4. veľkonočná nedeľa rok A

Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam.
(…)
Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.
Jn 10,1-10

 

Ako sa začínajú úspešné príhovory tých, ktorí chcú za sebou strhnúť veľké zástupy a získať ich pre svoju ideu? Hneď prvé slová dokážu polichotiť ušiam poslucháčov, takže sa ich srdcia rozbúchajú nadšením: „Áno! Práve toto sme chceli počuť!“

Dobrý Pastier, však ignoruje zásady vydareného príhovoru, nehovorí to, čo ľudia chcú počuť, a začína úplne „nešikovne“: „Veru, veru, hovorím vám.“ – Teda, inak povedané: „Jediná pravda je to, čo vám hovorím ja.“ Toto sa predsa nenosí. Kto si chce získať sympatie poslucháčov, mal by im podsunúť pocit, že pravda nemôže byť iba jedna, lebo každý má tú svoju, podľa ktorej sa môže zariadiť, ako sa mu práve hodí.

Ďalším nešikovným ťahom – aspoň z pohľadu dnešného poslucháča – je reč o ovciach. Odhliadnuc od pestrofarebných obrázkov s kučeravými ovečkami z detských knižiek a roztomilých plyšových zvieratiek, ovca nemusí byť každému sympatická. A už vôbec nie je sympatické prirovnanie ku stádu. Súčasná kultúra nám predsa zo všetkých strán dennodenne masíruje mozog s tým, aby sme sa čo najlepšie postarali o svoje „ja“, aby sme pestovali svoju individualitu, asertivitu a autonómiu, chránili si svoj vlastný priestor, dbali o svoj vlastný účet, kupovali len „svoju vlastnú“ značku kozmetiky, mali svoj vlastný blog, svoj vlastný hudobný výber, svoj vlastný „image“, svoj vlastný tón zvonenia na mobile… a predovšetkým svoj vlastný názor na všetko (i na to, čomu ani poriadne nerozumieme). Ale či sa práve takto nestávame tupým stádom, ktoré dovolí, aby mu diktovali tí, ktorí preliezajú do jeho vnútra cez jeho slabosti (túžbu vlastniť, bezbrehú túžbu po uznaní, túžbu užiť si za každú cenu…)?
Dobrý Pastier si však môže dovoliť prirovnať svojich nasledovníkov k ovciam. On jediný z nich totiž nerobí hlúpe stádo. Naopak, volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Oslovuje každého osobne a vedie ho von zo zajatia, do ktorého sa sám dostal, vedie ho na slobodu. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi… – On sám ide príkladom. On jediný nerobí z ľudskej túžby po slobode a autonómii karikatúru, lebo sám na sebe ukazuje, v čom spočíva pravá sloboda – sloboda Božích synov a dcér: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu… Uponížil sa a stal sa poslušným až na smrť…“ (porov. Flp 2,6-8). Ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas – On jediný nezháňa nasledovníkov preto, aby z nich čosi vyťažil. A nechce, aby ho nasledovali slepo a bez rozmýšľania. Poznať a rozlišovať jeho hlas je totiž náročné. Vyžaduje to pozornosť a múdrosť srdca.

 

 

© E-nedeľa
BUONA DOMENICA!
Andrea, sr. Carolina, sr. Silvia, sr. Anna
FSP

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *