Pane, daj mi väčšiu vieru (Lk 17, 5)

Ježišu, dnes prichádzam k tebe s prosbou, akú ti adresovali tvoji apoštoli: Pane, daj nám väčšiu vieru. Myslím i na tvoje slová, aké si povedal svojmu apoštolovi Petrovi: A ty, keď sa obrátiš, posilňuj vierou svojich bratov. Ja som prosil a modlil som sa za teba.
Dobrý Ježišu, predo mnou stojí rovnaká situácia. Cítim, ako je moja viera v teba slabá, malá, nedostatočná, ako veľmi potrebujem jej posilnenie. A tiež cítim svoju úlohu, poslanie, ktoré si mi zveril – posilňovať vieru svojich bratov a sestier. V jednom i druhom prípade si môžem uvedomovať, že bez teba to nepôjde. Ani moja viera v teba nemôže byť silnou, pravou, živou a žitou, ak mi ty nedáš svojho Ducha, ak ma neposilníš, ak nevezmeš do svojich rúk moju vlastnú vieru, môj život viery, mňa samého. A keď cítim svoju slabosť viery, cítim ju tým viac, ak ju mám odovzdávať a ak ju mám posilňovať v druhých. Aj to však vnímam ako milosť, ako pravdu, ako realitu – bez teba nebudem môcť nič urobiť.Viera je tvoj dar. Viera je tvoja milosť. Viera nie je moje trvalé alebo výlučné vlastníctvo, alebo niečo, s čím by som mohol ľubovoľne nakladať. Vo svojej viere, ale i v posilňovaní viery mojich bratov a sestier som odkázaný na teba, na tvoju milosť, na tvojho Ducha.
A tak, keď prichádzam k tebe, prichádzam s vďakou za dar viery. Prichádzam vo vedomí, že všetko je tvoja milosť, prichádzam s prosbou, v pokore a dôvere: Pane, daj mi väčšiu vieru.
Priznám sa ti, že keď média informujú o tom, ako mnohí ľudia kvôli škandálom v Cirkvi opúšťajú vieru, je mi to ľúto. Ľúto nielen kvôli škandálom a pohoršeniam, napokon, ty sám hovoríš, že pohoršenia vo svete budú, ba musia byť – aj vo svete Cirkvi! Tebe samému bol na pohoršenie apoštol, ktorého si si vyvolil, a predsa si sa ho nezriekol. Ľúto mi je ľudí, ktorí o tom píšu ľahostajne alebo z nenávisti, i tých, ktorí takto o sebe vyhlasujú. Ak niekto pre škandály vystupuje z Cirkvi a zrieka sa svojej viery v teba, myslím si, Pane, že ťa ešte osobne nestreto a vlastne v teba ešte opravdivo neuveril, ba že ti dokonca ani neveril. Veril azda sebe a svojim predstavám o tebe a o tvojej Cirkvi. Podmieňovať svoju vieru svojimi predstavami, svojimi záujmami, hľadaním svojich vlastných istôt založených na vlastnom rozume či zmysloch, ako to bolo napríklad u apoštola Tomáša, znamená stavať svoju vieru na veľmi neistom a pochybnom základe. Ty sám si povedal Tomášovi: Šťastní sú tí, čo nevideli a uverili. Nebuď neveriaci, ale veriaci. Svoju vieru v teba si nemôžem dať. Nemôžem si ju dokázať ani dokazovať. Svoju vieru v teba môžem prijať a dosvedčiť vďaka milosti, ktorú mi dávaš. O svojej viere v teba môžem a musím svedčiť, nie dokazovať si ju v sebe alebo v iných na úrovni ľudského chápania, akokoľvek platí, že naša viera je rozumná. Oveľa viac platí, že viera je nadrozumná a nadzmyslová, nad logikou a nad zmyslovou skúsenosťou. Viem, že je skôr záležitosťou srdca a lásky než rozumu a zmyslovej skúsenosti. Pane, kam som sa to až dostal v prosbe o posilnenie mojej viery? Kam inam sa chcem dostať, ak nie k tebe?! Pokorne ťa prosím – Pane, daj mi väčšiu vieru. Jedine ty môžeš spôsobiť, aby som v teba veril a tebe veril, aby som vo viere vytrval, aby som bol v nej pevný a verný, aby som podľa nej žil. Zo svojej strany môžem k tomu pridať iba to, čo odo mňa čakáš a bez čoho by moja viera nebola mojou. Môžem chcieť a túžiť veriť, môžem sa modliť, môžem prosiť, môžem dúfať a môžem sa snažiť robiť všetko pre to, aby vo mne milosť a dar tvojej viery nevyšli nazmar. Áno, vo viere v teba každý z nás má svoj podiel. Inak by si nemohol povedať: Ešte stále nemáte vieru? Inak by si nemohol povedať: Všetko je možné tomu, kto verí. Keď budete mať vieru akokoľvek malú a budete prosiť, stane sa vám. Prečo si zapochyboval? A evanjelista poznamenáva: Pre ich neveru si tam nemohol urobiť nijaký zázrak.
Dobrý Ježišu,
ďakujem ti za dar viery. Ďakujem ti za všetkých, cez ktorých si mi ju sprostredkoval. Ďakujem ti za mojich rodičov, ďakujem ti za všetkých kňazov, priateľov, rehoľné sestry, dobrodincov, za všetkých, ktorí sa za mňa modlili a posilňovali moju vieru.
Dobrý Ježišu,
povolal si ma žiť vieru v teba v povolaní, aké mám, na mieste a v prostredí, v ktorom žijem. V súčasnom svete, ktorý sa mi neraz javí ako pobláznený, ako odvrátený od teba, ako nešťastný sám v sebe, ako svet, ktorý sa vymyká sebe samému a ničí sám seba. Povolal si ma do Cirkvi, ktorá sa ktorá sa v mnohých z nás zmieta v bolestiach, omyloch, škandáloch, zradách a pohoršeniach, ale je to zároveň Cirkev, ktorá má aj dnes v mnohých z nás svätých, opravdivých svedkov tvojho evanjelia a teba samého. Tak rád by som chcel a tak veľmi túžim k nim patriť. Nie pre slávu, ktorá by ma mohla pokúšať, nie kvôli tomu, že by som sa stal hrdinom a upriamoval pozornosť na seba, nie z odboja a vzbury, nie preto, žeby som sa chcel robiť lepším ako druhí, ale z lásky k tebe, z vernosti k tvojej pravde, ktorá je predsa aj mojou pravdou. Chcem a túžim tak preto, lebo túžim po tebe a chcem tvoju milosť. Pomôž mi, Ježišu, milovať ťa takou láskou, ktorá verí v teba a vo všetko dúfa, všetko pretrpí a nikdy, nikdy neprestane. Prosím ťa, Ježišu, posilni moju vieru, posilni moju lásku, posilni moje osobné spoločenstvo s tebou, moje vnímanie teba, moju dôvernosť s tebou.
Ako veľmi potrebujem byť s tebou, ako veľmi potrebujem, aby si ty bol so mnou.
Ježišu, ako je dobré, že si tu tajomne prítomný v Eucharistii. Ako je dobré, že ťa smiem s istotou stretať. Ako je dobré, že ťa smiem milovať. Ako je dobré, že miluješ mňa. Ako je dobré, že ti smiem veriť. Ako je dobré, že smiem byť tvoj. Ako je dobré, že chceš byť môj a chceš byť vo mne.

Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *