Čo môže Ježiš spôsobiť pri svätej omši
Vôbec nie moje úsilie – ale Ježišovo pôsobenie v Eucharistii – ma premieňa. Táto pravda sa mi ozrejmila v priebehu jednej svätej omši pod šírym nebom v horách v Južnej Amerike. Veľa chudobných ľudí prišlo na túto omšu. Kňaz používal ako oltár starý stôl. Priniesli tam chlapca, ktorý trpel ťažkým zápalom. Napadlo mi: „Dobrí ľudia, to je tak zlé, že tu už nemôžeme nič robiť. Nemáme tu ani lekára, ani lieky!“ Obdivovala som kňaza. Jeho viera ma naučila, že musím nechať Ježiša, aby robil skrze Eucharistiu to, čo môže robiť: zmeniť náš život. Modlili sme sa s malým pacientom a potom kňaz povedal žene, ktorá ho priniesla: „Nechajte ho tu pod stolom a my budeme pokračovať vo svätej omši.“ Bola som strhnutá spoluúčasťou ľudí pri tejto omši. Silne na mňa zapôsobilo, s akým uvedomením kňaz vykonával tieto obrady. Tým chudobným ľuďom ich dokonale oživil. Chovanie kňaza ukazovalo, akú hlbokú osobnú dôveru prechováva k Ježišovi. Preniesol ju na všetkých ľudí, ktorí sa na svätej omši pod šírym nebom zúčastnili. Keď sme sa blížili k premeneniu, mala som oči zatvorené. Keď som ich otvorila, uvidela som, že všetci ľudia ležia na zemi. Dvíhali svoje oči k Pánovi v modlitbe. Výraz ich tvárí mi vnukol myšlienku: „Oni skutočne veria, že Ježiš je tu!“ Keď som sa potom pozrela na Svätého Hosťa, mala som vo svojej predstave nádherný pohľad na Ježiša s roztiahnutými rukami. Usmieval sa plný lásky a plný súcitu. Objímal všetkých tých chudobných a hovoril: „Poďte ku mne všetci, ktorí ste unavení, chcem vám dať život a dôveru.“ V tom okamihu som pochopila v hĺbke svojho srdca: „Milý Ježiš, Ty si skutočne tu. I keď to vyzerá ako chlieb a kalich, ale to si mohol len Ty vymyslieť vo svojej tvorivej láske, aby si sa ľuďom sprítomnil.“ Po svätej omši som išla dopredu, aby som sa pozrela, čo je s tým chlapcom, ktorého položili pod obetný stôl. Nebol tam. Opýtala som sa pani, ktorá ho priniesla: „Kde je?“ Ona ukázala na skupinu detí, ktorá sa neďaleko hrala: „Tam je!“ Pozrela som sa a zistila, že sa mu darí celkom dobre. Všetko na tom malom telíčku bolo v poriadku. Povedala som nahlas, ale skôr sama pre seba: „Čo sa s ním stalo?“ Stará žena sa na mňa pozrela a povedala: „Čo tým chcete povedať?: Čo sa s ním stalo? Či neprišiel Ježiš?“ Cez túto svätú omšu, tak ako pri všetkých omšiach, vystrel kňaz svoje ruky nad chlieb a víno a zvolával silu Ducha Svätého: „… nech sa nám stanú telom a krvou nášho Pána.“ Keď kňaz prednášal túto modlitbu, prišiel Duch Svätý. Ale neobmedzil sa len na to, o čo prosil tento kňaz. Duch Svätý vylial svoju energiu aj na toho malého chlapca a ten chalan bol premenený. Bol vyliečený a uzdravený. V ten istý deň, na začiatku svätej omše, som videla iné malé dieťa – jeho tvár bola celá zostarnutá. Na konci omše pribehla matka ku mne s dieťaťom v náruči. Volala: „Sestra, pozriete sa na moje dieťa.“ Tvár dieťaťa bola vyliečená. Bola som veľmi prekvapená, ale tento kňaz mal veľkú schopnosť predstaviť ľuďom Ježiša ako živého. Prichádzali k Ježišovi ako žena v evanjeliu s očakávaním, plným dôvery. Bola to ICH Euchristia. Prichádzali, aby spolu s Ježišom slávili slávnosť, ktorú predložili svojmu Otcovi. Stali sa súčasťou tohto obetovania. Pre nich to bola živá skúsenosť s Ježišom. Podľa knihy Briege McKenna: Zázraky sa skutočne dejú
|