Počas potratu prišiel o nohy, musí tak žiť podľa voľby niekoho iného

Nik Hoot bol daný k adopcii ihneď po narodení. Keď mal tri roky, začal sa pýtať ťažké otázky: prečo nemám nohy? Prečo mi chýbajú prsty? Ako vysvetlíte malému chlapcovi, že ich stratil, keď sa ho jeho matka pokúšala potratiť?

Narodil sa v roku 1996 v Rusku ako extrémne predčasne narodené bábätko. Jeho biologickí rodičia prišli zo Sibíri a takmer jediné, čo sa o nich vie, je, že sa rozhodli pre potrat v 24. týždni. Hoci to znie strašne, napríklad vo Veľkej Británii je potrat teraz možný v tomto štádiu vývoja dieťaťa aj bez udania konkrétnej príčiny a v Poľsku, ak je vysoká pravdepodobnosť „závažného a nezvratného poškodenia plodu“.

Vyhral zápas o prežitie

Nikovi adoptívni rodičia žijú v USA a okrem neho majú tri biologické a päť ďalších adoptovaných detí. Od začiatku boli odhodlaní dať mu šancu na normálny život a ukázať, že nie je o nič horší ako jeho rovesníci. Umelé protézy, ktoré nahrádzali jeho vlastné nohy, dostal čo najskôr a podľa slov svojej matky sa naučil chodiť na nich za dva týždne, čo možno považovať za rekord.

Hrá futbal, basketbal, baseball a rôzne iné športy. Dosahuje veľkolepé úspechy a vyhráva väčšinu bojov, a to aj so schopnými konkurentmi. „Je to o sebadisciplíne. Existuje veľa vecí, ktoré sa vám nepáčia, je to všetko tvrdá práca udržať sa fit. Budete musieť čeliť mnohým prekážkam, ale nakoniec ich budete schopní prekonať “– hovorí Nick v jednom z rozhovorov.

Živý dôkaz

Dobre pozná svoj príbeh a neskrýva, že to, čo sa stalo, je súčasť jeho života. Vždy ho zaujímalo, či by to vyzeralo inak, keby sa ten deň, keď sa ho neznámy muž – chirurg pokúsil zabiť a odtrhol časť jeho tela, nikdy nestal. Nazýva sa „živým dôkazom“ – že potrat nemôže byť dobrým riešením.

Vie, že jeho biologická sestra žije niekde vo svete. Nepýta sa, prečo dostal príležitosť prežiť a využiť šancu. Teraz sa zameriava na čo najlepšie využitie toho, čo má, a jeho príklad je inšpiráciou pre mnohými, vrátane mladších súrodencov, ktorí ho považujú za vzor. Jeho adoptívna mama si však niekedy spomína, koľko snívali o tom, že jej syn pocíti more a piesok na svojich vlastných nohách. „Priala by som si, aby nemusel žiť s následkami voľby, ktorú urobil niekto iný,“ hovorí.

Nik sa rozhodol dať si urobiť tetovanie so slovami „Môžem si len predstaviť“ s ružami na konci písmen. Keď sa ho matka spýtala, či myslel touto vetou niečo konkrétne, odpovedal, že chce takto symbolicky pripomínať deti, ktoré sa nikdy nemali šancu narodiť. „Môžeme si len predstaviť, kto by boli v budúcnosti,“ vysvetľuje.

 

Zdroj: Aleteia.pl, Obrázok: Tamtiež

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *