praprastarých rodičov – spolu 30!“ Potom rozpráva o svojom praprastarom otcovi, za ktorého sa nikdy nemodlili, pretože matka pátra Jamesa bola presvedčená, že je aj tak v pekle.
„V jednu noc v roku 2000, som bol v Rakúsku, a tam sa mi zjavil môj praprastarý otec a prosil ma, aby som sa za neho sedem dní postil a dal slúžiť svätú omšu. Bol som užasnutý, ale urobil som, o čo ma prosil. Moja matka umierala. Keď som bol u nej, rozprávala mi aj ona o sne, v ktorom sa tento praprastarý otec sťažoval, že sa za neho nikdy nemodlila. Povedal, že jej syn to urobil, že on je teraz oslobodený, a že ona to zažije, pretože do 24 hodín bude u neho. Potom voňala celá izba po ružiach. O niekoľko hodín moja matka zomrela.“
Páter James však varuje, aby sme sa nikdy nepokúšali o rozhovor so zosnulými, pretože to je zakázané. „Ale keď sa za nich modlíme, prídu k človeku, a prosia o modlitbu, či o pôst alebo o svätú omšu. To potom môžeme urobiť.“
Potom rozpráva o svojich začiatkoch misionára medzi moslimami. Istý moslim sa ho opýtal, či chce vidieť hrob sv. Anny a sv. Joachima. Pred ním sa modlilo 56 moslimov. Modlili sa verše z Koránu o Ježišovi a Márii. „Prečo to robíte?“, opýtal sa páter James. Moslim odvetil, že v Koráne je veľa prorokov, no iba jeden robí zázraky, a to je Ježiš. A jeho matka Mária je tá najčistejšia Panna na zemi.
„Bol som, hlboko dojatý, že som to počul z úst moslima. A on pokračoval: „Keď sa takto modlia, deje sa vždy veľa zázrakov a uzdravení. Ale oni nenávidia kresťanov, pretože kresťania moslimov vždy znova prenasledovali a zabíjali.“ Padol som na kolená a povedal som: ´Som kresťan. Prosím vás o odpustenie za všetko to, čo vám kresťania urobili.’ Boli dojatí k slzám.“
Neskôr videl páter James 33 z nich tajne skrytých na jeho exercíciách. Prosili ho, aby im rozprával viac o Ježišovi. Páter James mal strach. „Videl som sa už vo väzení a so sťatou hlavou.“ No oni na neho naliehali. Nakoniec kázal 256 moslimom tajne na púšti z ich Koránu. Korán sa skladá do 80 % z Biblie. Zvolil Izaiáša 53 a Zachariáša 12. Vykupiteľské dielo Ježiša. Veľmi rýchlo to pochopili, spoločne odmietli Korán a nechali sa pokrstiť.
„Od moslimských bratov som sa veľa naučil. Obdivujem ich odovzdanosť, ich pocit zodpovednosti, ich vytrvalosť. Vy Európania máte z toho oveľa menej. Modlite sa za vašich moslimských bratov, ale robte to s láskou, inak to nič nepomôže.“
Cez obedňajšiu prestávku sa páter James modlí, aby sa na nás vylial Duch Svätý. Vkladá na nás ruky. Za čakajúcimi stoja pomocníci, aby zachytili toho, kto by padol. Páter James kladie ruky na hlavy a ľudia po rade padajú. Ležia na zemi, v tzv. duchu pokoja. Sú naozaj šťastní. Predo mnou padá klampiar Volker v koženom odeve do náručia pomocníkov.
Potom som na rade ja. Zatváram oči a čakám so zopnutými rukami. Páter James ma prosí, aby som ich roztvoril, vkladá mi ruky na hlavu, jemný tlak, cítim vibrovanie jeho rúk a potom sa to stane: nohy sa mi jednoducho podlomia, cítim potrebu nechať sa padnúť, akoby ľahký závrat, je mi jedno, či ma niekto takto vidí, je to jednoducho pekné takto ležať a spočívať v duchu. Niekto mi neskôr vysvetľuje „tu človek leží kvázi ako na operačnom stole Boha“. Operácia bez bolestí, naopak je to nádherné.
Svätá omša na spomienku sv. Františka sa stáva vďakyvzdaním za obdržané milosti. Dostávame príležitosť, vydať svedectvo. „Každý raz, keď vydávate svedectvo, budete za to požehnaní a dostanete silu pre svoje poslanie, pre váš každodenný život. Môžete mi napísať. Moja adresa je v mojich knihách Každý deň číta 18 000 ľudí svedectvá na mojej webovej stránke.“ Končia sa štyri intenzívne dni. Pripúšťam, bolo to náročné, ale z tejto námahy vyplýva bohatá odmena.

Páter James je ešte v sakristii. Pokúšam sa zachytiť ho osamote. Dvere sú dokorán otvorené ako na pozvanie. Hovorí s jedným kňazom. Prichádzam neskôr. Páter James sa modlí s rukami vloženými na hlavu kňaza. Potom sa modlí ten kňaz za pátra Jamesa, duchovný zväzok medzi kňazmi je tu veľmi citeľný. Posledný pokus. Mám šťastie. Prichádza mi priateľsky naproti. „Páter James, prosím vás o posolstvo pre našich čitateľov.“ Je veľmi ochotný, vzýva Ducha Svätého, požehnáva všetkých čitateľov, prosí o otvorené uši pre toto posolstvo pre nich. Potom mi hovorí:

Posolstvo pre čitateľov Kath.netu:

„Na mojich cestách okolo zemegule vidím toľko odpadu od viery v Ježiša a v Cirkev. Je veľa temnoty najmä v Európe. Mnohé zničené zväzky v rodinách, mnoho potratov, rozvodov, nemorálnosti, drogy. Nie je to iba osobná strata duchovného života každého jednotlivca. Keď sa modlím, prelievam slzy pre Európu. Stratí Európa svoju identitu? Európa má veľkolepú kresťanskú minulosť, v minulosti priniesla svetu veľké cnosti. Vo všetkých krajinách sa hovorilo o Európe s veľkou úctou. No teraz … Ľudia v ´treťom svete´ sa hanbia za morálny rozklad Európy. Keď to počúvam, zarmucuje ma to.
Milí čitatelia, znovu si uvedomujte svoju európsku kultúru – nikto to nemôže poprieť – je to kresťanstvo. Vráťte sa naspäť ku svojim koreňom! Priveďte Európu znova do takého stavu, aby bola svetlom! Učte sa žiť z viery, vydávajte svedectvo o vašom Bohu!
Majte odvahu hlásať Ježiša! Vyprosujte pre Európu, pre Nemecko, pre Rakúsko Ducha Svätého. Amen. Nech vás žehná Duch Svätý a nech na vás zostúpi. Modlím sa za vás. Aleluja!“

Katolícky server kath.net
Mníchov, 3.10.2007
– zg-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *