Malá cesta lásky mystičky Marie Consolaty Betrone pre všetky duše

Dôvera posvätného srdca Ježišovho v zápiskoch Marie Consolaty

9. novembra 1934 píše sestra Maria Consolata: „Ježiš mi zjavuje intímne utrpenie Jeho Srdca spôsobené vlažnosťou duší, ktoré sú mu zasvätené.“

Potom začala mať horúcu túžbu, aby napravila hriechy sveta a viedla hriešnikov k Ježišovi. A tak začal intenzívny duchovný vzťah a intimita medzi Ježišom a Mariou Consolatou. Spoločne v láske, spoločne v bolesti, aby spoločne priviedli nespočetné množstvo duší Otcovi, ktorý ich hľadá v Jeho nekonečnej láske a milosrdenstve.

Nakoniec sám Pán povedal:

„Nemyslite na mňa ako na tvrdého Boha, pretože som predovšetkým Bohom lásky!“

„Ježišu, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“ vyznáva srdce Marie Consolaty, spomínajúc si na toto vnuknutie, ktoré jej Ježiš povedal v deň, keď prijala závoj.

„Nemôžem Ti dať viac než toto: je to konanie kontinuálneho úkonu – činu lásky.“

Sestra Consolata začala túto modlitbu opakovať, znova a znova, počas všetkých modlitbových hodín, vo všetkých formách práce, keď sa venovala každodenným povinnostiam. Pretože to bol sám Kristus, ktorý ju poučil v praxi tým, čo nazval neustálym činom lásky vyjadreným slovami: „Ježiš, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“

Čo sa týka tejto modlitby, náš Pán povedal: Povedz mi, akú krajšiu modlitbu mi chceš ponúknuť? Láska a duše!

Aj keď bola sestra Consolata požehnaná týmto mimoriadnym vnútorným osvietením od Boha, zostala veľmi pokorná a cítila sa stále malá a považovala sa za ešte menšiu, akou bola svätá Terézia z Lisieux. Tento pocit slabosti, ktorý cítila Consolata vo svojej duši, bol potvrdený naším Pánom nasledujúcimi slovami: „Si moja najslabšia duša, ktorá sa úplne odovzdala môjmu nekonečnému milosrdenstvu: to si Ty Consolata, a prostredníctvom teba budem konať zázraky, ktoré ďaleko prekračujú tvoje najodvážnejšie túžby.

Neskôr jej Pán Ježiš povedal: „Musíš milovať. Si príliš malá na to, aby si dosiahla na vrchol a dosiahla cieľ. Ponesiem ťa na svojich ramenách.

Tu sú niektoré zjavenia, ktoré dal Pán Ježiš sestre Consolate:

„Napíš všetko Consolata, lebo si to vyžadujem pod poslušnosťou. Za jeden čin lásky, za slová „milujem ťa“ od teba, ja by som vytvoril znovu celé nebesia.“

„Duša, ktorá je pre mňa najdrahšia, je tá, ktorá ma najviac miluje. Premeniť všetko, čo je pre teba nepríjemné, na malé ruže a zhromažďovať ich s láskou a potom mi ich ponúknuť s láskou.“

„Pozri Consolata, nepriateľ sa bude snažiť, vyčítať ti tvoju slepú, úplnú vieru. Ty ale nesmieš nikdy zabudnúť, že som to Ja, vždy láskavý, vždy milosrdný a milujem ťa. Pochopte moje srdce Consolata, pochopte moju lásku a nikdy nedovoľte, aby nepriateľ mal dovolené vstúpiť do vašej duše, a to ani na malinký okamih s myšlienkou na nedostatok dôvery vo Mňa. Verte mi, ja som výhradne a vždy Láska. Som k Vám vždy ako rodič! Tak napodobňujte deti, ktoré s každým malým škrabancom na prste, okamžite bežia k mame, aby im ho obviazala. Mali by ste vždy robiť toto isté a nezabudnite, že budem vždy pripravený opraviť Vaše nedostatky a chyby, rovnako ako matka bude vždy pripravená obviazať prst svojho dieťaťa, či už je naozaj zranený, alebo sa to dieťaťu zdá len v jeho predstavivosti. A ak si dieťa naozaj ublíži svoju ruku či hlavu, ako by sa opatrne a láskyplne starala o neho jeho matka!“

„Nuž, robím to isté, čo sa týka vašej duše keď padnete, aj keď to môžem často robiť celkom potichučky. Chápeš Consolata? Preto nikdy, nikdy, nikdy ani tieň pochybností! Nedôvera zraňuje Moje srdce najrýchlejšie a spôsobuje, že nesmierne trpím.

„Miluj ma a budeš šťastná! Čím viac ma miluješ, tým viac budeš šťastnejšia!“

„Aj keď sa ocitnete v úplnej tme, láska prinesie svetlo, láska prinesie silu a láska prinesie radosť. Dávam prednosť činu lásky a spoločenstvu lásky pred akýmkoľvek iným darom. Žíznim po láske! Mám radosť z práce v duši a tejto duše sa pýtam len to, či ma miluje. Pozri, dokonca aj v dobrých myšlienkach, ktoré sú v duši, aj tam môže byť trochu sebaobľúbenia, sebavedomia a je ľahké, aby postupne zničili čin lásky, ale ak budete mať dôveru vo Mňa, že sa na všetkom zúčastňujem a budem to aj naďalej robiť, a ak nechcete dovoliť ani jednu myšlienku bezo mňa, potom váš čin lásky bude mať panenskú čistotu.“

„Vidíš, Consolata, posvätnosť znamená zabúdanie na seba vo všetkom, v myšlienkach, túžbach, slovách … Dovoľ mi, aby som urobil všetko, a ja urobím všetko, ale vždy ťa budem prosiť, dávaj mi to, o čo žiadam, s veľkou láskou!“

„Consolata, nedávaj žiadne obmedzenia na svoju dôveru vo Mňa, potom nebudú existovať žiadne obmedzenia na moje milosti pre teba! Dôverujte vždy v Ježiša! Keby ste vedeli koľko je potešenia, ktoré mi dávajú duše v dôvere. Daj mi túto útechu, aby si mi verila aj v tieni smrti, ale s radosťou.“

„Ak si vo Mne a my sme jedno, potom prinesieš veľa ovocia a staneš sa silnou, pretože zmizneš ako kvapka vody v oceáne. Moje ticho vstúpi do teba a s ním aj moja pokora, čistota, láska, jemnosť, moja trpezlivosť, môj smäd po utrpení a moja horlivosť pre duše, ktoré chcem zachrániť za každú cenu! Musíš premýšľať iba milujúcim srdcom!“

„Ja premýšľam nad všetkými do najmenších detailov! „Ježiš, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“ zahŕňa všetko a všetkých, duše v očistci, duše v iných cirkvách, nevinnú dušu aj vinnú dušu, zomierajúceho, ateistu.. Nestrácajte čas, pamätajte, že každý čin lásky je duša. Zo všetkých darov môžem ponúknuť ten najlepší dar, ktorý je plný lásky a preto želaj si neprestajne: „Ježiš, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“

Služobníčka Božia, Maria Consolata, občianskym menom Pierina Betrone sa narodila 6. apríla 1903 v Saluzzo. Jej matka sa vydala za vdovca s ôsmimi deťmi, narodilo sa im ďalších šesť dievčatiek, Pierina ako druhá. Rodičia mali rôzne miestne podniky, pekáreň, neskôr hostinec, a často sa museli sťahovať. Pierina mala od detských rokov mimoriadny záujem o rehoľný život. Zapísala sa do spoločenstva dcér Panny Márie.

Mystické zážitky začala mať už v detstve. Ten prvý mala po svojom prvom sv. prijímaní, 8. 12. 1916 na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na otázku Ježiša, či mu chce úplne patriť, Maria Consolata sa zrútila v slzách a v dojatí, a tu odpovedá Pánovi svojím úplným áno. Vo svojom dospievaní však ťažko bojovala o svoje povolanie a prežila aj obdobie skúšok. V trinástich rokoch po svojom „áno“ v sv. prijímaní pocítila silne rehoľné povolanie vo svojej duši a v štrnástich rokoch to oznámila rodičom. Bola však rázne odmietnutá, pretože bolo potrebné pomáhať v novo otvorenom obchode s obilím v Turíne. Bola tak sklamaná, až z toho ochorela. Keď sa uzdravila, zapísala sa do Katolíckej akcie, starala sa o dievčatá vo farnosti a priťahoval ju misijný apoštolát. Keď mala 21 rokoch odmietla ponuku na sobáš a za pomoci a na radu svojho duchovného vodcu Dona Accomassa, osvieteného Duchom Svätým vstúpila v roku 1929 do kláštora kapucínskych klarisiek Blahoslavenej Panny Márie v Turíne. Mala vtedy 26 rokov a prijala rehoľné meno Maria Consolata. Skôr než našla svoje miesto u kapucínok však bola trikrát odmietnutá a sama Maria Consolata vždy tvrdila, že pôjde do náboženského života kamkoľvek, len kapucínky ju nijakým spôsobom nepriťahujú. Pri prvých duchovných cvičeniach ju Ježiš začal viesť malou cestou lásky, k neustálemu úkonu lásky. Všetky nedostatky a nežiaduce sklony mali utonúť v úkonoch lásky. Maria Consolata prinášala obete za rehoľníčky, rehoľníkov, aj za kňazov, ktorí sa spreneverili svojmu povolaniu. Nazývala ich svojimi bratmi a sestrami. 28. februára 1930 zložila večné sľuby a prijala závoj.

Jej dielo bolo nazvané malou cestou lásky. Seba i tých, ktorí po nej idú nazýva maličkými. Ide o dar Ježišovho Srdca túžiaceho zveľaďovať milosť lásky. Nechala sa viesť Pánovými slovami v Biblii: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ (Mt 11,25) Ježiš je nesmierne smädný po láske a výmene lásky. Lásku za lásku. Sme povolaní do Božieho kráľovstva skrze čistú lásku.

V tichu kláštora pri najrôznejších prácach, od vrátničky a kuchárky cez sekretárku až k obuvníčke, žila aj napriek veľkým vnútorným skúškam nepretržitým úkonom lásky, ktorý sformulovala do krátkej strelnej modlitby: „Ježišu, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“ Bola apoštolkou „malej cesty lásky,“ podobne ako malá Terezka. Prijala toto pozvanie k obnove ľudskosti v evanjeliovej prostote pod vplyvom spirituality práve svätej Terézie z Lisieux. Táto živá duchovnosť vyžaruje z jej denníkov a duchovných vízií, ktoré tvoria podstatnú časť jej diela „Božie posolstvo svetu,“ opakovane vydaného v rôznych svetových jazykoch.

Jej prosba „Ježišu, Mária, milujem Vás, zachráňte duše!“ stojaca na láske sa vzťahuje na všetky duše. Ide o podiel na pláne, v ktorom má Otec zaľúbenie. (Porov. Mt 11,26) V polovici decembra 1935 Ježiš Marii Consolate nariadil, aby napísala pre všetky duše, že ho vo vnútri Srdca zraňujú mnohé dobré duše, často zasvätené, úvahami alebo slovami vyjadrujúcimi nedôveru a pochybnosť vo veci vlastnej spásy. Pripomenul aj sľub ovečkám daný v evanjeliu: „Ja im dávam večný život: nezahynú na veky a nikto ich z mojej ruky nevytrhne.“ (Jn 10,28) Duša môže len z vlastnej vôle prejsť do diablovho tábora.

Základ Ježišových poučení Marii Consolate je uvádzaný v troch zásadách:

  1. Úsilie o neustály úkon lásky srdcom.
  2. Hovoriť ľuďom s úsmevom „áno“ pretože v nich vidíme Ježiša.
  3. Na všetko, podľa Božej vôle, odpovedať ďakovným áno.

Maria Consolata žila v každodenných obetiach, pokániach a sebazáporoch, skrytých svetu pri plnení úloh, ktoré jej pridelili jej nadriadení. Hoci jej vonkajší život bol podobný jej spolusestrám, vo svojom vnútornom živote dostávala výnimočné a mimoriadne milosti od Boha, ktoré sa objavovali v intimite jej duchovného života. Stala sa dôverníčkou Ježiša a Jeho Najsvätejšieho Srdca.

V roku 1939 bola Consolata poslaná z Turína do novozaloženého kláštora v Morionde, kde začal bolestný koniec jej života. Pracovala ako kuchárka a vrátnička a ponúkla sa ako obeť za odčinenie vojny, ktorá práve vypukla. Pri ošetrovaní jednej sestry chorej na tuberkulózu sa nakazila. Ešte ďalšieho dňa pracovala v kuchyni, potom však chorobe podľahla. Liečila sa v sanatóriách v Lanzo Torinese a u  sv. Ľudovíta v Turíne. Dňa 18. júla 1946 pri zvonení k modlitbe Anjel Pána odovzdala svoju dušu Bohu ako 43 ročná.

Diecézny proces sestry Marie Consolaty bol oficiálne zahájený 8. februára 1995, keď bolo udelené povolenie od piemontskej biskupskej konferencie a Kongregácie pre kauzy svätých. Teraz prebieha prípravná fáza procesu k jej blahorečeniu.

Poznámka

Maria Consolata Betrone, ako Služobníčka Božia nemôže byť do samotného procesu beatifikácie uctievaná vlastnou pamiatkou, ale jej spomienku (18.júl) tu uvádzame pre význam jej „malej cesty lásky“, ale aj ako podnet k modlitbe za jej beatifikáciu, ktorá prispeje k rozšíreniu úkonov lásky, ktoré prostredníctvom nej pán Ježiš zjavil pre nás všetkých. Pre viac informácií o hrdinskom a svätom živote Božej služobníčky sestry Consolaty Betrone, siahnite po vynikajúcej knihe s názvom „Božie posolstvo svetu.“(v súčasnosti v slovenskom jazyku neexistuje, je možné čítať ju v anglickom jazyku)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *