Prečo mám ko kresťan povedať „nie“ joge?

Prečo mám ko kresťan povedať „nie“ joge?

Dejinné pozadie jogy

Ak chceme poznať jogu, potrebujeme pochopiť kontext, v ktorom vznikla a rozvíjala sa, a tým je náboženstvo Indie – hinduizmus. Bez neho by nebola tým, čím je. Hinduizmus nie je ucelený náboženský celok, ale zmes duchovných prúdov, ktoré v priebehu dejín prešli mnohými zmenami. V období klasického hinduizmu (od 2. stor. pr. Kr. – 4. stor. po Kr.) ho tvorilo šesť náboženských systémov: mímansa, védanta, ateistická sánkhja, vaišešiká, njájá a joga. Joga sa ešte postupne rozvetvila na hatajogu, džňána jogu, karma jogu, radža jogu, kundalini jogu, bhakti jogu, igni jogu, kryia jogu, integrálnu jogu a ďalšie.

 

Čo je to joga?

Religionista a historik svetového formátu Mircea Eliade v doktorskej práci Joga, nesmrteľnosť a sloboda uvádza, že India sa v povédskom období snažila pochopiť:

•  karmický zákon

•  proces, umožňujúci „večný návrat“; tj máju, kozmickú ilúziu alebo nevedomosť (avidja)

•  absolútnu realitu, ktorá „je“ niekde mimo ľudskej skúsenosti podmienej karmickým zákonom; čisté bytie, absolútno, ktoré sa označuje: Ja (átman), brahma, transcendentno, nirvána atď.

•  prostriedky k dosiahnutiu tohto bytia a oslobodenia (mókši, mukti): a tieto prostriedky tvorí joga.

Český jogín Eduard Tomáš hovorí: „Joga je sanskrtské slovo, v preklade znamená spojenie niečoho s niečím. Od neho je odvodené aj naše slovo „jarmo“.“ Na otázku: „S čím?“, odpovedal: „Spojenie človeka s Bohom… V Indii mu hovoria brahma…“ A ďalej pokračuje: „Staré zastarané predstavy nie sú z hľadiska pravdy a hlavne skúseností integrálnej jogy udržateľné, preto táto joga trvá na tom, aby bola človeku odovzdaná absolútna o ňom samom, o svete a o Bohu“ (TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 9-10).

Bôžik Šiva, ktorého ináč nazývajú „Ničiteľ“ je jedným z najmocnejších a najstrašnejších božstiev hinduizmu. Volajú ho aj Yogešvara, čo znamená „Pán Jogy“. V knihe Hatajogi-Pradipika je Šiva nazývaný ako prvý z učiteľov hatajogy. Pripisujú mu také vlastnosti aké poznáme u zlého ducha.

Hinduisti veria, že na konci chrbtice je bod, v ktorom leží spiaci had, ktorý má vplyv na človeka cez energetické body v tele, tzv. čakry. Cieľom jogy je prebudenie tohto spiaceho hada, ktorý má vystúpiť k najvyššej čakre, ktorá sa údajne nachádza nad temenom hlavy. William Zorn v knihe „Yoga for the Mind“ píše: „Pomocou vyprázdnenia mysle a sústredenia pozornosti na tieto čakry, bude ich môcť učeň otvoriť“. Spiaci had, ktorý je vlastne bohyňa Šakti má vystúpiť k najvyššej čakre, kde má centrum duchovný manžel „Šiva“.

Kto sú bohovia pohanov? Kto je spiaci had? Sú to zlí duchovia, ktorí chcú, aby ich človek privolal do svojho života. Ale keďže mnohí by ich priamo nevzývali, zamaskovali sa do lákavého systému jogy. Ak poznáte obrady kresťanskej iniciácie, viete že ich súčasťou je obrad „effata“ – otvor sa, pri ktorom sa maže alebo žehná človeka na očiach, ušiach, perách, prípadne na hrudi. Keď sledujeme v joge proces otvárania čakier pre prúdenie kundalini, môžeme si všimnúť veľkú podobnosť s týmto obradom.

 

Hatajoga

V tantrickom budhizme dostalo ľudské telo najvýraznejšie postavenie v duchovnej histórii náboženstiev Orientu. Podľa neho k svätosti možno dospieť iba v „božskom tele“. Telo už nie je zdrojom utrpenia, ale najdokonalejším prostriedkom spásy. A pretože oslobodenie možno dosiahnuť už v tomto živote, musí sa telo udržiavať v čo najdokonalejšom stave. K tomuto cieľu má slúžiť hatajoga, ktorá umožní premeniť ľudské telo v „božské“. Pritom telo, ktoré jogíni postupne vytvárajú, podľa toho istým spôsobom zodpovedá telu „bohočloveka“, ktorým sa však nechápe pripodobnenie sa bohočlovekovi Ježišovi Kristovi.

Texty hovoria, že ak jogín praktizuje hatajogu, neexistuje hriech ani zločin, ktorý by nemohol byť zmazaný. K tomu napomáhajú okrem iného aj dychové cvičenia zvané pránájáma, ktoré odstraňujú hriechy. Podobnú hodnotu majú aj asány, ktorých je podľa Ghérandasamhita 32. Niektorým asánam sa pripisuje podporný význam pre zdravie, iným až magická moc a sila zvíťaziť nad smrťou.

V niektorých starých textoch o joge môžeme nájsť mnohé upozornenia o nebezpečiach jogy, konkrétne aj hatajogy. Predovšetkým to je riziko psychického narušenia pri vyprázdnení mysle. Človek, cvičiaci jogu sa môže cítiť pokojný. A to aj po skončení cvičenia. Ale pritom môže na ľudí reagovať podráždene, bez toho, aby si to uvedomoval, lebo jeho myseľ je akoby zastretá. A keď mu neskôr druhí povedia, aký bol, nechce im veriť.

 

Mantry

Súčasťou jogínskych cvičení bývajú už od prvých stretnutí mantry – formulky, ktoré má cvičiaci pravidelne opakovať. Mantru tvorí skupina hlások, slovo alebo veta, ktorá má údajne špecifický účinok na ľudský organizmus. Každá mantra má podľa jogínov svoj osobitný okruh pôsobenia. Jej neustálym opakovaním vznikajú špecifické odozvy v mysli, zmysloch a telesných funkciách človeka.

Mantry sú väčšinou nepochopiteľné a čudné hlásky alebo slová, ktoré boli objavené počas meditácií – akási obdoba nezrozumiteľných zvukov, ktoré vydávajú šamani počas tranzu a ktorým sa pripisuje nadprirodzená moc. Pripomínajú dar Ducha Svätého – glosoláliu – modlitbu v jazykoch. Mantry sú akousi tajnou zasväcovacou rečou, ktorá počas meditácie odhaľuje svoje tajomstvá.

Jeden z najväčších znalcov tibetského spôsobu života, T. Lobsang Rampa definuje mantru ako výraz, ktorý vedie človeka k očisteniu mysle a blahodárne vplýva na hĺbku myslenia. Podľa učenia jogínov, každá slabika mantry aktivizuje konkrétnu čakru alebo vyvoláva určitý stav vedomia. Niektorí autori prisudzujú každej čakre osobitnú mantru. Najčastejšou mantrou je „óm“. E. Tomáš napísal o nej rúhavé slová: „Zvuk óm je tzv. pranavou, ktorou vraj bol stvorený svet“ (TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy, Avatar, Praha 1999, s. 37). Nie menej známou je mantra: „Óm áh húm vadžra guru padma siddhi húm“, čo znamená: „Vyzývam Ťa, Vadžra Guru, Padmasambahva, daj nám cez svoje požehnanie obyčajné sidhi a aj to najvyšie“. Použitím tejto mantry by sme vraj mali získať múdru myseľ, ušľachtilé vlastnosti a súcit.

V komentári k Tibetskej knihe mŕtvych sa píše: „Mystická slabika ÓM, ktorú často nachádzame v záhlaví tibetských kníh, prípadne ich častí, predstavuje zvolanie prisviedčajúceho (áno, tak je) alebo žiadajúceho (nech je! kiež je! budiž! staň sa!) obsahu so širokým symbolickým a rituálnym uplatnením, ktorému je pripisovaná veľká magická moc. Je odvodená zo sanskrtu, kde má tiež podobu AUM. V hinduistickej interpretácii tieto tri písmená reprezentujú trojicu hinduistických božstiev Višnu, Šivu a Brahmu, zatiaľ čo v budhistickej symbolike zastupujú Budhu, jeho učenie (dharma) a jeho stúpencov (sangha)“. Alebo na inom mieste: „Mantry sú magické formulky, ktorých sila spočíva predovšetkým v okultnej moci špecifických zvukov.“

V tantrickom budhizme mantra získava neobmedzenú moc vo chvíli, keď ju žiak alebo učeník prijme z úst svojho učiteľa – guru. Ak ju potom používa v zhode so stanovenými pravidlami, získava schopnosť dosiahnuť stav buddhu. Vraj mantra lókanátha môže očistiť aj od najväčších hriechov, alebo mantra ékadžata už vo chvíli prednášania ochraňuje od nebezpečia a dosahuje buddhovstvo. Dokonca aj úspech v láske alebo dosiahnuť najvyššie poznanie bez štúdia možno údajne získať používaním takýchto výrazov. Žiak musí však pred tým uskutočniť duchovnú očistu a počas recitovania sa sústrediť na každé slovíčko.

Mircea Eliade napísal: „…každého boha a každý stupeň svätosti ovláda určitá bídžamantra, jeden „mystický zvuk“, ktorý je ich „semenom“, ich „oporou“, tj. ich samotným „životom“. Keď jogín túto bídžamantru opakuje podľa pravidiel, osvojuje si ich ontologickú podstatu a konkrétne a bezprostredne splýva s určitým bohom, stavom svätosti atď. Niekedy sa stáva, že sa celá metafyzika sústreďuje do jedinej mantry…, lebo celý vesmír so všetkými bohmi, úrovňami a spôsobmi bytia sa prejavuje v určitom počte mantier… Mantra je „symbolom“… je súčasne symbolizovanou „skutočnosťou“ aj symbolizujúcim znakom… Keď tantrik pracuje s nejakým „symbolom“, „prebúdza“ jemu zodpovedajúce sily na všetkých úrovniach bytia.“ (ELIADE M., Jóga, nesmrtelnost a svoboda , s. 167)

My vieme, že vzývanie a uctievanie pohanských božstiev je pre kresťana modloslužbou a prehrešením sa proti Prvému božiemu prikázaniu: „Nebudeš mať iných bohov, aby si sa im klaňal“. A práve toto je najväčším nebezpečenstvom ich používania vrámci hatajogy, tak veľmi propagovanej na Slovensku.

 

Postoj Cirkvi

Prvé upozornenie na nebezpečenstvá spoločností, šíriacich jogu a deštruktívne meditácie, vydali biskupi Slovenska v pastierskom liste v decembri 1990. Osobitný pastiersky list venovaný joge sa čítal začiatkom júla 2001. Uvádzam z neho: „Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na samého seba. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom. Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, lebo pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť Matka Terézia, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, lebo hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa za druhých.“ 1

Na prvý pohľad sa zdá, že joga patrí do oblasti športu, telesnej výchovy, relaxácie, prípadne medicíny a psychológie. No žiaľ, nie je to tak. V knihe autora systému Joga v dennom živote Svámí Mahéšvaránandu pod názvom India plná farieb sa píše: „Joga neznamená len pohýbať plecom hore a dole, stáť na hlave, zatvárať nosnú dierku a nadychovať sa a vydychovať… Joga je nad náboženstvom, je otcom všetkých náboženstiev“. 2

Joga nevznikla preto, aby si ľudia oddýchli alebo sa uvoľnili, ale vznikla ako náboženský systém hinduistov, aby sa mohli spojiť so svojimi božstvami. Znie veľmi trápne, ak niekto tvrdí, že joga nemá s duchovnom nič spoločné.

Ukazuje sa, že cieľom šírenia jogy v západnom svete je okrem iného aj to, aby nahradila kresťanskú modlitbu a osobný vzťah k živému a Jedinému Bohu, a tak nenápadne infiltrovala nekresťanské náboženské myslenie Východu. Na začiatku sa síce predstavuje ako doplňujúci prvok kresťanstva, ktorý ho obohacuje, ale postupne jogínske cvičenia a meditácie zaberajú čoraz viac času, ktorý pôvodne patril Bohu a osobnej modlitbe. Namiesto toho sa na prvé miesto dostáva zbožštené ego, tajomné sily, ktoré v nás pôsobia a v neposlednej miere aj guru, či učiteľ, ktorý hrá úlohu proroka až boha.

 

Panteizmus v joge

V joge chýba pojem osobného Boha. Keď už, tak boh je tvoje vnútorné Ja, tvoja pravá podstata. Na ukážku uvediem jeden citát: „Vesmír je bytím a bytie je Bohom vo svojej podstate. Vedome sa s ním spojiť a zažiť tento stav znamená realizáciu pravdy… Bytie a vedomé Ja je univerzálne, pretože Boh, ktorý je práve týmto bytím všetkého, je univerzálny. Takže, keď sa zjednotíme s týmto univerzálnym bytím, zjednotíme sa aj s celým vesmírom, ktorý je vo svojej podstate čistým bytím.“ 3

Takéto a podobné tvrdenia sú jasným panteizmom, ktorý katolícka Cirkev jednoznačne zavrhla ako blud. Panteistické učenie vychádza z toho, že Boh a svet sú určitým spôsobom totožné. Panteizmus takto stiera rozdiel medzi stvoriteľom a človekom.

 

Joga a reinkarnácia

Joga by bez konceptu karmy a prevteľovania nemala zmysel, pretože je metódou, prostredníctvom ktorej sa chce človek vymaniť z domnelého nekonečne sa opakujúceho kolobehu prevteľovaní a zjednotiť sa s neosobným kozmickým božstvom. Je to náhrada cesty k spáse. M. Elidade napísal: „Konečným cieľom indického mudrca nie je dosiahnuť pravdu, ale oslobodiť sa, nadobudnúť absolútnu slobodu…“4 Guru Šankara povedal, že zavrhnutie objektívnej skutočnosti (svojho nepravého ja, ega – pozn. autora) „je cestou k vykúpeniu“. 5

My vieme, kto je jedinou cestou k vykúpeniu: Ježiš, ktorý zomrel, vstal z mŕtvych a zaplatil dlh za naše hriechy. Iba v ňom máme večný život, ako hovorí apoštol Pavol: Je určené, že „človek raz zomrie a potom bude súd“ (Heb 9, 27). V gréckom texte je pri slove raz použitý výraz nepripúšťajúci výnimku: „hapax“, čo doslovne znamená „iba jediný raz“.

Dokument o kresťanskej meditácii

V roku 1989 Kongregácia pre vieroučné otázky vydala List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie . Píše sa v ňom: „Ľudská skúsenosť dokazuje, že poloha a postoj tela vplývajú aj na sústredenie a dispozície ducha“. 6 Myslím si, že je to dosť jasné vyjadrenie, ktoré môžeme aplikovať aj na hatajogu. Joga vznikla na náboženskom podklade a hoci by sme ju cvičili iba ako telesnú zostavu polôh a pozícií, stále bude mať vplyv na dispozíciu ducha. A ešte viac preto, že niektoré postoje jogy už samy osebe nesú náboženské posolstvo: vyjadrujú postoje odovzdanosti, otvorenosti, prijímania, úcty, poklony alebo dokonca symbolizujú božstvá hinduizmu.

Dokument vymenúva viacero rizík používania symboliky telesných postojov v kresťanskej modlitbe: „Keď sa symbolizmus chápe nevhodne a nesprávne, môže sa stať dokonca idolom, a tým aj prekážkou pre pozdvihnutie ducha k Bohu. V oblasti modlitby je ešte ťažšie prežívať celú skutočnosť vlastného tela ako symbolu: môže sa to zvrhnúť na kult tela a viesť k tomu, že sa všetky jeho pocity neprávom stotožňujú s duchovnými skúsenosťami. Niektoré fyzické cvičenia vytvárajú automaticky pocity pokoja a uvoľnenia, pocity uspokojenia, ba azda priam javy svetla a tepla, ktoré sa podobajú duchovnému stavu blaha. Považovať ich však za pravú útechu Ducha Svätého bolo by úplne mylným chápaním duchovného napredovania. Pripisovať im symbolický význam, typický pre mystickú skúsenosť, keď jej nezodpovedá morálny postoj dotyčného, by znamenalo určitý druh mentálnej schizofrénie, ktorý môže viesť dokonca k psychickým poruchám a niekedy i k morálnym úchylkám.“ 7

V joge ide o vyprázdnenie mysle, o odpútanie sa od vonkajšieho a zmyslového sveta a ponorenie sa do iného, vnútorného sveta. Sv. Terézia od Ježiša raz povedala, že „samotná snaha na nič nemyslieť, zobudí rozum, aby myslel veľa“ a že úsilie nechať stranou Kristovo tajomstvo je v kresťanskej meditácii vždy určitým druhom „zrady“. 8 V tejto súvislosti je v dokumente spomenutý výrok sv. Augustína: „Ak chceš nájsť Boha, zanechaj vonkajší svet. Avšak nezostávaj v sebe, ale prevýš seba, lebo ty nie si Boh; On je hlbší a väčší než ty.“ 9

Dokument ďalej pokračuje: „Pri dnešnom rozšírení orientálnych metód rozjímania v kresťanskom svete a v cirkevných spoločenstvách, znova sa nachádzame pred naliehavým obnoveným pokusom, nie bez rizika a omylov, spájať kresťanskú meditáciu s nekresťanskou. …niektoré sa pokúšajú sa vytvoriť rozličnými technikami duchovné zážitky podobné tým, o ktorých sa hovorí v spisoch určitých katolíckych mystikov, ďalšie sa zasa neboja klásť to absolútno bez obrazov a pojmov, ktoré je vlastné budhistickej teórii, na samú úroveň Božieho majestátu, zjaveného v Kristovi… popierajúc, že veci sveta môžu byť stopou, ktorá odkazuje na Božiu nekonečnosť. Preto navrhujú, aby sa upustilo nielen od rozjímania o spásonosných dielach, ktoré Boh Starej a Novej Zmluvy uskutočnil v priebehu dejín, ale aj od samej idey jedného a trojjediného Boha, ktorý je Láska, v prospech ponorenia sa do „neurčitej priepasti božstva.“ 10

Nám, ľuďom žijúcim v západnej kultúre je najbližšia naša vlastná skúsenosť a spôsoby modlitby, ktorú nám odovzdali svätci v priebehu dejín bez používania cudzích prvkov. Dokument zdôrazňuje, že priblíženie k Bohu sa „nezakladá na žiadnej technike v úzkom zmysle slova. To by odporovalo duchu detinstva, požadovanému evanjeliom. Pravá kresťanská mystika nemá nič spoločné s technikou: je vždy Božím darom, ktorého sa obdarený cíti nehodným“. 11 A preto nie je potrebné obzerať sa inde, keď vo vlastnej cirkvi máme všetko, čo potrebujeme k dosiahnutiu zjednotenia s Bohom. Mnohí poznajú takmer naspamäť učenie nekresťanských učiteľov a mudrcov, ale nepoznajú bezpečné chodníky, ktorými prešli tisíce kresťanských svätcov a mystikov a spôsoby modlitby, rozjímania a meditácie, ktoré sú už po stáročia kresťanstvu vlastné.

Sv. Otec pápež Ján Pavol II. v knihe Prekročiť prah nádeje napísal: „Karmelitánska mystika sa začína v bode, kde sa končia Budhove úvahy a jeho smernice pre duchovný život… Preto si myslím, že nie je zbytočné vystríhať tých kresťanov, ktorí sa s nadšením otvárajú niektorým ponukám vychádzajúcim z náboženských tradícií Ďalekého východu, týkajúcich sa napríklad techník a metód meditácie a askézy. V niektorých prostrediach sa to stalo akousi nekriticky prijímanou módou. Treba najprv dobre poznať vlastné duchovné dedičstvo a zamyslieť sa, či je správne ľahkomyseľne ho zahadzovať“. 12


1Pastiersky list biskupov Slovenska k otázke jogy na školách , cit. v Katolícke noviny 28 (2001), SSV, Trnava, s. 2-3.

2LOJDA M., Pozadie projektu jogy v Katolícke noviny 50 (2000), SSV, Trnava, s. 22.

3 TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s. 40-41.

4 E liade M., Joga, nesmrteľnosť a sloboda , Argo 1999, s. 20.

5 TOMÁŠ E., Úvod do integrální jogy , Avatar, Praha 1999, s.

6 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, SÚSCM, Rím 1990, s. 24.

7 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, SÚSCM, Rím 1990, s. 26-27.

8 Pozri: TERÉZIA OD JEŽIŠA, Vida, 12, 5 a 22, 1-5, Tamže, s. 12.

9 AUGUSTINUS, Ennarationes in Psalmos , XLI, 8, PL 36, s. 469, cit. v KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, s. 19.

10 Tamže, s. 13-14.

11 KONGREGÁCIA PRE VIEROUČNÉ OTÁZKY, List biskupom katolíckej Cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, čl. 23, s. 22.

12 JÁN PAVOL II., Prekročiť prah nádeje, Nové mesto, Bratislava 1995, s. 92-93.

13 thoughts on “Prečo mám ko kresťan povedať „nie“ joge?

  • 16. apríla 2017 at 22:32
    Permalink

    Clanok o joge je vysvetleny jasne a odborne. Autor clanku pouzil literaturu ludi, ktori tomu rozumeju studuju jednotlive odvetvia. Ale komenty k tomuto clanku jasne ukazuju, ze clovek je skutocne tvor, ktory si neda povedat a aj napriek odbornemu vysvetleniu a nebezpecenstve jogy si nadalej bude robit to co chce a co mu v danej chvili vyhovuje. Uzavriem to slovami: komu niet rady, tomu niet pomoci. To ste skutocne tak presvedceni, ze ste mudrejsi ako Boh?????

    Reply
    • 20. apríla 2017 at 16:32
      Permalink

      Milá Karolínka, dovolím si s Tebou nesúhlasiť. Pýtaš sa, či sme skutočne presvedčení že sme múdrejší ako Boh. Odpoveď je samozrejme jasná = nie. Je to ale nesprávna otázka. Dnešné cvičenie jogy pre moderného Európana neznamená, že sa chce vyvyšovať alebo priečiť Božiemu slovu. Mimochodom, mnohí Slováci ktorí cvičia jogu sa vôbec nezaujímajú o náboženskú stránku jogy, teda v článku uvedená napr. veta že „Joga by bez konceptu karmy a prevteľovania nemala zmysel“ alebo že „V joge chýba pojem osobného Boha“ sú v tomto prípade úplným nepochopením prístupu moderného Slováka k joge.

      Aby som to upresnil, som kresťan. Žijem podľa Božích prikázaní a modlím sa k Bohu. Pomáham vždy keď môžem a nikomu neubližujem. Vôbec sa nezaujímam o východné náboženstvá, aj keď viem o ich existencii. Jogu som začal cvičiť pred viac ako 20 rokmi, pretože som mal v práci problémy s bolesťami krížov. Cvičenie jogy mi veľmi pomohlo po zdravotnej stránke. Cvičím jogu dodnes a popritom sa stále považujem za kresťana.

      To, že si pocvičím jogu a začnem či ukončím fyzické cvičenia meditáciou neznamená, že sa vzdávam kresťanskej tradície, myšlienok, kultúry a viery. Preto s vyššie uvedeným článkom absolútne nesúhlasím a zdá sa mi, že autor tohto článku vie o východných náboženstvách omnoho viac ako všetci obyčajní moderní ľudia ktorým joga pomohla pri ich zdravotných problémoch.

      Všetkým Vám prajem mnoho zdravia a šťastia, aj tým ktorí jogu odmietajú = je to Vaša voľba ale v dnešnej dobe, keď sa napriek našej kresťanskej tradícii bežne robia potraty a slovenský národ bez detí vymiera a v tomto storočí zanikne (keďže mladí ľudia si ekonomicky často nemôžu „dovoliť“ mať deti) a keď mnohí slovenskí manželovia a otcovia ktorí chodia do kostola (akože sú kresťania) týrajú svoje rodiny (osobná skúsenosť) by som sa zaoberal skôr ako pomôcť trpiacim ženám, deťom.

      Je zaujímavé že spomedzi najhorších ľudí akých som v živote stretol (môj otec, stará mama z jeho strany, starý otec z maminej strany, dvaja z mojich strýkov, alebo náš sused ktorého radšej nebudem menovať) sa po celý život prezentovali ako veľkí kresťania (a pyšne chodili do kostola) nikdy necvičili jogu ale pritom bez váhania doslova týrali členov svojich rodín.

      Môj starý otec – azda mu bude odpustené – raz v zúrivosti po návrate od kamarátov takmer udusil svoju manželku, cesto ktoré miesila jej chcel napchať do hrdla a len tak-tak prežila. Cestou z kostola vždy ohováral svojich blížnych a svojej kresťanskej manželke robil peklo zo života, takže umrela mladá, ale utýraná a vyčerpaná, vystresovaná na smrť.

      K tomuto viedol aj svojho syna (môjho strýka) ktorý sa rovnako vyžíval v kresťanstve ale svojej krestanskej manželke a svojim dcéram brutálne ubližoval, neraz im dával nôž na krk (myslím doslova, nie obrazne) a len zázrakom ich nezabil. Nech mu je zem ľahká.

      Moja stará mama (z otcovej strany) aj keď sa prezentovala ako kresťanka a dodnes chodí denne do kostola, pred rokmi rozpútala proti svojej neveste takú nenávistnú kampaň že nahuckala proti nej celú rodinu. Nehanbila sa pritom vymýšľať šialené lži toho najodpornejšieho charakteru. Azda si vo svojej križiackej výprave len nespomenula na Božie prikázania?

      Ešte spomeniem jedného kresťana z našej ulice – 50 ročný chlap ktorý sa považuje za kresťana bol miništrantom a denne je v kostole varený-pečený, nenávistne a s brutálnou prevahou sily ničí svoje obe susedy sprava-zľava. Samozrejme nezabudol proti nim – 2 nevinným ženám ktoré nemajú manžela ktorý by mu rozbil hubu – nahuckať pol dediny. Okrem odporných slových útokov (kde sa nevyhýba ani odporným sexuálnym narážkam hoci je ex-miništrant a v kostole denne stojí v prviom rade ako vážený kresťan), ničí im ploty, prehadzuje im cez plot bordel a nedávno im strkal do bránovej zámky drievka či hlinu aby si nemohli otvoriť ani len bránu keď potrebujú. Ano má syna ktorého vychoval rovnako – aj syn útočí na jednu z tých žien a vyhráža sa jej bitkou (áno aj syn bol miništrantom samozrejme).

      Asi tolko na ilustráciu. Trocha som odbočil od témy, verím že existujú aj dobrí kresťania, chcel som povedať len toľko že naša krestanská obec slovenská má v skutočnosti iné problémy ako je hŕstka ľudí ktorí cvičia jogu. Samozrejme rozumiem, že pre našu cirkev sú akékoľvek vplyvy cudzích náboženstiev nebezpečné pretože nám môžu odlúdiť pár ovečiek zo zmenšujúceho sa spoločenstva veriacich. Mňa však viac znepokojuje krutosť a pýcha veriacich z môjho blízkeho okolia, ale aj ich neochota dopriať druhým právo na iný názor. Ja nikoho neodsudzujem ak so mnou nesúhlasí.

      Reply
      • 25. apríla 2017 at 13:41
        Permalink

        Erik, žiaľ musím s tebou súhlasiť. My Slováci už totiž dávno nie sme kresťania. My sme skôr farizeji….Keby sme boli kresťania skutoční, tak by kresťanstvo nevymieralo. Ale koho môže nadchnúť to, že sa tak radi pozeráme cez prsty, povyšujeme sa, nemáme súcit….. a sme zlým príkladom…

        Reply
  • 26. februára 2017 at 10:48
    Permalink

    Myslite ze sa joga moze cvicit ked som katolicka? Cvicila by som ju pod zamerom spevnenia tela a nie zamerom pripodobnovat sa hinduistom. V skole ju jedna baba(tiez katolicka) doniesla na tv a cvicit ju musel kazdy lebo nasa ucitelka je sekera a nevysvetlili by ste jej ze ste proti tomu. Ale inak som sa citila celkom fajn a fit prave preto by som rada cvicit jogu aj doma ale neviem ci je to spravne.
    Za rady dakujem☺☺☺

    Reply
  • 23. februára 2017 at 14:19
    Permalink

    Joga je považovaná za niečo ,čo nepatrí do našej „kresťanskej“ europy. Ale pokiaľ by sme sa na to pozerali takto ,tak aj kresťanstvo bolo spočiatku preberaním cudzej kultúry. Neviem o tom,že by sa ježiš narodil v europe. Nechajme na každom z nás v čo ,a ak vôbec bude veriť. A pre budúcnosť ak niečo bude autor niečo kritizovať,tak by nezaškodilo byť objektívnejší

    Reply
  • 7. februára 2017 at 23:10
    Permalink

    Šťastné nech sú „všetky“ bytosti

    Reply
  • 21. decembra 2016 at 0:08
    Permalink

    Ľudská nevedomosť je veľká vec, potvrdzuje to aj tento paškvil. Ale veď nech kráča každý ako chce, život každému z nás ukáže všetko, je to len vec času. Ak však pripustíme, že láska je stavom chápajúcej mysle, kde láska je len tak silná, aké hlboké je chápanie mysle o pozorovanej realite živej, neživej hmoty a samotného života, potom nenávisť je stavom nechápajúcej mysle, ktorá môže svoje nechápanie nazvať svojim pochopením. Láska a nenávisť sú rôzne vibračné stupne mysle, ktoré v mysli tvoria protiklady. Pri nenávisti sa myseľ snaží zničiť v sebe myšlienky, ktoré nenávisť vyvolávajú, čo si vyžaduje vyvolať boj s takýmito myšlienkami. Kdeže je ten čo potom písal tento textík?

    Reply
  • 4. marca 2016 at 22:40
    Permalink

    Nie som prekvapena z toho co sa tu pise, akurat som rozcarovana, v akych obmedzeniach ludai dokazu zit a voje obmedzene ucenie povazovat za realitu , fakt a sirit to dalej.
    Hlbka hinduizmu je uplne niekde inde, nie je to povrchne tradicionalne. Som hinduista niekolko rokov a nehanbim sa k tomu priznat, hoci som bola vychovavana v katolickej viere. Som v hlbke svojho srdca stastna, ze tam uz nepatrim. Hlbka jogy ,mantier a vsetkych praktik v hinduizme je parktizovana v hlbokej oddanosti, vdacnosti,laske a radosti. Ucitevanie bozstva je vyjadrenie ucty a lasky. Ako si dovolujete tvrdit ,ze hinduistickz bohovia su pohansky? Kto je pre vas pohansky boh? kazdy boh, kotry nieje ucitevany vami!!!!! Hinsuisti si nikdy nedovolili ukazat na spravnost alebo nespravnost ineho nabozenstva. vzdy sa vyjadruju s laskou a respektom o kazdom inom ucitelovi,ci viere. Len vzhladom k tomu,ze je to nabozenstve, ktore dava slobodu a respektuje rozhodnutia kazdeho jednotlivca, dovoli cloveku zit ako si vyberie. Co o krestavstve povedat nemozem. Nezazila som tam ani zrnko slobody,ani kusok ucy k sebe samemu, sebalasky a zdraveho sebavedomia, len poziciu obete a nehodneho sluhu. Avsak toto je moja skusenost a moj nazor. Preto kazdy z vas si urobte vlsastny, ci uz o krestanstve,alebo vychodnych nabozenstavach. Moja rada je len to, budte vzdy k sebe uprimny a autenicky. to vam bezpochyby ukaze pravu cestu k Bohu.

    Reply
    • 10. decembra 2016 at 0:47
      Permalink

      máš pravdu – aj ja som veľmi prekvapená tým čo je tu napísané. Som katolíčka – ale jogu som cvičila a ked budem mať možnosť znova ju budem cvičiť. Ked cvičím jogu, starám sa o svoje zdravie a ….
      Skrátka nejako pomýleno je to v článku napísané. A potom hinduizmus je tu už strašne veľa rokov – a rok 2016 – je rok od narodenia Krista.

      Reply
  • 26. februára 2016 at 0:46
    Permalink

    Kto chce hladat najde ,a nenechava sa vodit na retiazke v rukach niekoho ineho . V konecnom dosledku pride clovek na to, ze to vedie vsetko k jednemu cielu ,iba cesta je kusok odlisna .. ak citate nieco o svatych ,alebo joginoch ,mystikoch, kazdy hovori o pokore , utiseni sa ,mlcanlivosti ,vzdani sa svetskeho ,odovznani sa,a o laske k vsetkym ,byt ako male dieta ,ako potom moze byt to iste zle v jednej, alebo inej viere … toto maju predsa spolocne .Je to len nasa nevedomost ktora sa potrebuje stale hrat so slovami ,a pretekat sa kto je lepsi , ak niekto naozaj nasiel , miluje , je pokorny, tichy ,vzdal sa svetskeho ,nasiel Boha ,uz nepotrebuje cirkev a to je mozno ten hacik..ALe aky zmysel ma nechavat sa vliect niekym inym .. ?vidite na sebe zmenu ? ved kto naozaj hlada pravdu ,chce skusit vsetko . naozaj vsetko . inak nehlada ,iba sa vlecie . takze za skusku nic nedate , utisme sa ,budme pokorny , vzdajme sa svetskych veci , naucme sa mlcat ,overme si to samy ..

    Reply
  • 18. októbra 2015 at 22:38
    Permalink

    Dobry den,rada by som sa spytala v suvislosti s tymto clankom:Pisete :Kto su bohovia pohanov?“ Ja sa pytam: Kto je pohan? Aka je definicia pohanov? Su to ti, ktori neveria v jedineho boha, teda mimo hebrejcov,moslimov a krestanov vsetko ostatne? Preco potom , ked hinduisti veria v 1 boha,ich povazujete za pohanov?
    Okrem toho, joga predsa nevznikla z hinduizmu:uz na gymnaziu sme sa ucili o spisoch Rama Jana a Mahabharata. Existuje aj spis Bhagavad Ghita,kde sa jasne pise, ze joga suvisi so vznikom VEDSKEJ KULTURY a SANSKRITU-svateho jazyka, niekolko stotisic rokov pred Kristom.

    Reply
  • 20. júla 2015 at 11:11
    Permalink

    Dúfam, že tento nezmysel sa zrodil z neznalosti a nie je produktom zámernej a veľmi zákernej demagógie (čo by bolo veľmi smutné). Joga skutočne vznikla v odlišnom prostredí a bola ním ovplyvnená (ako bolo kresťanstvo ovplyvnené gréckou a rímskou filozofiou).Polohy zaujímame v každom okamihu života, dýchame v každom okamihu života, svoju pozornosť v každom okamihu života na niečo zameriavame. To je pravá esencia cvičenia jogy, ktorá sprevádza úplne každý vedomý skutok. Všetko ostatné je možné z nej vypustiť a predsa tým nijako neutrpí. To je to, čo podporuje zdravie, duševnú pohodu a vitalitu.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *