Oživujúci prameň v Konštantínopole
Zásahy Panny Márie v Konštantínopole (dnes Istanbul) boli veľmi časté, zvlášť v súvislosti s veľmi známou svätyňou „Oživujúci prameň“, ktorá sa nachádza v západnej časti mesta mimo hradby v blízkosti brány Silivri. Je to miesto nespočetných zázrakov na príhovor Panny Márie „Prameňa života“, ktoré sa tu dejú od 15. storočia.
Byzantský historik Nikefor Callist Xanthopoulos (13.Đ14. stor.) rozpráva, že prameň objavil cisár Leo I. z Trácie. Keď bol ešte jednoduchým vojakom, nariadil mu nebeský hlas, ktorý k nemu hovoril ako k vladárovi: „Cisár Leo, bež hlboko do tohoto lesa, načerpaj blatnú vodu holými rukami a utíš smäd slepca. Potri oči tohoto slepca a budeš ihneď vedieť, kto som ja, ktorá už dlhšiu dobu som obyvateľkou tohoto miesta.“ Slepý získal svoj zrak, a keď sa vojak stal cisárom, dal na tomto mieste v roku 474 postaviť kostol.
Keď po nejakom čase hrozil kostol zrútením, zjavila sa Matka Božia a chránila ho tak dlho, až ľudia, ktorí sa v ňom nachádzali, odišli. Keď mesto dobyli r. 1453 Turci, bol kostol a kláštor len v troskách, ale nemocní stále prichádzali k prameňu a zázraky sa stále množili. „Ktorý jazyk by mohol popísať, čo všetko táto voda spôsobila až do dnešného dňa, pretože divy, ktoré tu denne pozorujeme, presahujú počet kvapiek v daždi, hviezd na nebi a rastlín na zemi“ (Trióda pre pôstnu dobu, Apoštolská diakonia1993).
V 19. storočí bol znovu vybudovaný kostol, ktorý dodnes stojí, spolu s menším, ktorý chráni prameň pred zimou. Toto miesto sa nazýva „Balikli“ alebo „Baloukli“ od tureckého „balik“, čo znamená ryba. Voda je skutočne bohatá na ryby. Od roku 1824 sú v kláštore pochovávaní všetci carihradskí patriarchovia. Táto voda nebies stále tečie… pre uzdravenie tela i duše: „Ó, svätá Panna, ty si skutočne prameň oživujúcej vody; len ty zbavuješ bolestných nemocí duše i tela svojím dotykom, v ktorom vylievaš na nás Krista ako vodu spásy“ (Východná modlitba na deň 6. mája).
Minute mit Maria 6. května 2008