Vaše dievčatko po narodení zomrie, choďte na interrupciu

Emily a Michael Pluckett boli nadšení, keď sa dozvedeli, že očakávajú svoje prvé dieťa. Dievčatko, ktoré čakali, plánovali pomenovať Blakely. Avšak pri bežnom ultrazvuku v 20-tom týždni lekári rodičom povedali srdcervúce správy. Niečo sa stalo s ich Blakely a vyšetrenia potvrdili, že chyba v jej vývine ovplyvňuje najmä jej mozog. Lekári predpovedali, že ak dievčatko prežije tehotenstvo, pravdepodobne zomrie priamo pri narodení alebo krátko potom a rodičom rezolútne radili potrat. Rodičia si napriek lekárskym radám vybrali život a povedali, že milujú svoju dcéru bez ohľadu na to aká bude.

Emily Pluckett v rozhovore povedala: „Museli sme sa rozhodnúť, či ukončiť život našej dcéry alebo nie veľmi rýchlo, kvôli zákonom v Missouri. Nebudeme klamať a hovoriť, že negatívne myšlienky nezavalili našu myseľ, pretože sme boli doslova bombardovaní touto ničivou a desivou správou a odporúčaním potratu od lekárov. Michael i ja sme však napriek myšlienkam okamžite povedali lekárom, že moje tehotenstvo bude pokračovať, bez ohľadu na okolnosti. „Nevedeli sme, ako dopadne moje tehotenstvo, ale vedeli sme, že Boh je zvrchovaný, všemohúci a jej život bol pre niečo určený!“

MRI ukázalo, že Blakely má „Alobar Holoprosencephaly“, veľmi vzácny a ojedinelý stav. Alobarová holoprosencefália je subtypom holoprosencefálie (HPE) a je najvážnejším z klasických troch subtypov, pričom semilobárna aj lobárna holoprosencefália majú menej závažné klinické prejavy. Spôsobuje deformáciu mozgu a tiež deformovanie tváre. Bočné a tretie komory sú neprítomné, chýbajúce stredové štruktúry, chýba čuchový trakt. Blakely má rozštiepené pery, rozštiepené podnebie a chýba jej nosná kosť. Avšak, je zdravá od krku dolu. Lekári povedali manželskému páru, že väčšina detí s „Alobar Holoproscencephaly“ umrie pred narodením v lone matky alebo krátko potom. Pár, ktorý sa rozhodol svoje tehotenstvo chrániť a verili na zázrak pre svoje dievčatko, boli po týchto prognózach lekárov úplne zdrvení. V duši však cítili lásku a prijatie svojho dievčatka.

„Boli sme zničení, zdrvení, zlomení v srdci, nahnevaní, smutní, stratení a zmätení,“ povedal Michael Pluckett.“ My však milujeme toto malé dievčatko bez ohľadu na to, čo sa stane a budeme ju milovať po celý jej život.“ Emily a ja sme ju chceli a sme radi, že je to naša dcéra. Chceme ju držať, vidieť ju, pobozkať ju a objímať ju. Chceme jej povedať, že ju milujeme a že Boh ju tiež nadovšetko miluje. Je to naše malé dieťa a ona nám bola zverená a sme radi, že nám práve toto dievčatko Boh dal.“

28. apríla 2017 sa Blakely narodila v miestnosti plnej očakávania a lásky. Rodičia nestrácali čas, kým čakali na svoju malú dievčinku, kým sa narodila a modlili sa za ňu, aby prežila svoje narodenie. Keď konečne urobila svoj prvý nádych mimo maternice, všetci pocítili úľavu, že je stále nažive.

„Neustále si spomínam, keď sa pozerám na tvár našej dcérky, ako ju držím v náručí v  prvých chvíľach jej života a premýšľam: „Bože, je to dobré, robíš všetko pre našu rodinu, sme v tvojich rukách.“ „Nedokážem to naozaj vysvetliť, ale keď som držal našu Blakely s manželkou Emily po mojom boku, bol som úplne presvedčený, že Boh ju stvoril oveľa lepšiu a krajšiu, ako som si kedy mohol predstaviť. Boh počul moje výkriky strachu, vzal ma do náručia, držal ma a miloval.“ povedal Michael Pluckett.

Blakely po narodení trpela záchvatmi a jej rodičia bolestne sledovali, ako jej srdce takmer prestalo uprostred noci tĺcť. Nemali ani predstavu, koľko minút alebo hodín bude žiť, ale modlili sa a Blakely sa ukázala ako veľký bojovník, ktorý nemal v úmysle nikam odísť. Zaviedli jej prívodnú trubicu a bola nastavená na lieky, ktoré ovládali jej záchvaty a chránili ju. Nakoniec sa Blakely vrátila domov so svojimi rodičmi, čo sa nikdy predtým u dieťaťa s jej diagnózou nestalo. Napriek tomu, že jej hrozí smrť, jej otec povedal: „Nechcem žiť akoby v neustálej príprave na prípadnú smrť, aj keď viem, že príde. Viem, že prichádza nielen pre Blakely, ale aj pre mňa, a pre každého človeka predsa.“ Nechcem žiť život, v ktorom  bude smrť niečo desivé, ale prijímať ju ako súčasť života a byť pripravený.“

„Tak nech príde, čo musí prísť, ale budem žiť v plnosti tohto momentu. Blakely je nažive a ona je moja dcéra a môžem sa jej dotknúť, dotknúť sa jej teplej pokožky a držať ju pevne v mojom náručí. Modlím sa, aby som ju nikdy nemusel vidieť zomrieť, ale ak je to, to, čo má prísť, prijímam to, pretože nechcem žiť v tieni smrti, ale skôr v plnosti života. Žiť život v plnej miere zahŕňa aj pocit bolesti zo skutočného života.“

Lieky, ktoré majú pomôcť pri záchvatoch, fungujú dobre, ale sú chvíle, kedy záchvaty naberajú na sile aj napriek liečbe. V čase, keď bola Blakely bez častých záchvatov, naučila sa zdvihnúť hlavu, posadiť sa a dostať sa k predmetom. Jej otec povedal, že preukázala skutočnú lásku k „teplým kúpeľom a mäkkému hladkaniu hlavy od svojich rodičov.“ Tieto dobré časy sú často nasledované strašnými obdobiami neustálych záchvatov. Teraz už 7-mesačná Blakely je často v nemocnici a potrebuje kyslík veľkú časť dňa. Ale stále si dokáže vychutnať svoj život podľa svojich možností a jej rodičia sú takí vďační za každý moment, ktorý s ňou majú. „S divokými modrými očami sa na mňa pozrie a skoro počujem, akoby hovorila: „Ocko, pozri sa na mňa, pozri sa na mňa!“ „Potom jej šepkám do ucha, „Blakely, ja ťa vidím, Blakely si krásna, Blakely si moje dievčatko, Blakely, milujem ťa a som s tebou.“

Rodičia stále majú nádej v zázrak, že ich dcérka sa uzdraví. Vedia aj to, že každý okamih s ich dcérou je vlastne zázrak, o ktorom si nikdy nemysleli, že tu bude už 7 mesiacov. Blakelyn život je zázrak sám o sebe.

„Je príliš krásna, príliš drahá, príliš sladká, príliš nádherná, príliš milovaná.“ povedal Michael Pluckett. Moja malá sladká Blakely mi predsa verí. Viem, že mi verí a viem, že ma miluje. Ja som na ňu hrdý. Chcem jej dať to najlepšie, dať jej najviac, čo môžem a ukázať ju aj svetu. Bol som povolaný od Boha, aby som ju prijal a nechal ju žiť bez strachu v odovzdanosti do Jeho vôle. Povedzte mi, ako by som mohol žiť bez nej?“

Zdroj: liveaction.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *