Chodiaca kázeň

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ Mt 7,12

V jedno popoludnie roku 1953 sa na chicagskej železničnej stanici zhromaždili reportéri a mestskí funkcionári. Osoba, s ktorou sa chceli stretnúť, bol nositeľ Nobelovej ceny za mier za rok 1952. Pár minút po tom, ako vlak zastavil, vystúpil z vlaku obrovský, skoro dvojmetrový muž s hustými vlasmi a dlhou bradou. Rozblýskali sa všetky fotoaparáty. Mestskí funkcionári sa k nemu priblížili so zdvihnutými rukami a mnohí mu hovorili, aká je to pre nich česť stretnúť sa s ním.
Muž sa im zdvorilo poďakoval a potom s pohľadom upretým ponad dav ich požiadal, aby ho na chvíľu ospravedlnili. Prešiel davom a pristúpil k jednej postaršej černoške, ktorá tam zápasila s dvoma veľkými kuframi. S úsmevom zodvihol jej batožinu a odprevadil ju až k autobusu. Pomohol jej naložiť kufre a poprial jej šťastnú cestu. Keď sa vrátil k uvítacej ceremónii, ospravedlnil sa: „ Prepáčte, že som vás nechal čakať .“
Tým mužom bol Dr. Albert Schweitzer, známi misionár a lekár bez hraníc, ktorý strávil svoj život pomáhaním chudobným a Afrike.
Keď tento jeho skutok videl jeden z členov uvítacieho výboru, obrátil sa k vedľa stojacemu reportérovi a s veľkým obdivom na adresu Schweitzera prehlásil: „Toto je prvýkrát v živote, čo som videl kázeň chodiť.“
albert

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.