Dlhý kríž
Istý človek bol sám so sebou, ale i s druhými nespokojný a hromžil na Boha. ,,Kto to povedal, že každý ma niesť svoj kríž?!“ Je to možné, že nejestvuje žiadny prostriedok, ako sa mu vyhnúť? Už mám tých každodenných trampôt naozaj dosť!“ Dobrý Boh mu odpovedal snom, v ktorom videl život ľudí na zemi ako nekonečný sprievod. Každý kráčal so svojím krížom. Pomaly, neúprosne, krok za krokom. Aj on bol v tom nekonečnom sprievode a namáhavo kráčal so svojím osobným krížom. Po chvíli si všimol, že jeho kríž je veľmi dlhý. Preto sa mu šlo tak ťažko. ,,Stačilo by kríž trochu skrátiť a hneď by bolo menej toho trápenia,“ pomyslel si. Posadil sa na pätník pri ceste a kus z kríža odrezal. Keď sa zaradil do sprievodu, zistil, že sa mu kráča ľahšie a rýchlejšie. Bez veľkej námahy prišiel na miesto, ktoré bolo cieľom sprievodu. Bola to priepasť, široká rana v kraji, za ktorou sa začína ,,zem všeobecného šťastia“. Bol to čarovný pohľad. Ale nebolo tu mostov, ani lávok, po ktorých by sa dalo prejsť. A predsa ľudia šťastlivo prechádzali. Každý si zložil z pleca kríž, položil ho na okraje priepasti a prešiel po ňom. Akoby kríže boli robené na mieru. Siahali presne od jedného konca priepasti k druhému. Všetci prechádzali. Len on nie. Jeho skrátený kríž priepasť nepreklenul. Zúfalo sa rozplakal: ,,Keby som to býval vedel…“ Bolo však príliš neskoro…