Život Cirkvi vo svete 5/2018

Obsah

Čína: Pápež uznáva štátom menovaných biskupov

Býv. prezident varuje pred nekritickosťou voči moslimom

Nemecko: Takmer 100 útokov na kresťanov v r. 2017

Laik dekanom Teologickej fakulty Karlovej univerzity

Bývalá sestra potratovej kliniky: ‚Horko sme plakali!’

Neberme radosť malým princezničkám!

Nemecko: Biskup rozhorčený pre odsun kresťanov

„Katolícki“ demokrati stopli zákaz neskorého potratu

Teológ: ‚Vnútornou povahou nezriadený’ je priúzky pojem

Vraha kňaza J. Hamela tajné služby sledovali!

Turecká ofenzíva v severnej Sýrii

Pokračovanie ‚Umučenia Krista – najväčší film histórie‘

„Autentickí kresťania sú najostrejšou zbraňou“

Sociologička: „Import islamskej ´veľko-rodiny´“

Parolin vyzval k poslušnosti pápežovi v prípade Číny

„Politika Vatikánu smeruje k výpredaju Cirkvi“

Arcibiskup kanadskému premiérovi: „Ste zmätený!“

„Neposielajte nám policajtky!“ To nesmie byť!“

Joy Villa sa pri Grammy vyznáva z postoja pro-life

Vatikán: „Pápež chce odvrat od teologického žargónu

Pápež reformuje prácu katolíckych univerzít

Referendum o potrate: Biskup varuje pred prietržou hrádze

Biskupi Ruska sú v Ríme na návšteve ad limina

„Bigamia trpená, dokonca šaría tolerovaná“

Rektor Al-Azharu: Islam nezneužívať na teror

„Ignorancia“ alebo k čomu feministky mlčia

Pápež: Kde je v dome Mária, tam sa diabol nedostane!

Anglicko: Anglikáni a metodisti sa ďalej zbližujú

Bavorsko: ‚Nemáme primálo omší, iba málo ľudí na nich‘

Taliansko: Požiar v Opátstve Sacra di San Michele

Pôstne exercície pápeža s „oslavou smädu“

Argentínski biskupi sa stretnú s pápežom vo Vatikáne

‚Ľudia sú zmätení a to nie je dobre‘

Vatikán zrušil trapistov v nemeckom Mariawalde

Naša príloha: Od bývalých moslimov pápežovi k islamu

Mons. Bernard Bober oslávil 25 rokov biskupskej služby

Košice, 30.1,2018 (RV) 021 776 – V Košiciach oslávil 25. výročie biskupskej konsekrácie košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. S členmi slovenského biskupského zboru, kňazmi, zasvätenými osobami a veriacimi arcidiecézy sa Mons. Bober poďakoval pri svätej omši v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach.
Slávnostným kazateľom bol kardinál Jozef Tomko, ktorý osobne vysvätil Mons. Bobera v roku 1993 v košickom dóme. Blahoprianie zo strany Svätého Otca Františka jubilujúcemu košickému arcibiskupovi tlmočil apoštolský nuncius Mons. Giacomo Guido Ottonello, prostredníctvom ktorého Mons. Bober zároveň zaslal Svätému Otcovi ďakovný list.
Mons. Bernard Bober sa narodil 3. novembra 1950 v Zbudskom Dlhom v okrese Humenné. Za kňaza bol vysvätený 8. júna 1974 v Bratislave. Postupne pôsobil ako kaplán v Humennom, v Snine a v Zborove, od roku 1978 ako farský administrátor v Kecerovciach, od roku 1990 farár-dekan v Humennom a od roku 1991 generálny vikár. Pápež sv. Ján Pavol II. ho 28. decembra 1992 menoval za titulárneho biskupa vissalského a košického pomocného biskupa. Vysviacku prijal 30. januára 1993. Za košického arcibiskupa bol menovaný 4. júna 2010 a úrad prevzal 10. júla 2010.

TV LUX prinesie svätú omšu s kardinálom G. L. Müllerom

Bratislava, 1.2.2018 (TK KBS) 021 775 – V pondelok 5. februára večer o 17.00 h. bude v Katedrále sv. Martina v Bratislave slúžiť svätú omšu nemecký kardinál Gerhard Ludwig Müller, emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery. TV LUX prinesie priamy prenos tejto svätej omše.
Kardinál pricestuje na Slovensko, aby sa zúčastnil medzinárodnej konferencie s názvom „Aktuálne otázky ľudskej mravnosti“. Koná sa v utorok a organizuje ju Konferencia biskupov Slovenska v spolupráci s Rímskokatolíckou cyrilometodskou bohosloveckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Kardinál Müller je jej hlavným hosťom. Sympózium sa uskutoční pri príležitosti 25. výročia encykliky sv. Jána Pavla II. „Veritatis splendor“ o základných otázkach cirkevnej náuky o mravnosti.

TK KBS informovala Jana Trávníčková

Čína: Pápež uznáva štátom menovaných biskupov

Čína, 2.2.2018 (kath.net) 021 774 – Pápež František očividne predsa realizoval v Číne sporné uznanie siedmych štátom menovaných biskupov. Informuje o tom „Wallstreet Journal“ (WSJ). František podľa novín dúfa, že týmto krokom bude aj on sám v Číne uznaný ako autorita „oficiálnej“ Katolíckej cirkvi. Vysviacky týchto biskupov doteraz Katolícka cirkev nikdy neuznala. Vatikánsky hovorca k tomu nevydal nijaký komentár.
V Číne kresťanstvo veľmi silne rastie, najsilnejšie však v oblasti protestantských a slobodných cirkví. Podľa údajov z r. 2015 má byť asi 7,3 miliónov katolíkov v oficiálnej čínskej cirkvi a viac ako 10,5 milióna katolíkov, ktorí sa štátnej cirkvi nepodriaďujú.
Ostrú kritiku tohto úmyslu vyslovil nedávno známy kardinál Joseph Zen, emeritný arcibiskup Hongkongu, ktorý pred týmto obchodom varoval:
„Winston Churchill raz povedal: ‚Ako možno sa možno dohodnúť s totalitným režimom?‘ Ako môžeme totalitným režimom dôverovať? Oni jednoducho nie sú dôveryhodné.“ –zg-

Býv. prezident varuje pred nekritickosťou voči moslimom

Düsseldorf, 2.2.2018 (kath.net) 021 773 – „Považujem za zahanbujúce, že niektorí zatvárajú oči pred utláčaním žien u nás a v mnohých moslimských krajinách, pred nútenými sobášmi, svadbami s deťmi, pred zákazom plávania dievčatám v školách. Aj to, že sa antisemitizmus medzi ľuďmi arabských krajín ignoruje, alebo s poukazom na izraelskú politiku vyhlasuje za pochopiteľný. Alebo že sa kritika islamu okamžite dostáva do podozrenia, že vyviera z rasizmu a nenávisti voči moslimom. Vidím to správne, že v týchto a iných prípadoch sa ohľad na inú kultúru považuje za dôležitejší, ako zachovanie základných ľudských práv?“
Túto kritiku vyslovil bývalý nemecký prezident Joachim Gauck v príhovore na Univerzite v Düsseldorfe.
V našej krajine je skutočne aj „nenávisť a diskriminácia moslimov“ a každý sa má proti tomu postaviť, ako povedal ďalej. No „chlácholivci“, ktorí „zametajú pod koberec nevhodné správanie niektorých migrantov, aby sa rasizmus nešíril, rasistom iba potvrdzujú ich podozrenie, že „sloboda názoru v našej krajine“ je obmedzená. Tým sa títo „chlácholivci“ robia „spojencami islamistov, ktorí blokujú každú aj oprávnenú kritiku moslimov tým, že ju hanobia ako rasistickú“.
Gauck zvlášť kritizoval, že „príliš mnoho prisťahovalcov žije príliš oddelene s hodnotami a zvykmi, ktoré odporujú zákonom a pravidlám väčšinového obyvateľstva, príliš mnohí žijú už mnohé roky alebo desaťročia bez poznania histórie tejto krajiny“. Gauck žiadal, aby sa to zmenilo na navrhol aj cestu: „Viac dialógu. Viac sporu. Viac ochoty vidieť v tom druhom naše vlastné obavy, ale aj nové šance, predovšetkým však aj viac poznatkov o sebe navzájom.“ –zg-

Nemecko: Takmer 100 útokov na kresťanov v r. 2017

Berlín, 2.2.2018 (kath.net) 021 772 – Na naliehanie nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maizièra Spolkový kriminálny úrad teraz vedie štatistiku protikresťanských útokov oddelene. Informoval o tom denník „Berliner Morgenpost“. V minulom roku zaznamenali tieto fakty:
Asi štvrtina prípadov boli útoky na kostoly a kresťanské symboly. Najmenej 14 prípadov tvorili protikresťanské trestné činy azylantov a utečencov. Jeden prípad vraždy v apríli 2017 v Prieme na Chiemsee momentálne rieši súd. Vyskytlo sa deväť prípadov ublíženia na zdraví a jeden prípad podpaľačstva. –zg-

Laik dekanom Teologickej fakulty Karlovej univerzity

Praha, 1. 2.2018 (KAP) 021 771 – Katolícka teologická fakulta na pražskej Karlovej univerzite z r. 1348 má po prvý raz v histórii dekana laika. Kardinál Dominik Duka, pražský arcibiskup, uviedol v stredu do úradu 46-ročného cirkevného historika a teológa Vojtěcha Novotného v Týnskom chráme na Staromestskom námestí. Novotný je ženatý a má štyri deti. Je piatym dekanom od opätovného začlenenia fakulty do Karlovej univerzity v r. 1990 a je nástupcom Prokopa Broža, ktorý bol v úrade osem rokov.
Novotného vedeckým odborom je teologická antropológia a eschatológia, ako aj história českej katolíckej teológie. Narodil sa v r. 1971 v Prahe, po roku štúdia v Teologickom konvikte v Litoměřiciach študoval na troch inštitúciách v Ríme: filozofiu na Lateránskej univerzite, filozofiu, teológiu a literárne vedy na Akadémii Baltazára a filozofiu na Gregoriánskej univerzite, kde v r. 1997 dosiahol licenciát filozofie. Doktorát teológie dosiahol v r. 2006 na Karlovej univerzite v Prahe, kde o tri roky habilitoval. V r. 2015 sa stal profesorom.
Novotný je členom vedeckých rád Juhomoravskej univerzity v Českých Budějoviciach a Fakulty sv. Cyrila a Metoda na Palackého univerzite v Olomouci. Je aj členom redakcie medzinárodného katolíckeho časopisu „Communio“. –zg-

Bývalá sestra potratovej kliniky: ‚Horko sme plakali!’

Baltimore, 1.2.2018 (kath.net/LSN/jg) 021 770 – Pre pôrodnú asistentku Myru Neyerovú bol potrat štvorčiat rozhodujúcim momentom na ukončenie práce pre potratovú organizáciu „Planned Parenthood“. Povedala to v interview pre spravodajskú platformu The Daily Signal.
Myra Neyerová, matka piatich detí, sa starala o pacientku, ktorá mohla mať tak 19-20 rokov. Bola tehotná, ale jej priateľ, ktorý bol oveľa starší, nechcel deti. Pri vyšetrení sa ukázalo, že očakáva štvorčatá. Nechcela potrat, no jej priateľ ju na kliniku sprevádzal a vyvíjal na ňu tlak. Keď sa rozzúril, Neyerová sa rozhodla, že potrat nevykoná. Pár odišiel a vybavili si potrat pomocou potratových prostriedkov. Mladá žena prišla na druhý deň s bolesťami a krvácaním znova na kliniku.
Neyerová musela s inou sestrou potrat dokončiť. Dieťatká boli asi v 16. týždni, ako si spomína. Boli to chlapci a držali sa pevne jeden druhého. „U posledného sme sa museli pozrieť, či máme všetky údy telíčka. Bolo to jednoducho strašné!“ povedala lekárka.
Reakcia matky rovnako prispela k obratu v myslení M. Neyerovej a povedala: „Ten jej výraz tváre, keď sa všetko skončilo – vyzerala proste ako stratená,“ Pomohla pacientke do auta priateľa a videla jej prázdny pohľad.
To bol pre sestru bod obratu. Spolu s druhou sestrou museli potratené detičky spratať. Obe boli hlboko otrasené a nedokázali zadržať slzy. Lekárka povedala: „To je dieťatko, to je dieťatko, to vyzerá presne ako dieťatko! Horko sme plakali!“
Iniciatíva pre ochranu života „40 Days for Life“ (40 dní pre život) jej pomohla zanechať za sebou „Planned Parenthood“ a potraty. Prijala to miesto, pretože ako vdova musela zarábať na živobytie a dúfala, že bude ženám zdravotne pomáhať. Jej služba u „Planned Parenthood“ však spôsobila, že vytriezvela. V interview si pripomenula prípad, keď klientku odrádzala od potratu. Žena sa nakoniec rozhodla pre dieťa. Príslušný lekár bol však rozhnevaný. Tu pochopila, že tu nejde o možnosť rozhodnutia pre ženy, ale o plnenie istej úlohy.
Myra Neyerová teraz pracuje pre „And Then There Were None“ – organizáciu, ktorá podporuje pracovníkov, ktorí odídu z potratovej kliniky, ponúka im finančnú pomoc na prechodné obdobie a pomáha im nájsť si nové miesto. –zg-

Neberme radosť malým princezničkám!

Winterthur, 1.2.2018 (kath.net/www.zukunft-ch.ch) 021 769 – Referentky pre rovnoprávnosť pohlaví a výskumníčky rodovej rovnosti sú toho názoru, že pedagogickými opatreniami možno rozdiely právania chlapcov a dievčat zmeniť. Popredný svetový odborník na mozog Dick Swaab z Holandska rozhodne odporuje! V knihe „Náš kreatívny mozog – Ako žijeme, učíme sa a pracujeme“ z novembra 2017 píše:
„Otázne nie je iba to, čo hovorí proti správaniu v zmysle rodovej rovnosti. Treba tiež uvážiť, aké škody rodovo neutrálna výchova napácha.“

Neurosexizmus?
„Niektoré feministky ešte stále jednoducho popierajú pohlavnú diferencovanosť mozgu a správania ľudí,“ vysvetľuje Swaab. „U nich vládne ešte feministický pohľad 60. rokov, podľa ktorého rozdiely pohlavia vyprodukovala represívna mužská spoločnosť. Tak psychologička Cordelia Fine v knihe „Lož o pohlaví“ (2012) označila predstavu vrodených rozdielov pohlaví v mozgu ako „neurosexizmus“.
Neurologický výskum však ukazuje iný obraz: „Chlapci majú sklon hrať sa s autami, či vojačikmi, väčšina dievčat skôr s bábikami.“ Štúdie ostatných desaťročí dokazujú, že rozdiel v správaní pri hrách je určovaný interakciou medzi pohlavnými hormónmi a vyvíjajúcimi sa mozgovými bunkami.
Prirodzene, že tento vývoj sa ovplyvňuje aj inými vonkajšími faktormi, no očividne nie v tej miere, že by bolo možné úplne vylúčiť biologickú podmienenosť ľudského správania.

Mýtus plasticity
Americký neurológ Larry Cahill z Univerzity Kalifornie v Berkeley napríklad považuje pri tomto často uvádzanú plasticitu mozgu za problematickú. Veď aj správanie vyvinuté časom môže mať biologický pôvod – ako pri vývoji reči, chôdze, či pravákov. Napísal v odbornom časopise „Cerebrum“ (2014). Prostredím podmienené zmeny majú biologické hranice. Argument plasticity znie, že mozog je nepopísaný list a skúsenosťami sa môže ľubovoľne meniť. Pre vedca sú však mozgy mužov a žien zásadné odlišné. …
Kritiku plasticity vyjadril aj nemecký expert Manfred Spreng, napr. v r. 2014 v interview pre „Zukunft CH“: V súvislosti s konštrukciou pohlavnej identity sa stále tvrdí, že rozdiely v mozgu muža a ženy sú takmer výlučne výsledkom výchovy, skúseností a prostredia po narodení. Pritom sa dokázala istá plasticita mozgu. No táto téza sa nemôže opierať o výskum mozgu: „Tieto tvrdenia odporujú všetkých medzinárodným výsledkom výskumu mozgu. Výskum potvrdzuje, že mozog novorodencov v nijakom prípade nie je nepopísaný list!“

Opičia spoločnosť?
Prívrženkyne genderu stále bojujú proti pohlavne určovaným hračkám. Tie vraj posilňujú stereotypy chlapcov a dievčat a tým vplývajú na ich neskoršiu voľbu povolania. Swaab nevidí z hľadiska výskumu mozgu nijaký dôvod na takéto obavy.
Vzhľadom na nadhodnocovanie obľuby a sklonov poukazuje výskum holandských vedcov Alexandra a Hinesa (2002), ktorí dokázali rovnaký vzťah pohlaví ku hračkám aj u opíc. Swaab píše: „Mladé opičie samičiek siahajú k bábike a prejavujú materinské správanie, opičí samci skúšajú, čo všetko môžu robiť s autom.“ Táto diferenciácia, ktorú im sotva nanútila opičia spoločnosť, jasne ukazuje, že tu existuje mechanizmus založený na genetickom základe.
Rozdielne záujmy pohlaví zostávajú aj pri dospievaní – chlapci radšej niečo budujú, dievčatá radšej tancujú. Aj v dospelosti sú tu zreteľné rozdiely záujmov. „Muži majú radšej povolania, kde sa zaoberajú predmetmi, ženy zasa radšej ľuďmi.“
Schwaab preto považuje za „hrozivé, keď sa vo Švédsku schvaľuje hnutie propagujúce ‚výchovu neutrálnu voči genderu‘“. Rodičov sa už po pôrode neslobodno pýtať, či je to chlapec, alebo dievča, lebo to vraj nehrá úlohu! „Deti majú nosiť pohlavne neutrálny odev a namiesto bábik alebo áut, za ktoré sa vedia tak oduševniť, majú dostať iba pohlavne neutrálne hračky!“ Tak sa však deťom berie veľa radosti.
Swaab považuje za nepravdepodobné, že takto možno vylúčiť sklony pohlaví. Treba tiež uvážiť, aké škody takáto výchova napácha! K tomu uvádza vedec aj osobný zážitok:
„Na jar 2014 sme so ženou a so štvorročným vnukom žijúcim v Paríži išli do Disneylandu. Nie je to práve park, ktorý by ma veľmi priťahoval, aj keď záverečný sprievod so známymi postavičkami a príbehmi bol vynikajúci. V ten deň sme videli všade dievčatká oblečené ako princezničky. Vážnosť a radosť s akou tieto šatôčky nosili, jasne ukazovali, že sa tým preniesli aj do iného sveta, sveta, ktorý by som im nechcel vziať!“ –zg-

Nemecko: Biskup rozhorčený pre odsun kresťanov

Hannover, 1.2.2018 (kath.net/SELK) 021 768 – „Vo Farnosti Najsvätejšej Trojice luteránskej cirkvi v Berlíne-Steglitzi klesol počet uznaných kresťanských utečencov za dva roky zo 100 % na súčasných 10 %, hoci sa na práci farára a farnosti nič nezmenilo. Kritizuje to Hans-Jörg Voigt, biskup Samostatnej evanjelickej luteránskej cirkvi (SELK) pre tlač. SELK nie je členom Evanjelickej cirkvi v Nemecku (EKD).
Kath.net dokumentuje toto stanovisko luteránskeho biskupa:

„Kde zostáva výkrik zdesenia v tejto krajine“?

Pri návštevách farností som už často stretol kresťanských bratov a sestry z Iránu, Afganistanu a iných krajín, spoznával ich a rozprával sa s nimi. Skrze krst sú údmi Kristovho tela, údmi cirkvi. Pri udeľovaní Pánovej večere som v ich očiach videl slzy dojatia a radosti. Ich tichú adoráciu a sústredenosť som zažil aj pri príprave na krst.
Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) pracuje už nejaký čas veľmi intenzívne na odmietaní tisícov konvertovaných kresťanov, ktorí sa teraz musia báť o zdravie aj o život a zúfalo konštatujú, že sa im v tejto krajine odmieta pomoc. Na skutočnosti, že kresťania v islamských krajinách ako Irán a Afganistan sa musia denne báť o svoj život, nemôžem nič meniť. Skutočnosť, že Nemecko stále častejšie odmieta na kresťanstvo konvertovaným moslimom priznanie štatusu utečenca, je však škandál, ktorý sa u nás v tichosti odohráva. Zatiaľ čo žijeme svoj každodenný život, slávime bohoslužby a hudobné slávnosti, boja sa naši bratia vo viere o svoj život,“ napísal biskup.
Ďalej spomína, že tu ide o porušenie ústavy a o latentné nepriateľské nálady v spoločnosti a dodáva: „Budeme naďalej učiť, krstiť a pomáhať ľuďom v núdzi, no nepriateľstvo voči moslimom všeobecne nie je správnou cestou.“ –zg-

„Katolícki“ demokrati stopli zákaz neskorého potratu

New York, 31.1.2018 (kath.net) 021 767 – Kardinál Timothy Dolan z New Yorku ostro kritizoval rozhodnutie senátu USA neschváliť plánovaný zákon zakazujúci neskoré potraty. Týmto zákonom by boli potraty po 20. týždni tehotenstva zakázané. Zákon už schválili v dome reprezentantov. Prezident Donald Trump ohlásil, že zákon okamžite podpíše. V senáte hlasovalo 51 senátorov za zákon a 46 bolo proti. Na prijatie zákona je potrebných 60 hlasov.
Mimoriadne bizarné je, že povážlivý počet katolíkov medzi demokratmi zákon nepodporil – medzi nimi T. Kaine, M. Cantwellová, S. Collinsová, C. Cortezová Mastová, D. Durbin, K. Gillbrandová, H. Heitkampová, P. Leahy, E. Markey, C. McCaskillová, B. Menendez, L. Murkowská, P. Murray a J. Reed.
Dolan vyjadril zhrozenie: „Rozhodnutie senátu tento zákon neschváliť ukazuje, že senát sa nachádza v priestore mimo zdravého rozumu amerických občanov! Mnohé prieskumy ukazujú, že tento zákon podporujú mnohí občania.“ Kardinál Dolan vyzval senát, aby tento svoj postoj prehodnotil. –zg-

Teológ: ‚Vnútornou povahou nezriadený’ je priúzky pojem

Rím, 31.1.2018 (kath.net/jg) 021 766 – Gerhard Höver, emeritný profesor teológie morálky na Univerzite v Bonne a člen Pápežskej akadémie pre život, označil pojem „vnútornou povahou nezriadený“ v jeho zmysle ako prekonaný a obmedzujúci. Informuje o tom vatikánsky expert Edward Pentin v článku na stránke National Catholic Register. Kriticky sa v ňom zaoberá Höverovými úvahami.
Höver odôvodňuje svoj názor článkom 305 v „Amoris laetitia“, o ktorom sa veľa diskutuje, a v ktorom pápež varuje: „Keď veríme tomu, že všetko je čierne alebo biele, zatvárame tak niekedy cestu milosti a rastu, a odrádzame od cestičiek posvätenia, ktoré oslavujú Boha.
Nemecký morálny teológ tu vidí námietky proti predstave jasného ohraničovania regulárnych a neregulárnych situácií v otázke manželstva a rodiny. Preto pápež slovo „neregulárny“ dáva do úvodzoviek. Druhý bod z piatich „dubia“, v ktorom ide o platnosť absolútnych morálnych noriem, ktoré zakazujú osebe zlé úkony, preto nie je neoprávnený. No ako možno tento nový pohľad v porovnaní s doterajšou morálnou náukou oprávniť? Höver sa odvoláva na princíp, ktorý pápež František vyvíja v apoštolskom liste „Evangelii gaudium“ a ktorý na začiatku „Amoris laetitia“ znova pripomína. Ten znie: Čas je hodnotnejší ako priestor. Tým sa myslí, že rast a poznanie na ceste k Bohu musí ísť krok za krokom a to potrebuje čas. Čas má teda veľký význam pre spásu padlého ľudstva, ale aj pre každého jednotlivca v jeho histórii s Bohom, ako zdôrazňuje Höver.

Teologický význam tohto princípu chce Höver vysvetliť skrze spisy sv. Bonaventúru a Josepha Ratzingera/Benedikta XVI. Pápež František sleduje princípom „čas je hodnotnejší ako priestor“ chápanie času a jeho vzťahu k večnosti, ktorý zastával sv. Bonaventúra a nie chápanie sv. Tomáša Akvinského silne ovplyvneného Aristotelom.
Františkom zdôrazňovaný princíp neovplyvňuje iba pohľad na čas a priestor, ale aj teologický pohľad na manželstvo a rodinu. Má podstatný význam aj pre morálnu teológiu medzi iným vzhľadom na pojem „osebe zlý skutok“. Ten predpokladá dichotómiu medzi dobrom a zlom, medzi regulárnym a neregulárnym, čo sa nezhoduje so životnou realitou. Existuje totiž aj „regulárne“ v neregulárnej situácii. Ak hovoríme o osebe zlých skutkoch, tak niet pre to miesto. Tento pojem je preto príliš reštriktívny, ako píše Höver.
Pápež František nechce toto obmedzenie akceptovať. To neznamená odľa neho negovanie protikladov a chýb. Doterajší prístup je však nedostačujúci na riešenie rozdielnosti a komplexnosti konkrétnych situácií, ako zdôrazňuje teológ.
Höverov článok vyšiel najprv po nemecky v časopise Marriage, Families & Spirituality ale aj na stránke Pápežskej akadémie pre život. Akadémia poukazuje na to, že uverejnené články nemusia nutne podávať názory pápežskej akadémie.
Istý morálny teológ vyjadril voči Edwardovi Pentinovi prekvapenie z Höverovho postupu, ktorý podľa neho splieta neprehľadné súvislosti s dizertáciou J. Ratzingera o historickej filozofii sv. Bonaventúru, ktorá sa vôbec otázkou osebe zlého nezaoberá.
Na druhej strane Höver nebral do úvahy jasné výpovede o zlých skutkoch, ktoré vysvetľuje pápež Ján Pavol II. v encyklike „Veritatis splendor“. Aj keby Höverove úvahy boli správne, čo si nemyslí, postavil by tým filozofiu nad náuku Krista, sv. Pavla, sv. Petra aj nad celú morálnu tradíciu Cirkvi vrátane náuky J. Ratzingera! Höverova téza znamená radikálnu zmenu morálnej náuky Cirkvi a podkopáva v konečnom dôsledku význam morálky, uviedol Pentin vo svojej analýze. –zg-

Vraha kňaza J. Hamela tajné služby sledovali!

Paríž, 31.01.2018 (KAP/KNA) 021 765 – Vo Francúzsku sa ukázali nové detaily o teroristickom útoku na kňaza Jacquesa Hamela v júli 2016. Podľa médií zo stredy mali bezpečnostné zložky a tajné služby informácie o nebezpečnom atentátnikovi Adelovi Kermichovi vedieť. Tajné služby policajnej prefektúry v Paríži, Vojenská spravodajská služba aj Centrálna teritoriálna spravodajská služba muža sledovali, medzi iným aj jeho maily.
Už počiatkom januára francúzsky internetový portál „Mediapart“ informoval, že vojenská služba v Paríži mala v júli 2016 informácie o plánovanom teroristickom útoku. Kermiche cez krátke správy „Telegram“ spomínal atentát v kostole a mesto Saint-Etienne-du-Rouvray. Po útoku odstránili na dvoch dokumentoch dodatočne dátumy!
Týždenník „Le Canard enchaine“ teraz informuje, že pracovníci vojenskej tajnej služby 22., 25. a 26. júla 2016 spomínali hrozby Kermicha. Teritoriálna služba poslala päť dní pred útokom fotografiu Kermicha policajným staniciam a varovala pred útokom. Obe tajné služby však neurobili nič, aby zapojili Generálne riaditeľstvo pre vnútornú bezpečnosť.
Kňaza Jacquesa Hamela (85) brutálne zavraždili dvaja islamisti pri svätej omši 26. júla 2016 v kostole v Saint-Etienne-du-Rouvray. Pápež František hneď stanovil predpísané päťročné obdobie do možného začiatku procesu jeho blahorečenia. V apríli 2017 proces oficiálne otvorili. –zg-

Turecká ofenzíva v severnej Sýrii

Viedeň-Mníchov, 31.1.2018 (kath.net/KIN) 021 764 – Svetová nadácia „Kirche in Not“ dostala naliehavé volanie o pomoc od kresťanov v sýrskom Afrine:
„Prosíme okamžite o medzinárodnú podporu veriacich v našom meste. Vrúcne žiadame, aby sa bombardovanie tureckých oddielov okamžite skončilo,“ uvádza sa vo výzve evangelikálneho spoločenstva „Cirkvi Dobrého pastiera“, do ktorej patrí 250 rodín.
Okolo mesta a v regióne na severozápade Sýrie osídlenom najmä Kurdami, zúria od polovice januára ťažké boje. V rámci operácie „Olivová haluz“ postupuje turecké vojsko proti kurdským jednotkám. Súčasne sa zapájajú do boja aj islamistické oddiely v regióne, ako píšu kresťania z Afrinu. Mesto patrí do gubernie Aleppo. Podľa miestnych predstaviteľov cirkví tam žije 30 000 kresťanov.
Dokonca aj v sýrskom hlavnom meste Damasku došlo počiatkom minulého týždňa znova k útokom na kresťanské štvrte. Informoval o tom projektový partner „Kirche in Not“, aj maronitské arcibiskupstvo Damasku. Kto je za to zodpovedný, sa neuvádza. Podľa arcibiskupstva bolo zranených 24 ľudí a najmenej jedna osoba usmrtená. Medzi zranenými boli aj deti, ktoré pri vchode do školy poranili časti padajúce z budovy. To je vážny nový útok, pretože od jesene sa bezpečnostná situácia na juhu Sýrie znova normalizovala a umožnila sa tak školská dochádzka detí. –zg-

Pokračovanie ‚Umučenia Krista – najväčší film histórie‘

USA, 31.1.2018 (kath.net/LSN/jg) 021 763 – „Nepoviem vám, ako to režisér bude realizovať. Ale poviem vám toľko, že film, ktorý urobí, bude najväčším filmom histórie.“ Vyhlásil to známy herec Jim Caviezel v interview pre USA Today o pokračovaní filmu „Umučenie Krista“.
Film bude mať tému vzkriesenie Krista. Jim Caviezel oznámil, že tak ako v Umučení Krista aj v tomto filme bude hrať hlavnú úlohu Ježiša Krista. Ako Caviezel tak aj Mel Gibson však detaily o filmovom projekte neprezrádzajú. „Sú tu veci, ktoré nemôžem povedať a ktoré publikum budú šokovať. Je to veľkolepé. Nuž tak vyčkajte,“ povedal herec.
Mel Gibson má už jasné, ako chce príbeh vyrozprávať, ako dodal Caviezel. Existuje hrubý plán natáčania, ktorý však nemôže prezradiť.
V interview pre USA Today Gibson v r. 2016 povedal, že pracuje na „filmovo presvedčivej“ realizácii tejto témy, ktorá podľa možnosti dovolí nový pohľad na vzkriesenie bez skĺznutia do niečoho zvláštneho. –zg-

„Autentickí kresťania sú najostrejšou zbraňou“

Nadácia „Kirche in Not“ si pripomenula 15. výročie od úmrtia zakladateľa pátra Werenfrieda van Straatena

Kolín, 31.1.2018 (kath.net/KIN) 021 762 – „Čím viac kresťanov prenasledujú, tým silnejší sa stávajú vo viere.“ Tento osobný dojem zo svojej nigérijskej vlasti zdôraznil arcibiskup Matthew Man-Oso Ndagoso z nigérijskej Kaduny na podujatí nadácie „Kirche in Not“ v sobotu v Kolíne. Nadácia si pripomenula 15. výročie úmrtia svojho zakladateľa pátra Werenfrieda van Straatena.
Vzrástol nielen počet študentov v kňazských seminároch, ale aj počet kresťanov vcelku. „V minulých štyroch rokoch som ročne otváral najmenej tri nové farnosti,“ povedal arcibiskup Ndagoso. Pritom je prostredie v jeho diecéze na severe Nigérie pre kresťanov všetko iné ako jednoduché. Tvoria menšinu v moslimskej väčšine, platí islamský zákon šaría a opakovane sú útoky na kostoly. Povolenia na stavbu nových kostolov nedostanú. Dom arcibiskupa v Kadune zničili teroristi z Boko Haram. Táto skupina vznikla v mešite v susedstve biskupského domu.
Pre kresťanov jeho diecézy boli aktivity Boko Haramu ako „obrodné prebudenie“, ako povedal arcibiskup. Príkladom je kostol na severe Kadune, na ktorý spáchali atentát v r. 2012 s viacerými mŕtvymi a vyše stovkou zranených. Pred útokom boli tri sväté omše v týždni, teraz je tu takmer denne svätá omša. Od útoku sa počet veriacich strojnásobil! Vďaka pomoci „Kirche in Not“ Boží dom znova postavili, ako aj pastoračné centrum. „Vedel som, že mám bratov a sestry, ktorí ma podporujú,“ povedal arcibiskup vďačne asi 400 dobrodincom v centre Maternushaus v Kolíne.

Kresťania v Sýrii
Aj v Sýrii sa ľudia napriek vojne a ohrozeniu teroristami IS pevne držia viery. Maronitský arcibiskup Joseph Tobji (47) informoval o ľuďoch, ktorým teroristi držali nôž pod krkom, aby ich prinútili obrátiť sa na islam. Mnohí však zostali aj v tejto situácii verní kresťanskej viere. No boli aj mnohí, ktorí vieru stratili a pýtali sa, kde je Boh v tejto hroznej vojne a v tomto utrpení. Kresťania však, ktorí svoju vieru chápu ako nasledovanie kríža, jej zostali verní.
Tobji bol za arcibiskupa menovaný len v r. 2015 a aj predtým ako kňaz zostal pri svojich veriacich v bojoch v meste Aleppo.
„Je mojou úlohou, je Božou vôľou, slúžiť môjmu ľudu. Ak by som Boha neposlúchol a opustil svoje stádočko, naložil by som na seba veľkú vinu,“ priznáva arcibiskup.
Aj keď sa v Aleppe všetko vracia ku každodennému životu, vojna sa ešte neskončila. Vojenská ofenzíva Turecka v meste Afrin na severe Sýrie je „ďalšou epizódou tejto vojnovej scény“, ako hovorí. Svoju vlasť porovnal s tortou ozdobenou lákavými dobrotami. Každý chce mať z toho niečo, alebo aj všetko. Jedným z týchto „bohatstiev“ je plynovod od arabských štátov do Ruska a do Európy. „Z náboženstva si urobili svoj nástroj,“ ako povedal. „Pred vojnou sa nám v Sýrii vodilo dobre, prinajmenšom lepšie ako teraz. No šťastie môžeme dosiahnuť, iba ak budeme spoločne žiť lásku k blížnemu.“ …

Úloha kresťanov v Nemecku
Ďalšia diskusia bola venovaná otázke úlohy kresťanov v nemeckej spoločnosti. Publicistka Birgit Kelleová sa s ľútosťou vyjadrila, že kresťanstvo z verejného priestoru ustupuje a že sa veľa hovorí o islamizácii, no menej o odkresťančovaní. „Odkresťančovanie sa začína tým, že už nehovoríme o viere. My musíme vo všednom dni kresťanstvo znova posunúť do popredia a nezakrývať ho. Autentickí kresťania sú najostrejšou zbraňou,“ znela jej výzva hosťom v sále.
Bývalý premiér Saska-Anhaltska, Prof. Werner Münch, povedal, že v politických diskusiách mu chýbajú najmä morálne a etické aspekty. „Tie už nie sú nijakými politickými veličinami. Aj v súčasných rokovaniach o veľkej koalícii zohrávajú úlohu najmä ekonomické dôvody. Politicky sa cítim ako bezdomovec. Otázka je či je naozaj to katolícke to, na čom je nápis katolícky!“
Bývalý poslanec Norbert Geis vyzval, aby sa nedopustilo strácanie sa kresťanstva, keďže formuje našu kultúru. „To čo robí Európu Európou sú kresťanské hodnoty. Nemá to zmysel, ak ich nežijeme.“
V politických rozhodnutiach – najmä o „manželstve pre všetkých“ – diskutujúcim chýbala verejná diskusia a zdôraznili mimoriadnu ochranu manželstva a rodiny v 6. článku ústavy.

Stretnutie priateľov a dobrodincov „Kirche in Not“ sa začalo svätou omšou v kolínskom dóme. Kazateľ pripomenul zakladateľa nadácie pátra Werenfrieda van Straatena, aj v r. 2017 zosnulého kolínskeho arcibiskupa, kardinála Joachima Meisnera.
„Boli dobrými priateľmi, ale aj veľkými ctiteľmi Panny Márie. Mária, Pomocnica kresťanov, vidí núdzu Cirkvi a ona vie najlepšie, ako získať pomoc. Páter Werenfried van Straaten a kardinál Joachim Meisner mali túto skúsenosť vo svojom živote a stále znova ju prežívali. Pre oboch bol ruženec dôležitý, ale vedeli tiež, že núdza Cirkvi je duchovná, duševná aj telesná. Človek je jednota tela a duše. Preto ´Kirche in Not´ pomáha od počiatku telesne aj duševne: voda, strava, bývanie – pomoc na všetkých úrovniach – aj duchovná posila a pomoc Cirkvi.“ –zg-

Sociologička: „Import islamskej ´veľko-rodiny´“

Berlín, 31.1.2018 (kath.net) 021 761 – Masívnu kritiku možnosti privolania rodinných príslušníkov hlavne druhých a ďalších manželiek utečencov vyjadrila sociologička tureckého pôvodu a kritička islamu Necla Keleková v príspevku pre „Welt“. O tom sa teraz dohodli nemecké strany CDU, CSU s SPD.
„Tu nejde o blaho detí – rozlišovaných na chlapcov a dievčatá – ale o udržanie nadvlády muža! Ten si môže podľa islamského rodinného práva zobrať viac žien, chcel by mať svoju druhú ženu u seba a pod sebou a toto právo dokáže presadzovať na chrbtom detí,“ píše sociologička. Mocenský nárok muža sa cez spájanie rodiny dokonca potvrdzuje, pretože právo na pobyt jeho žien a detí je v Nemecku viazané na muža, teda on určuje „tak ako v Sýrii“, čo musia jeho rodinní príslušníci robiť. Importujeme tak „polygamiu a štruktúry veľko-rodín, čo sa nutne končí v paralelnej spoločnosti“, varovala Keleková a poukázala na skúsenosti so spájaním rodín tureckých emigrantov za prácou od r. 1972:
„Tí vlastne všetky tieto problémy s integráciou vytvorili. Tak sa stane aj teraz, ak do Nemecka prídu celé veľké sýrske rodiny a s nimi detské sobáše, nútenie k pôrodom a ženský apartheid. Všetky spoločnosti islamu chorejú na nadvládu mužov v mene islamu. Tieto štruktúry rodín sú jadrom každého islamského panovania.“
„Nemecké strany CDU, CSU a SPD teraz podkopávajú jednoznačný zákaz polygamie v ústave,“ uvádza sociologička a pýta sa, „či sa toto podkopávanie deje dokonca úmyselne?“ –zg-

Parolin vyzval k poslušnosti pápežovi v prípade Číny

Rím, 31.01.2018 (KAP) 021 760 – Vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin bránil postup Svätého stolca v prípade Číny a vyzval k poslušnosti pápežovi. Vo vzťahoch medzi Svätým stolcom a Čínou „sa musí vhodnejšie rozlišovať medzi duchovno-pastoračným rozmerom a politikou“, vysvetlil Parolin pre internetový portál „Vatican Insider“ v stredu zásadný pohľad Vatikánu. „Nie je poslaním cirkvi v Číne meniť štruktúry alebo správu ľudovej republiky, ale ľuďom hlásať Božie slovo,“ zdôraznil s odvolaním sa na list pápeža Benedikta XVI. (2005-2013) čínskym katolíkom v r. 2007.
Nedávno sa vyskytli správy o vnútro-cirkevnej kritike súčasnej vatikánskej politiky v Číne. Dvaja Rímom uznaní biskupi majú podľa nich odstúpiť v prospech štátom menovaných biskupov. Vatikánska tlačová služba správy odmietla. Nedávno aj bývalý arcibiskup Hongkongu, kardinál Joseph Zen Ze-kiun obvinil Vatikán z „výpredaja cirkvi“ v Číne.
Štátny sekretár Parolin zdôraznil, že nejde o zabúdanie na utrpenie katolíkov v Číne, alebo jeho umenšovanie. Vyzval k dôvere a vernosti pápežovi a aj k poslušnosti, ak sa „všetko hneď nezdá byť zrozumiteľným“. „A ak niekoho prosíme o obetu, či už je veľká alebo malá, musí byť jasné, že to nie je cena politického výmenného obchodu, ale že z biblickej perspektívy za tým nasleduje vyššie dobro“. „Musíme nájsť realistické pastoračné riešenia“, ktoré katolíkom umožnia žiť ich vieru a evanjelizáciu v mimoriadnom čínskom prostredí,“ ako vyhlásil Parolin.
Nanovo zdôraznil, že pápež František je dokonale o situácii katolíkov v Číne informovaný. Sleduje kontakty s autoritami Číny osobne a „všetci jeho spolupracovníci konajú po dohode s ním“, ako povedal Parolin. „Nikto nevyvíja súkromné iniciatívy.“
K tomu, že kardinál Zen prejavil pesimizmus vzhľadom na situáciu v Číne Parolin povedal, že v Cirkvi má každý právo vyjadriť svoj názor a kritiku a Svätý stolec má „morálnu povinnosť to rozumne zvážiť“. Zdôraznil, že osobné vyjadrenie názoru však nemožno považovať za „jediný výklad toho, čo je na prospech katolíkov v Číne“ a dodal: „Treba konať uvážene, polemika škodí. Utrpenie katolíckej cirkvi v Číne často závisí menej od vôle jednotlivcov, ale oveľa skôr od objektívnej komplexnosti situácie.“
Diplomatické vzťahy Ríma a Pekingu sú desaťročia zablokované. Kľúčovým problémom je menovanie biskupov. Parolin teraz povedal, že „ak Boh bude chcieť“, tak bude možné stretnúť sa ako bratia a už nebude treba hovoriť o „legálnych a ilegálnych biskupoch“. Peking však vidí menovanie katolíckych biskupov ako vnútro-čínsku záležitosť. –zg-

„Politika Vatikánu smeruje k výpredaju Cirkvi“

Vatikán/Hongkong, 30.1.2018 (kath.net/jg) 021 759 – Kardinál Joseph Zen, emeritný arcibiskup Hongkongu, v blogu potvrdil správy médií, podľa ktorých chce Vatikán uznať režimu verných biskupov.
Peter Zhuang Jianjian, biskup zo Shantou, podľa kardinála Zena dostal už v októbri 2017 správu, že jeho nástupcom má byť režimu verný člen vlasteneckého združenia Číny. Kardinál Zen dal pápežovi dopraviť list od biskupa Zhuanga, v ktorom ten vyjadril starosť nad týmto rozhodnutím.
Arcibiskup Savio Hon Tai-Fai, pochádzajúci z Hongkongu a pôsobiaci v diplomatických službách Vatikánu, Zenovi potvrdil, že s pápežom o tom hovoril. Pápež bol vraj užasnutý a sľúbil, že sa vecou bude zaoberať.
Preto bol biskup Zhuang prekvapený a sklamaný, keď sa v decembri od vatikánskej delegácie dozvedel, že má odstúpiť a že jeho nástupcom sa má stať exkomunikovaný Huang Binzhang!
„Problém nie je odstúpenie 88-ročného Zhuanga, ale možné menovanie exkomunikovaného Huanga Binzhanga za jeho nástupcu,“ zdôraznil Zen.
Kardinál sa preto osobne vydal na cestu do Ríma. Poznal situáciu v Shantou a bol informovaný o situácii v Mindongu. V predvečer jeho cesty do Čile a Peru, 12. januára sa stretol s pápežom a vysvetlil mu situáciu cirkvi v Číne. Zen potom citoval odpoveď pápeža Františka doslova:
„Áno, ja som spolupracovníkom pri Svätom stolci povedal, aby nespôsobili ešte jeden prípad Mindszentyho.“
Tieto slová pápeža boli útechou a povzbudením pre katolíkov v Číne, ako poznamenal Zen.
Kardinál Mindszenty bol arcibiskupom Budapešti a komunistický režim ho prenasledoval a uväznil. Počas maďarského povstania 1956 ho oslobodili. Ušiel na americké veľvyslanectvo predtým, než jednotky Varšavského paktu povstanie krvavo potlačili. Musel krajinu odpustiť a čoskoro bol menovaný jeho nástupca, ktorý sa komunistom veľmi nepriečil.
Kardinál Zen však v poznámkach k článku napriek tomu prejavuje pesimizmus vzhľadom na situáciu v Číne. Píše, že pozná čínsky režim z vlastnej skúsenosti. Podľa najnovších informácií komunistická vláda sa naďalej pokúša obmedzovať náboženskú slobodu.
„Súčasná politika Vatikánu však speje k výpredaju katolíckej cirkvi v Číne, ak sa zachová kurz ostatných mesiacov a rokov. Želanie dohodnúť sa s Čínou nesmie klamať o tom, že medzi totalitným režimom a Katolíckou cirkvou nieto spoločného základu,“ zdôraznil kardinál Zen. –zg-

Arcibiskup kanadskému premiérovi: „Ste zmätený!“

Ottawa, 30.1.2018 (kath.net) 021 758 – Je „logicky nemožné“, aby sa kanadský premiér Justin Trudeau považoval za katolíka a súčasne sa zasadzoval za potrat. „Vy ste zmätený, ak sa domnievate, že možno byť za potrat a súčasne katolíkom.“ Takými jasnými slovami sa vyjadril arcibiskup kanadskej Ottawy Terrence Prendergast minulý týždeň v článku pre „Ottawa Sun“. A odsúdil úmysel kanadskej vlády zaviesť podmienku, že ak chcú zamestnávatelia štátnu podporu na sezónne práce, musia sa prihlásiť k „právu na potrat“.
Arcibiskup jezuita sa s ľútosťou vyjadril o zmätených výpovediach Trudeaua, ktorými by ten chcel zladiť svoju podporu potratov so svojou „katolíckou vierou“. Novými smernicami kanadskej vlády budú katolícke farnosti alebo nadácie z podpory vládou vylúčené.
Trudeau sa považuje sa totalitného bojovníka za právo na potrat a tzv. práva homosexuálov. Kanadský premiér berie dokonca aj svoje deti na každoročné pochody homosexuálov Gay-Parade. –zg-

„Neposielajte nám policajtky!“ To nesmie byť!

Berlín, 30.1.2018 (kath.net) 021 757 – „Integrácia sa môže podariť, iba ak udáme jasné pravidlá hry. Ale potom ich aj prosím všetkými prostriedkami právneho štátu presadzovať!“ Požaduje to reportér nemeckého časopisu „Bild“ Štefan Kost v komentári. Uvádza zoznam oblastí, kde sú masívne problémy – ako napríklad vo východonemeckom Cottbuse. Tam je v niektorých školských triedach až 60 percent utečencov a utečenecké rodiny znemožňujú prístup sociálnym pracovníkom. Vpúšťajú iba uniformované osoby a aj to len mužov, nijaké ženy.
Odborník na islamizmus Ahmad Mansour informoval, že keď zalarmujú políciu v domovoch utečencov, tak im utečenci hovoria: „Ale neposielajte nijaké policajtky!“ Polícia tu očividne ustupuje! Toto všetko proste „nesmie byť“! ako konštatuje Kost. Situácia v Cottbuse s „neonacistickými útokmi a násilím utečencov“ ukazuje, že „hodnoty a pravidlá hry, s ktorými by sa úspešná integrácia vôbec mohla podariť, dodnes nie sú jasne a dôkladne formulované“, píše reportér Kost. –zg-

Joy Villa sa pri Grammy vyznáva z postoja pro-life

USA, 30.1.2018 (kath.net) 021 756 – Americká speváčka Joy Villa sa na odovzdávaní cien „Grammy Awards“ jasne vyznala, že je za ochranu života a postarala sa o rozruch so širokou bielou sukňou s veľkým farebným obrazom nenarodeného dieťaťa. Bielu saténovú róbu navrhol Label z „Pronovias“ a speváčka potom sama namaľovala nenarodené dieťa na sukňu až po zem siahajúcej toalety. Na jej kabelke stálo veľkými písmenami: „Zvoľ si život!“ so srdiečkom.
V instagrame sa speváčka vyznala z postoja za život: „Ako prísne konzervatívna žena, ktorá sa zdržiava v prostredí, ktoré nie je tomuto postoju veľmi priateľské, je dôležité, aby som vytvárala priestor pre tých, ktorí sú ProLife.“ Villa je síce kvôli svojmu členstvu v scientológii sporná, no svoj postoj za život už roky cielene zverejňuje. –zg-

Vatikán: „Pápež chce odvrat od teologického žargónu

Vatikán, 30.1.2018 (KAP) 021 755 – Pápež František chce novou apoštolskou konštitúciou „Veritatis gaudium“ urobiť teológiu schopnou dialógu a fakulty povzbudiť, aby sa intenzívnejšie dali do služby verejného blaha. Zdôraznil to z Rakúska pochádzajúci podsekretár Kongregácie pre katolícke školstvo, páter Friedrich Bechina, v utorok v interview pre portál „Vatican News“:
„Dokáže si pod formuláciami používanými v teologickom žargóne niečo predstaviť človek, ktorý teológiu neštudoval? Sme schopní komunikácie?“ takto vyhrotene formuloval otázku Bechina.
„Cirkev v prelome“ , to „vychádzanie von“, ako to pápež hovorí, tvorí protiklad ku pápežom neustále kritizovanej sústredenosti na seba, uzatvárania sa do seba. To sa často vyčítalo aj cirkevným fakultám: „Je to kritika, že sa fakulty nepokúšajú vybudovať dialóg s inými fakultami, ani byť prítomné vo verejnosti. To je aj otázka jazykového štýlu – teda ako komunikujeme teológiu?“ hovorí z Viedne pochádzajúci a vo Vatikáne pôsobiaci rehoľník.
Na druhej strane však úsilie o jazykovú komunikáciu nesmie viesť k „upadnutiu do banalít“. Teologické fakulty nie sú predsa „jazdci na skateboardoch“, skôr by sme od katolíckych fakúlt mohli právom očakávať, „že vyvinú nové idey a vo výskume budú hľadať nové podnety a ďalej ich rozvíjať“. „To je aj dôvod, prečo tento dokument teraz neprináša veľkú obnovu noriem, ale oveľa skôr posúva zodpovednosť naspäť fakultám.“
Napriek tomu sú v dokumente jasné „usmernenia“ a všeobecná výzva „odvážne hľadať nové cesty“. Páter Bechina vidí šesť nových bodov, ktoré pápež vysokým školám ukladá: Patrí k tomu nová kvalitatívna agentúra „Avepro“, zmluvne zabezpečená bilaterálna spolupráca pápežských univerzít, diaľkové vzdelávanie, pomoc študentom utečencom s problémami dokázania kvalifikácie, prítomnosť vysokých škôl v utečeneckých táboroch, ako aj jednotné štandardy na zvýšenie mobility študentov.
V dokumente sa veľa hovorí o schopnosti dialógu, ako povedal páter. Ide aj o vnútro-cirkevný dialóg, dialóg v polarizovanej spoločnosti a niekedy aj polarizovanej Cirkvi. Táto schopnosť dialógu je na prvom mieste medzi kompetenciami. Za veľmi dôležité sa považuje budovanie internetových sietí. „To je aj otázka kvalifikácie a širokej spolupráce, teda spájanie zdrojov a síl dobrej vôle.“
Treba si všimnúť: Ak apoštolská konštitúcia dá cirkevným fakultám – teda teologickým, filozofickým a cirkevno-právnym a iným špecializovaným fakultám – úlohu, tak je to aj úloha pre Cirkev ad intra: „Je to iste aj otázka vnútro-cirkevného vedenia, ale je to vývoj ostatných 50 rokov skrze angažovanosť Svätého stolca toto spektrum rozšíriť aj do širšej verejnosti a spoločnosti. Musíme tu rozhodne vidieť oboje – otázku cirkevného vedenia a otázku vedenia v spoločnosti ako celku. Tu hrajú cirkevné fakulty dôležitú úlohu,“ povedal vatikánsky expert na školstvo.
Novinkou pápeža je zriadenie výskumných zariadení, ktoré by sa venovali dnešným „epochálnym problémom“. Už Benedikt XVI. však v „Caritas in veritate“ znova vniesol do verejnej diskusie katolícku sociálnu náuku. „Tu by bola iste žiadúca aj protiváha z cirkevných fakúlt, ktorá presahuje povrchnosť komunikácie – niekedy žiaľ aj na univerzitách – a znova dosiahnuť hĺbku pravého štúdia seriózneho výskumu, ktorý potom sformuje aj náuku,“ pripomenul páter Bechina.
Vyzdvihol aj pápežom zamýšľané formovanie vedomia na altruistický a starostlivý prístup v spoločnosti – „teda ochotu slúžiť“. To je bod, ktorý pochádza z „Caritas in veritate“: „To je téma lásky, ktorá presahuje spravodlivosť. No niet spravodlivosti bez lásky a láska vždy znamená hľadieť ponad seba samého, robiť niečo pre toho druhého. Je to charakter služby. Kľúčovým pojmom by tu bolo napr. učenie sa službe.
František sa chytá tematiky Benedikta XVI. a cituje, že chýbajú hlbokosiahle myšlienky. Vychádza z otázky „vlastný úžitok, alebo spoločný úžitok?“, zdôrazňuje potrebu rozšírenia horizontu „nielen na bezprostrednú sociálnu otázku, ale aj globálne na iné otázky týkajúce sa zachovania stvorenstva a celej témy trvalej udržateľnosti – a to nielen v materiálnom zmysle, ale rozhodne aj v politickom zmysle“. To je aj posolstvo vzhľadom na politický scenár dneška, „v ktorom mnohé vedie aj k polarizácii a povrchnosti a ku všetkému tomu, čo dnes nazývame populizmom“. –zg-

Pápež reformuje prácu katolíckych univerzít

Vatikán, 29.1.2018 (KAP) 021 754 – Pápež František chce nanovo reformovať prácu a formu cirkevných vysokých škôl a fakúlt a prispôsobiť ju súčasným výzvam. K tomu uverejnil Vatikán v pondelok apoštolskú konštitúciu pápeža „Veritatis gaudium“ (Radosť pravdy), ktorá má byť pokračovaním dokumentu Jána Pavla II. „Sapientia christiana“ z r. 1979. Nový dokument kladie nové priority výskumu a náuky, no má cirkevné vysoké školy aj prispôsobiť novým vzdelávacím reformám ako je Bolonský proces alebo medzinárodné dohody, ku ktorým medzitým Svätý stolec pristúpil.
Pre cirkevné fakulty, inštitúty a aj teologické fakulty na necirkevných univerzitách formuluje konštitúcia 4 kritériá: Podstatu kresťanského posolstva chápať intelektuálne, duchovne a existencionálne; viesť dialóg aj s nekatolíckymi alebo nenáboženskými odborníkmi ako prostriedku na lepšie spoznanie pravdy; pri všetkej odbornej diferenciácii a rozdielnych kultúrnych výrazových formách poznatkov to spolu pospájať; zriadiť sieť zariadení, ako aj ťažísk výskumných prác, ktoré sa sústreďujú na štúdium „epochálnych problémov“ a k tomu robiť „vhodné, realistické návrhy riešení“.
Vcelku sa cirkevné štúdium a výskum chápu ako súčasť poslania Cirkvi. Do toho však musia byť zapojení všetci veriaci a musia byť na to uschopnení – nie iba klerici a experti. Je potrebné vytvoriť vedúce sily a kruhy, ukazovať cesty vzhľadom na fundamentálne výzvy v súčasnej „premene časov“ poznačenej „rozsiahlou antropologickou a sociálno-ekologickou krízou“. Táto úloha si vyžaduje aj na akademickej úrovni „odvážnu kultúrnu revolúciu“. Celosvetová sieť cirkevných univerzít a fakúlt je povolaná poskytovať „ako rozhodujúci prínos (..) svetlo Evanjelia a živej tradície Cirkvi“. V dokumente sa ďalej uvádza:
Cirkevné štúdie sa nemôžu obmedziť na to, že ľuďom dávajú rásť v ich kresťanskom povedomí, vedomostiach, schopnostiach a skúsenostiach. Skôr treba vyvinúť intelektuálne nástroje, „ktoré sa prejavia ako paradigmy konania a myslenia, ktoré budú užitočné pre hlásanie viery vo svete poznačenom eticko-náboženským pluralizmom“. V tejto súvislosti je nevyhnutné vytvorenie „nových kvalifikovaných výskumných centier, v ktorých môžu spolupracovať vedci s rôznym náboženským pozadím a z rôznych vedeckých disciplín so zodpovednou slobodou a vzájomnou transparentnosťou“.
Medzi predpismi konštitúcie je aj ten, aby sa utečencom alebo migrantom, „ktorí nemajú požadované dokumenty“ uľahčil prístup ku štúdiu. Ďalej sa uvádzajú usmernenia o diaľkovom štúdiu v odľahlých oblastiach alebo pomocou techniky IT.
Cirkevné zariadenia majú realizovať tieto potrebné opatrenia do začiatku decembra 2019, alebo uskutočniť rokovaním s necirkevnými partnermi, ako povedal sekretár Kongregácie pre katolícke školy, arcibiskup Angelo Vincenzo Zani, ktorý pápežský dokument prezentoval žurnalistom spolu s prefektom kardinálom Giuseppe Versaldim.
Ide o 800 vysokoškolských zariadení – medzi nimi 289 cirkevných fakúlt – na celom svete so 64 500 študentami a asi 12 000 pedagógmi. –zg-

Referendum o potrate: Biskup varuje pred prietržou hrádze

Výbor OSN pre ľudské práva: „Zákon o potrate v Írsku je krutý, neľudský a ponižujúci.“

Dublin, 29.1.2018 (KAP) 021 753 – Prietrže hrádze v oblasti ochrany života sa obávajú predstavitelia katolíckej cirkvi v Írsku vzhľadom na referendum plánované vládou na uvoľnenie zákona o potrate:
„Ak spoločnosť akceptuje, že človek má právo ukončiť inému život, tak už nebude možné právo na život – zásadné ľudské právo – pre niekoho nárokovať,“ varoval predseda Komisie pre bioetiku Biskupskej konferencie Írska, diecézny biskup Kevin Doran z Elphinu, v pastierskom liste cez víkend.
Je presvedčený, že rovnaké argumenty, ktoré sa teraz používajú na ospravedlnenie potratu, budú slúžiť aj na ukončenie života vetchých starších ľudí a vážne postihnutých. „To je posledná hranica. Ak ju prekročíme, tak už nebude jednoduchej cesty naspäť.“
Írska vláda sa v pondelok radila o podobnostiach referenda. Má sa konať podľa médií 25. mája alebo 8. júna – teda krátko pred katolíckym Svetovým stretnutím rodín, na ktoré sa v auguste očakáva v Dubline aj pápež František.
Hlasovať majú Íri podľa želania od júna 2017 úradujúceho premiéra Lea Varadkara o 8. dodatkovom článku ústavy. Ten ustanovuje rovnaké právo na život nenarodenému dieťaťu a matke. Sporné je naďalej aj politicky, či občania majú hlasovať jednoducho za, alebo proti úplnému zrušeniu tohto článku, či len o zmenenej verzii.
Vládna komisia v decembri navrhla povoliť potraty do 12. týždňa tehotenstva. Také obmedzenie v referende by musel najprv schváliť parlament. Súčasné zákony o potrate „sú neúnosné“, úplné zrušenie článku by však mohlo priniesť „nezamýšľané dôsledky“, ako kritizoval aj štátny sekretár Patrick O’Donovan podľa novín „Irish Examiner“ v nedeľu.
Biskup Doran varuje v pastierskom liste pred „bianko – šekom“ pre vládu pri úplnom škrtnutí článku. Každá vláda by mohla v takom prípade „teraz alebo v budúcnosti“ presadiť zákony o potrate podľa svojej vôle. „Sľuby, ktoré sa robia pred referendom, by neboli záväzné,“ vyjadril biskup svoju starosť.
Írsko má jeden z najprísnejších potratových zákonov sveta. Ukončenie tehotenstva nie je povolené ani po znásilnení, inceste, či vážnom znetvorení plodu. Potrat je možný iba pri ohrození života matky. V r. 2016 Výbor OSN pre ľudské práva zdôraznil, že zákon o potrate v Írsku je „krutý, neľudský a ponižujúci“.
Podľa najnovších prieskumov väčšina Írov – 56 % – chce legalizovanie potratu do 12. týždňa tehotenstva. Asi 15 % je nerozhodných a 29 % je proti zmene zákona. Zvlášť mladé ženy chcú zmenu, ako sa uvádza k výsledkom prieskumu inštitútu MRBI. –zg-

Biskupi Ruska sú v Ríme na návšteve ad limina

Vatikán/Rusko , 29.1.2018 (RV) 021 752 – Svätý Otec prijal 29. januára na osobitnej audiencii biskupov pôsobiacich v Ruskej federácii, ktorí sú v týchto dňoch v Ríme na návšteve ad limina apostolorum. Štvorčlennú skupinu Konferencie biskupov Ruskej federácie tvoria moskovský arcibiskup Mons. Paolo Pezzi, biskup Novosibírska Mons. Joseph Werth, ordinár pre gréckokatolíckych veriacich sídliacich v Rusku Mons. Cyryl Klimowicz, biskup Irkutska a apoštolský administrátor Južno-Sachalinska Mons. Clemens Pickel, biskup Saratova. -jb-

„Bigamia trpená, dokonca šaría tolerovaná“

Sylvia Pantelová, poslankyňa parlamentu za CDU, katolíčka, matka 5 detí

Berlín, 29.1.2018 (kath.net) 021 751

Robí mi veľké starosti, že naše zákony sa od počiatku utečeneckej krízy nevykladajú korektne, či dokonca sa zdá, že sa sčasti ignorujú!
Podľa správy z 26. januára 2018 v okrese Pinneberg v Schleswig-Holsteinsku dovolili Sýrčanovi priviesť si do Nemecka aj druhú ženu. Rozhodnutie odôvodnili tým, že nechcú, aby mužove štyri deti, ktoré má s druhou ženou a ktoré sú už s ním v Nemecku, museli vyrastať bez biologickej matky iba s macochou. V okrese Pinneberg sú dokonca už dva ďalšie potvrdené prípady, v ktorých druhá žena smela pricestovať od Nemecka!
V Nemecku je síce azylantom a utečencom pod ochranou Ženevskej konvencie dovolené priviesť si aj manželských partnerov a deti. No je jasne definované, že ide o jadro rodiny. Postup Pinneberskej správy nijako nechápem a dúfam, že minister vnútra Schleswig-Holsteinska tu zasiahne. Aj úradníci v Pinnebergu musia dodržiavať zákony – bigamia je podľa našich zákonov zakázaná, ba dokonca trestná.
Podľa môjho názoru sa týmto bigamia nielen trpí, ale sčasti sa tu toleruje aj zákon šaría! Obávam sa tiež, že mnohí moslimskí utečenci sa pokúsia toto rozhodnutie využiť ako precedens vo svoj prospech.
Výpoveď hovorcu okresu Pinneberg, že v situácii občianskej vojny v Sýrii a zvlášť zlých životných podmienok možno vo výnimočne krutých prípadoch robiť výnimky, toto rozhodnutie neospravedlňuje. –zg-

Rektor Al-Azharu: Islam nezneužívať na teror

Freiburg, 29.01.2018 (KAP/KNA) 021 750 – Proti zneužívaniu náboženstva na odôvodnenie násilia a teroru sa vyslovil rektor Univerzity Al-Azhar v Káhire, Ahmad Mohamad Al-Tayyeb. „Boh nevyzýva ľudí k násiliu. Ak sa náboženstvo zneužíva na iné účely – politické alebo imperialistické – schádza zo správnej cesty,“ povedal v interview pre „Herder Korrespondenz“.
Príčiny násilia a teroru dnes pritom nie sú „sväté texty náboženstiev“, ale nespravodlivosti svetovej politiky, hegemoniálne tendencie, pokusy o okupácie, túžba ovládať zdroje bohatstva a prirodzené zdroje,“ ako zdôraznil Tayyeb. Kritizoval, že svet je rozdelený na chudobných a bohatých. „Oproti vlastniacim a ovládajúcim 10 percentám stojí 90 percent ľudí v chudobe, chorobe a nevedomosti. Najsmutnejšie pritom však je, že tých uprednostnených 10 percent sa pokúša robiť všetko pre to, aby táto situácia pretrvávala, aby si zachovali svoje privilégiá aj na úkor utrpenia 90 percent iných ľudí.“
Základný teologický postoj jeho univerzity, najprestížnejšej školy sunitského islamu, označil Al-Tayyeb ako umiernený. Univerzita Al-Azhar má 400 000 študentov. Vo svojej viac ako 1000-ročnej histórii vždy hľadala „strednú cestu“ ako povedal rektor. „To znamená nejsť cestou extrémistov, ale ani cestou modernistov, ktorí chcú náboženstvo rozriediť a prijať falošné hodnoty, ktoré prichádzajú s modernou.“ –zg-

Kto má jasný postoj – ten je „fundamentalista“

Marian Eleganti, pomocný biskup z Churu, (krátené)

Chur, 29.1.2018 (kath.net) 021 749 – V samozrejmej požiadavke tolerancie v západných spoločnostiach si treba všimnú nasledovné: toleranciu si zamieňajú s ľahostajnosťou, so stratou pravého presvedčenia, ktoré je vždy spojené s nárokmi na pravdu. Sokrates vo Faidone (91, a-c) píše: „Je pekné byť o niečom presvedčený len vtedy, ak je to aj pravda!“
Častý názor znie: Čo je dovolené v jednotlivosti, to nie je také rozhodujúce. Hlavne, že sa človek za niečo zasadzuje, alebo v niečo verí!
Zovšeobecňovania v zmysle tejto formálnej tolerancie možno opísať štandardnými vetami ako „Veď predsa veríme všetci v jedného Boha!“ „Všetky náboženstvá vedú k rovnakému cieľu“. Zaoberanie sa tým, čo je pravdivé a správne nie je potrebné a už to potom ani nemusí byť. To sa zdá byť ziskom.
Pojem tolerancie ako taký je na Západe emocionálne pozitívne nabitý. Dokonca aj jeho vulgárne filozofické varianty ako tie práve uvedené sa všade dobre prijímajú a stretávajú sa so všeobecným súhlasom. V diskusných fórach sa všetky názory viac menej „tolerantne“ vypočujú, no na konci sa urobí rozhodnutie v zmysle tých, ktorí majú väčšinu.
Overený prostriedok maskovanej tolerancie spočíva v zákazoch myslenia a hovorenia v zmysle politickej korektnosti, veľmi aktuálnej formy totalitarizmu. Proti zástancom istých postojov sa nebojuje intelektuálne čestnými vecnými argumentami, ale emocionálne sa olepujú negatívnymi etiketami, zakríknu sa alebo vymažú z Facebooku a Twittera modernou cenzúrou a inkvizičným tímom.
Kto zaujme jasný postoj, toho považujú za „fundamentalistu“. Prejavy urazenosti a rozčúlenia majú uznanie vlastného postoja jednoducho vynútiť, alebo neobľúbených zástancov iného myslenia odstaviť do kúta ako pre politickú alebo spoločenskú scénu neúnosné „znemožnené osoby“.
Na univerzitách existujú intelektuálne chránené priestory pre citlivé duše. V protiklade k tomu skutočná tolerancia nám hovorí: Vydržať iné myslenie, aj keď to bolí.“
„Som proti misiám“. Táto výpoveď bola názorom vtedy 82-ročného Ernesta Cardenala, prívrženca náboženského pluralizmu. Nemecká Porýnska synoda evanjelickej cirkvi práve rozhodla neobracať moslimov. Cirkev vníma vieru moslimov ako väzbu na jedného Boha. Poverenie Pána hlásať Evanjelium všetkým národom a urobiť ich jeho učeníkmi (Mt 28,18-20; Mk 16,15f; Lk 24,46f; Jn 20,21; Sk 1,8) sa stráca. Možno vôbec byť prívržencom náboženstva, o ktorého pravde nie sme skutočne presvedčení?
Pre sv. Pavla bol Kristus nepochybne Pravda. Toto presvedčenie v ňom vzbudilo svätú horlivosť (por. 1 Kor 9,16), ktorá ho uschopnila na nadľudské misionárske úsilie. Požadovať náboženský dialóg od ľudí ako sv. Pavol, aby relativizovali svoje vyznanie, alebo sa ho vzdali, by bolo predsa nezmyslom. Sú presvedčení o tom, že nezostane ľahostajné, či Krista spoznávame, alebo nie; ba že Evanjelium otvára možnosť poznania Boha, ktoré sa prežíva ako neporovnateľná milosť, na ktorej by sme radi dali účasť aj iným (porovnajme naše rojčenie o dobrej hudbe alebo liečebných metódach – čo je tiež forma „misie“).
„Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene“ (Jn 20, 30-31).
„Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20, 21).
Spoločnosť, ktorá už nevie čo si počať s vlastnými tradíciami a na cirkevnom živote sa zúčastňuje už iba selektívne (krst, svadba a pohreb), nevyvíja nijakú misionársku horlivosť. Komu Kristus v konečnom dôsledku neznamená už nič alebo len málo, nemôže byť jeho svedkom. Čo by bol Sokrates bez svojho pretrvávajúceho nároku na vedomie svojej pravdy až po smrť? Kristus pred Pilátom vyznáva: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ Tak tvrdí pred svojím svetským sudcom (Jn 18,37). Na tomto mieste formuluje Pilát svoje relativistické, skeptické krédo a obetuje spoznanú pravdu svojim oportunistickým, politickým záujmom, a myje si ruky v „nevinnosti“. Tak sa pravde deje stále znova – aj dnes.
Strežme sa pravdy, ktorá nás nič nestojí a nikoho nenúti, aby jej priniesol čo aj najmenšiu obetu! To staručký Simeon celkom jasne predvídal:
„On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, … aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2,34-35)
Pravdu bez tŕňov hlása mimoriadne sympaticky, kultivovane a humánne pôsobiaci antikrist u Solovjeva!
My nemyslíme všetci to isté, keď hovoríme o Bohu, alebo si myslíme, že ho zakúšame! Tiež si nemyslím, že všetci pritom kráčame rovnakým smerom. Ani nie som presvedčený o tom, že veľké náboženstvá sveta sú iba rôzne druhy hravého seba-zjavenia Boha na rovnakej úrovni. Nemôže predsa byť, že v Ježišovi Kristovi ten istý Boh svedčil o svojom nesmierne milovanom Synovi (porovn. Mt 3,17.17,5; Mk 1,11.9,7.12,6; Lk 3,22; 2 Petr 1,17) a o niekoľko storočí neskôr ho necháva ohlasovať „prorokom“ (Mohamedom). Boh nemá nijakého takého syna (!) ako to chce protikresťanská polemika Koránu. …
Na zmierenie náboženských postojov navzájom alebo na súčasnú relativizáciu všetkých je tu úsilie prezentovať aj banálne (pseudo-) múdrosti, ku ktorým počítam ja nasledovné:

„Medzináboženský trh náboženstiev“
Môj priateľ a ja sme išli na trh. Na medzinárodný trh náboženstiev. Nie obchodný trh. Trh náboženstiev. Ale konkurencia bola prinajmenšom rovnako tvrdá. A propaganda rovnako hlučná. Pri stánku Hebrejov nám dali prospekty. Povedali, že Boh je plný zľutovania a že židovský národ je vyvoleným národom. Nijaký iný národ nebol vyvolený takým spôsobom ako židovský národ.
Pri stánku moslimov sme sa dozvedeli, že Boh je milosrdný. A že Mohamed je jediný prorok. Spása sa preto udelí iba tomu, kto počúva jediného Božieho proroka.
Pri stánku kresťanov objavujeme, že Boh je láska a že mimo jeho Cirkvi niet spásy. Vstúp do Cirkvi, alebo riskuješ večné zatratenie.
Keď sme odchádzali, spýtal som sa priateľa: „Čo si myslíš o Bohu?“ On mi odpovedal: „On je pokrytecký, fanatický a krutý.“
Prišiel som domov a povedal som Bohu: „Prečo robíš takéto divadlo, Pane?“ Nebadáš, že to už o stáročia ničí tvoje dobré meno?“
Boh odpovedal:
„Nie ja som zorganizoval tento trh. Hanbil by som sa ho navštíviť.
(Anthony de Mello. Le chant des oiseaux, Bethlehem, 12/1991.)

Tu by sme mohli uviesť aj Gottholda E. Lessinga – nemeckého filozofa, dramatika a teoretika umenia, významného predstaviteľa osvietenstva! Toto je presne ten druh náboženského dráždenia, ktorý mne – priznávam – ide na nervy, aj keď pochádza od Anthonyho de Mellu a zdá sa byť pochopiteľným. Jeho porovnanie odporuje Ježišovej výpovedi, že spása prichádza od Židov: „Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov“ (Jn 4,22). Odporuje to aj samým Ježišom uvádzanému obrazu obchodníka a vzácnej perly, ktorú získal na trhu. Kresťanská viera explicitne hovorí: Boh navštívil tento svet – tento „trh“ – a zjavil sa nám v Kristovi. Teraz tu stojí so svojimi slovami: „Ja som to!“ (porovn. Mk 6,50.13,6.14,62; Lk 22,70; Jn 8,18.8,24.28) – „Ja som cesta, pravda a život!“ (Jn 14,6)! „Ja som brána!“ „ Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu “ (Jn 10,9) – teda bude spasený. Všetci ostatní pred ním (a aj za ním) sú zlodeji a zbojníci! (Jn 10,8)
„A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý!“ (Jn 6,69). Apoštoli videli, že sa im zverilo posolstvo, o ktorom bolo nemožné mlčať (porovn. Sk 4,20). Nikto to násilím nepresadzoval, skôr za Evanjelium išiel aj na smrť. „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi“ (Mt 13,44). Evanjelium sv. Jána vidí v spoznaní Krista večný život: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista (Jn 17,3). Ako ho však máme spoznať, keď ho nikto nehlása? „Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli?“ (Rim 10,14) – tak znela rétorická otázka apoštolov.
„Presvedčenie“ vyjadruje, že človek svedectvo pravdy prijal a zakúsil dôkazy jeho zmyslu a týmto spôsobom sa o nej presvedčil! Presvedčenie to je „vnútorné osobné uchvátenie a záväzok skrze spoznanú pravdu“(Guardini, Etika 2, 769). Keď Edita Steinová v lete 1921 navštívila priateľku Dr. Hedwigu Conrad-Martiusovú, padla je do ruky autobiografia sv. Terézie Avilskej. Prečítala ju za jednu noc a keď knihu zatvorila, povedala: „To je pravda!“ Ona a iní vášniví hľadači pravdy sa cítia celkom mimoriadnym spôsobom dotknutí a zasiahnutí Božou pravdou. Ich subjektívne istoty ich neurobili netolerantnými fanatikmi, ale naplnili ich úctou a vďačnosťou a urobili ich schopnými dokonca podstúpiť mučeníctvo. … –zg-

„Ignorancia“, alebo k čomu feministky mlčia

Berlín, 29.1.2018 (kath.net) 021 748 – Ostrú kritiku „červeno-zelených feministiek“ vyjadrila podpredsedníčka nemeckého parlamentu za CDU Júlia Klöcknerová. V interview pre „Funke Mediengruppe“ povedala:
„Bojujú s genderom za rovnoprávny jazyk, ale mlčia, keď ide o úlohu ženy v arabských patriarchálnych rodinách v Nemecku. To nie je nijaká tolerancia, to je ignorancia, keď sa akceptuje, že dievčatká sú menej ako chlapci a keď učiteľky sa neuznávajú ako pedagogické autority. To isté platí, keď dievčatá môžu ísť na telocvik iba v plaveckých burkinách, alebo ženy smú na ulicu iba zahalené.“
Klöcknerová výslovne povedala, že aj od moslimských mužov treba požadovať „minimálny štandard v našej osvietenej spoločnosti, ktorá kladie dôraz na rovnoprávnosť“. Pritom nejde o „banálne formy zdvorilosti, ale o zásadné veci“ a to sa dá naučiť.
Klöcknerová žiadala sankcie pre tých, ktorí rovnoprávnosť odmietajú: „Kto dostáva v Nemecku pomoc, dostáva ju aj od žien. Preto možno aj očakávať, že sa v otázke rovnoprávnosti prispôsobí, ak nie, tak nech to má následky na štatus pobytu!“ –zg-

Pápež: Kde je v dome Mária, tam sa diabol nedostane!

Rím, 28.01.2018 (KAP) 021 747 – Pre kresťanov Božia Matka nie je iba voľbou, ona patrí k odkazu Ježiša Krista. Tak ako si učeník pod krížom Ježišovu Matku vzal k sebe, tak si majú kresťania dnes zobrať Máriu k sebe, prijať ju do srdca, ako povedal František v nedeľu na prvej svätej omši, ktorú ako pápež slávil v Bazilike Santa Maria Maggiore. Posledná januárová nedeľa je slávnosťou prenesenia slávnej mariánskej ikony Salus Populi Romani, ochrankyne obyvateľov Ríma, do hlavnej mariánskej baziliky Santa Maria Maggiore.
„Kde je Mária doma, tam diabol neprenikne, tam nezvíťazí strach,“ povedal František.
Už od počiatku hľadali kresťania ochranu pod plášťom Božej Matky. Dokazujú to mnohé modlitby, piesne a prezentácie tzv. Madony ochranného plášťa. Mária neignoruje prosebné modlitby ľudí, ale okamžite ich vypočuje. Chcieť žiť kresťanskú vieru bez Márie je nebezpečné, ako varoval František a zdôraznil, že milovať ju „nie je iba poézia, ale životná vitalita“.
„Pozrite sa na ňu, práve sa vrátila z nemocnice,“ povedal pápež na záver.
V minulých piatich mesiacoch bol obraz nákladne zreštaurovaný a na začiatku svätej omše prenesený naspäť do baziliky. Odborníci vatikánskych múzeí pod vrstvami lakov, premaľovaní a sadzí zo sviec znova dali zažiariť jej pôvodným farbám.
Mnohí Rimania majú k tejto Madone veľmi úzky vzťah, ako aj František. Svätá omša v túto nedeľu bola 59. raz, čo obraz navštívil, odkedy je rímskym biskupom. František sa pred obrazom modlí pred každou zahraničnou cestou.
Podľa tradície vznikol obraz Božej Matky so žehnajúcim Ježiškom v náručí v Jeruzaleme a za pápeža Sixta III. (432-440) ho svätá Helena, matka cisára Konštantína preniesla do Ríma. Starobylej ikone Panny Márie Bohorodičky Rimania vďačia za záchranu pred morom v 6. storočí i pred ďalšími pohromami. Nové historické a chemické výskumy však ukazujú, že ikona vznikla medzi 11. a 13. storočím v Ríme, ako napísala vedúca Vatikánskych múzeí, Barbara Jatta v „L´Osservatore Romano“.
Mariánska ikona je známa po celom svete aj ako symbol Svetových dní mládeže. Jej kópia v súčasnosti putuje po krajinách Latinskej Ameriky a v januári 2019 bude prítomná na Svetových dňoch mládeže v Paname spolu s putovným krížom sv. Jána Pavla II.
Popoludní potom pápež navštívil ešte ukrajinskú komunitu v Bazilike Santa Sofia v západnej časti Ríma. –zg-

Anglicko: Anglikáni a metodisti sa ďalej zbližujú

Londýn, 28.1.2018 (kath.net/KAP) 021 746 – Anglikáni a metodisti vo Veľkej Británii chcú od 8. februára na generálnej synode „Cirkvi Anglicka“ uzavrieť dohodu o ešte užšej spolupráci. Informuje o tom anglický katolícky týždenník „The Tablet“. Metodistickí duchovní budú môcť viesť aj anglikánske bohoslužby, ako vyplýva zo spoločného dokumentu, o ktorom bude synoda hlasovať. Užšia ekumenická spolupráca má byť aj vo farských spoločenstvách, kde je často málo kňazov v pastorácii.
Už v r. 2003 sa obe cirkvi dohodli o spolupráci a spoločných misiách. To sa má ďalej rozvinúť s cieľom vytvorenia „organickej jednoty“. Na to sú potrebné ďalšie kroky, ako sa uvádza v dokumente anglikánskeho biskupa Jonathana Baker a metodistu Neila Richardsona. Predmetom diskusie budú aj rozdielne ordinácie: u anglikánov svätia pastorov biskupi, u metodistov ich menuje prezident Konferencie metodistov.
Na rozdiel americkej Biskupskej metodistickej cirkvi bola metodistická cirkev Anglicka vždy členom anglikánskej „Cirkvi Anglicka“ avšak s vlastnými štruktúrami. Skupiny rozbité v 19. storočí sa v r. 1932 spojili do „Metodistickej cirkvi vo Veľkej Británii“. Namiesto biskupa majú prezidenta striedajúceho sa každý rok. V súčasnosti je to Loraine Mellor. Podľa vlastných údajov majú metodisti 200 000 členov. –zg-

Bavorsko: ‚Nemáme primálo omší, iba málo ľudí na nich‘

Regensburg, 28.1.2018 (kath.net) 021 745 – Regensburský generálny vikár Michael Fuchs na Twitteri kritizoval výpovede prezidenta Centrálneho výboru nemeckých katolíkov (ZdK), Thomasa Sternberga. Ten povedal: „Ak by mal dnes biskup v Nemecku odvahu vysvätiť zopár mužov, možno stálych diakonov, na kňazov, nestretol by sa s nijakým protestom z Ríma.“ Fuchs k tomu uviedol: „ZdK akosi už nenapadá nič nové. Európa má najväčšiu hustotu kňazov na celom svete a zdá sa že sa najviac sťažujeme. Nemáme primálo svätých omši, iba málo ľudí na nich.“ –zg-

Taliansko: Požiar v Opátstve Sacra di San Michele

Rím, 27.1.2018 (kath.net/ KAP) 021 744 – V opátstve Sacra di San Michele, ktoré sa stalo známym románom Umberta Eca, vypukol v stredu 17. januára požiar. Ako uviedla talianska televízia Rai, horela strecha kláštora. Traja mnísi, ktorí v kláštore bývajú, sa bez zranenia dostali do bezpečia. Našťastie nenastali príliš veľké škody na tomto kultúrnom dedičstve, symbole Piemontu.
Bolo potrebných päť hasičských áut na to, aby hasiči dostali plamene pod kontrolu. Požiar zrejme nastal skratom. Ďalšie vyšetrovanie má objasniť presnú príčinu požiaru.
Opátstvo Sacra di San Michele pri vstupe so údolia Val de Susa, asi 40 km od Turína, postavili v r. 983 až 987. Každý rok priťahuje státisíce návštevníkov. Svet ho pozná najmä od r. 1980, keď vyšiel román „Meno ruže“, ktorý napísal taliansky spisovateľ Umberto Eco, a ktorý bol sfilmovaný v r. 1986 a Sean Connery tam hral hlavnú úlohu Williama z Baskerville. Román sa končí požiarom, ktorý vznikol v knižnici opátstva a ktorý zničí celé opátstvo. –zg-

Pôstne exercície pápeža s „oslavou smädu“

Vatikán, 27.1.2018 (KAP) 021 743 – „Chváloreč na smäd“ – tal. Elogio della sete – tak znie téma tohoročných pôstnych exercícií pápeža a jeho kúrie. Duchovné cvičenia sa konajú od Prvej pôstnej nedele 18. februára do 23. februára v exercičnom dome v Ariccii juhovýchodne os Ríma. Povedie ich portugalský kňaz José Tolentino de Mendonca (52), ako napísal vatikánsky denník „L´Osservatore Romano“ v nedeľu.
José Tolentino je prorektor Katolíckej univerzity v Lisabone a člen Pápežskej rady pre kultúru. Okrem toho je autorom desiatok básnických zbierok, esejí, dramatických diel a teologických textov. V r. 2014 zastupoval svoju krajinu oficiálne na Svetovom dni poézie, ktorý organizovalo Unesco. Vo svojich impulzoch bude podľa novín hovoriť o rôznych aspektoch smädu a túžby.
Na programe exercícií je ranná omša ako aj impulz s meditáciou dopoludnia a popoludní. Deň sa skončí vešperami a adoráciou. Počas piatich dní exercícií sú zrušené všetky oficiálne termíny pápeža.

Argentínski biskupi sa stretnú s pápežom vo Vatikáne

Buenos Aires, 27.01.2018 (KAP/KNA) 021 742 – Pápež František prijme v sobotu vo Vatikáne popredných členov Biskupskej konferencie Argentíny. Ako informovali argentínske médiá na štvrtok sa plánuje spoločná svätá omša s hlavou Cirkvi a v sobotu bude súkromná audiencia. Členom argentínskej delegácie je nový predseda konferencie, biskup Oscar Vicente Ojea z San Isidra aj arcibiskup Buenos Aires, kardinál Mario Aurelio Poli.
Tento termín vyvolal v argentínskych médiách nové špekulácie o oznámení návštevy Františka v jeho domovine. Doteraz pápež Argentínu zatiaľ nenavštívil. Piate výročie zvolenia bývalého arcibiskupa Buenos Aires za pápeža bude 13. marca. –zg-

‚Ľudia sú zmätení a to nie je dobre‘

Kardinál vyzval pápeža vniesť svetlo od zmätenia

Rím, 26.1.2018 (kath.net) 021 741 – Holandský kardinál Willem Eijk (foto) v aktuálnom interview pre holandské noviny „Trouw“ vyzval pápeža Františka, aby vniesol svetlo do zmätenia v súvislosti s exhortáciou „Amoris laetitia“ a znovu zosobášenými rozvedenými. Informovala o tom stránka „OnePeterFive“.
„Ľudia sú zmätení a to nie je dobre,“ povedal kardinál a navrhol, aby František vypracoval nový dokument, ktorým sa tieto pochybnosti odstránia. Kardinál Eijk sa vyslovil za prísnejšiu interpretáciu cirkevného práva v tejto súvislosti. „Máme slová samotného Krista o tom, že manželstvo je jediné a nerozlučiteľné.“ Kardinál povedal, že tak to riadi aj vo svojej arcidiecéze. Zdôraznil, že až keď cirkevný súd konštatuje, že manželstvo je nulitné, iba potom sa môžu títo partneri znova zosobášiť a prijímať sviatosti. –zg-

Vatikán zrušil trapistov v nemeckom Mariawalde

Aachen, 24.1.2018 (gloria.tv) 021 740

Trapisti v nemeckom kláštore Mariawald slúžili ako jedni z mála svätú omšu iba v tradičnom katolíckom obrade. Teraz je mníšske spoločenstvo už minulosťou. Vatikánska Kongregácia pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti apoštolského života prinútila prísny Rád cisterciánov, aby kláštor, ktorý by na budúci rok oslávil sto desiate výročie svojho pôsobenia, zatvoril.

Trapisti prišli do Mariawaldu na území Severného Porýnia v roku 1909. Viac než sto rokov tu žili podľa prísnej regule svojho rádu. Viedli kláštorné hospodárstvo, predávali svoje výrobky nielen na mieste, ale neskôr aj prostredníctvom internetového obchodu.
Pápež Benedikt XVI. listom zo dňa 21. novembra 2008 povolil kláštoru návrat k tradičnému trapistickému životu a liturgii. Jeho činnosť však vyvolávala značnú nevôľu v radoch vyznávačov tolerancie. V októbri 2016 sa musel svojho úradu vzdať opát Mariawaldu Dom Josef Vollberg O.C.S.O.
J. M. Bernardus Peeters z holandského opátstva Konigshoeven, ktorému nemecký kláštor potom podliehal, ešte pred niekoľkými týždňami súhlasil s jeho ďalšou činnosťou. Dom mal byť síce formálne uzavretý a mnísi mali byť pripojení k alsaskému opátstvu Oelenberg, fakticky by však zostali v Mariawalde a pokračovali v mníšskom spôsobe života ako doteraz.
Vedení rádu také riešenie potvrdilo a dokonca kláštoru nariadilo prijímať uchádzačov do noviciátu. Vatikánska Kongregácia pre spoločnosti zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktorej prefektom je brazílsky kardinál João Braz de Aviz, to však zamietla.
Teraz Vatikán, vedenie rádu a Aachenská diecéza vyhlásili, že kláštor končí. Mnísi budú rozdelení do iných kláštorov a celý majetok pripadne diecéze.
Zdroj: gloria.tv, rorate-caeli.blogspot.com

Naša príloha
Od bývalých moslimov, ktorí sa stali katolíkmi a ich priateľov Jeho Svätosti pápežovi Františkovi k jeho názoru na islam

25. december 2017 (internet) 021 739

http://exmusulmanschretiens.fr/en/

Uvádzame text otvoreného listu pápežovi Františkovi, ktorý môžete podpísať. Ozveme sa, ak sa dosiahne významný počet podpisov. Iniciatívu zakladáme na‬ kánonickom práve: „Podľa vzdelania, odbornosti a vážnosti, ktoré požívajú, veriaci sami majú právo, ba niekedy aj povinnosť prejaviť posvätným pastierom svoju mienku vo veciach, ktoré sa vzťahujú na dobro Cirkvi, a oboznámiť s ňou aj ostatných veriacich pri neporušení celistvosti viery a mravov i úcty voči pastierom a so zreteľom na spoločný osoh a dôstojnosť osôb.“ (kánon ‬212 § 3)

Vaša Svätosť,
mnohí z nás sa pokúšali kontaktovať váš pri mnohých príležitostiach, no nikdy sme nedostali odpoveď na listy, ani žiadosti o stretnutie. Vždy chcete priamosť a to chceme aj my, preto nám dovoľte úprimne povedať, že nechápeme vaše učenie o islame, ako to čítame v odsekoch ‬252 ‬a ‬253 Evangelii Gaudium, pretože to nezodpovedá skutočnosti, že islam prišiel PO Kristovi a tak to je a môže byť iba antikrist (‬pozri ‬1 ‬Jn ‬2.22) a to ten najnebezpečnejší, lebo sa prezentuje ako naplnenie zjavenia (ktorého je Ježiš iba prorokom!)‬. Ak je islam sám osebe dobrým náboženstvom, ako zrejme učíte, prečo sme sa potom stali katolíkmi? Či vaše slová nespochybňujú správnosť výberu, ktorý sme urobili s riskovaním života? Viete že, islam predpisuje smrť odpadlíkom (‬Korán ‬4.89, ‬8.7-11)? Ako je možné porovnávať islamské násilie s tzv. kresťanským násilím? „Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: ´Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom. A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem´“ (2 Kor ‬6, ‬14-17). ‬V súlade s Jeho učením (‬Lk ‬14,26) sme dali prednosť Jemu, Kristovi, pred naším vlastným životom. Či nie nemáme správny postoj na to, aby sme hovorili o islame? ‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬
Vskutku – dokiaľ islam chce, aby sme boli jeho nepriateľmi, tak budeme a všetky naše ubezpečovania o priateľstve nemôžu nič zmeniť. ‬Ako pravý antikrist, islam existuje iba ako nepriateľ všetkých: ‬Medzi nami a vami je nepriateľstvo a nenávisť naveky, kým nebudete veriť iba v Alaha‬ (Korán ‬60.4). Pre Korán sú kresťania „iba nečistota“ (‬K ‬9.28)‬, „najhoršími zo stvorenstva“ (K ‬98.6)‬, ‬všetci zavrhnutí do pekla (K ‬4.48)‬, ‬takže Alah ich musí vyhubiť (K ‬9.30)‬. Nesmieme sa klamať koránovými veršami zdanlivo tolerantnými, pretože tie všetky boli anulované veršom o meči (K ‬9.5)‬. Tam, kde Evanjelium hlása dobrú zvesť o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie Zmluvy iniciovanej so židmi, ‬Alah neponúka nič iné iba vojnu a vraždu „neveriacich“ ako odmenu za raj: „Oni bojujú na Alahovej ceste, oni zabíjajú a sú zabíjaní (K ‬9.11)
My si nepletieme islam s moslimami, ale ak pre vás „dialóg“ znamená hlas pokoja, pre islam je to iba iný spôsob ako vyraziť do vojny. Teda tak ako pri nacizme a komunizme naivita tvárou v tvárou islamu je samovražedná a veľmi nebezpečná. Ako môžete hovoriť o pokoji a súhlasiť s islamom, ako sa to zdá: Treba vytrhnúť z našich sŕdc chorobu, ktorá trápi naše životy (…) Nech to tí, čo sú kresťania robia s Bibliou a tí, čo sú moslimovia s Koránom. (‬Rím, ‬20.1. ‬2014)‬? Či nás to, že pápež navrhuje Korán ako cestu spásy, nemá napĺňať starosťou? Máme sa vrátiť k islamu? ‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬
Prosíme vás, nehľadajte v islame spojencov vo vašom boji proti mocnostiam, ktoré chcú ovládnuť a zotročiť svet, pretože tí majú rovnakú totalitnú logiku založenú na odmietaní Kristovho kráľovstva (‬Lk ‬4,7). Vieme, že šelma zo Zjavenia sv. Jána, ktorá chcela pohltiť Ženu a jej Dieťa má mnoho hláv. ‬Alah mimochodom bráni takéto spolky (K ‬5.51)! ‬Navyše proroci vždy karhali Izrael pre jeho ochotu spolčovať sa s cudzími silami ako poškodenie dokonalej dôvery, ktorú mali mať v Boha. Iste, pokušenie je silné myslieť si, že ak budeme hovoriť o islame priaznivým tónom, zabráni sa väčšiemu utrpeniu kresťanov v tých krajinách, ktoré sú moslimské, ale odhliadnuc od skutočnosti, že Ježiš neukazoval nikdy inú cestu ako cestu kríža, takže v tom musíme nachádzať našu radosť a neunikať so všetkými zatratenými. Nepochybujeme, že iba hlásanie Pravdy prinesie nielen spásu, ale aj slobodu (‬Jn,32)‬. Našou povinnosťou je prinášať svedectvo o pravde „vhod či nevhod“ (‬2 ‬Tim ‬4,‬2)‬ a našou slávou je byť schopní hovoriť so sv. Pavlom: „Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného (‬1 Kor ‬2,2)
Čo sa týka postoja Vašej Svätosti k islamu – dokonca aj prezident Erdogan, medzi inými, požiadal svojich krajanov, aby sa neintegrovali do svojich hosťovských krajín a Saudská Arábia a všetky ropné monarchie nevítajú nijakých utečencov. Sú tu aj vyjadrenia o dobývaní a islamizácii Európy oficiálne hlásané OIC a inými islamskými organizáciami už desaťročia a vy Svätý Otec kážete vítanie migrantov bez ohľadu na to, že sú moslimovia, čo je zakázané príkazom apoštola: „ Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijímajte ho do domu, ani ho nepozdravujte. Lebo kto ho pozdraví, má účasť na jeho zlých skutkoch “‬ (‬2 ‬John ‬1,10-11); Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! ‬(Gal 1, 8-9). Práve tak ako „Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; (Mt 25,42) nemôže znamenať, že Ježiš by rád bol príživník, tak tiež „bol som pocestný, a nepritúlili ste ma“ nemôže znamenať „bol som votrelec a privítali ste ma“, ale skôr „potreboval som vašu pohostinnosť na chvíľu a vy ste mi ju poskytli“.
Slovo ξένος (xenos) v Novom zákone neznamená iba cudzinec, ale aj hosť (Rim 16,23; 1 Kor 16,5-6, Kol 4,10; 3 Jn 1,5). A keď JHVH v Starom zákone prikazuje dobre sa starať o cudzincov, pretože židia boli sami cudzincami v Egypte, je to s podmienkou, že cudzinec sa tak dobre asimiluje so zvoleným národom, že prijme jeho náboženstvo a praktizuje jeho kult. … ‬Nikde sa nespomína, že sa má vítať cudzinec, ktorý si zachová svoje náboženstvo a svoje zvyky! Teda nechápeme, že prosíte moslimov, aby praktizovali svoje náboženstvo v Európe. Význam Písma by sa nemal nahrádzať ideou globalizácie, ale hlásať vo vernosti Tradícii. Dobrý Pastier loví vlka, On mu nedovolí vstúpiť do košiara.
Pro-islamské príhovory Vašej Svätosti nás vedú k ľútosti, že moslimov sa nepozýva opustiť islam, a že mnohí bývalí moslimovia ako Magdi Allam, dokonca opúšťajú Cirkev znechutení nestatočnosťou, zranení dvojznačnými gestami, zmätení nedostatkom evanjelizácie a pohoršení vychvaľovaním islamu. ‬… ‬‬‬‬‬‬‬‬
Takto sa privádzajú na scestie nevedomé duše a kresťania sa nepripravujú na konfrontáciu s islamom, k čomu ich vyzýval sv. ‬Ján Pavol II. (‬Ecclesia in Europa, ‬ ‬57‬‬‬‬‬‬‬)‬: ‬‬‬‬‬‬‬
„Je dôležité začať lepšie poznávať ostatné náboženstvá, aby sme mohli nadväzovať bratský rozhovor s ľuďmi, ktorí k nim patria a žijú v dnešnej Európe. Osobitne dôležitý je korektný vzťah k islamu. Tento dialóg, ako si to v ostatných rokoch viac ráz zreteľne uvedomili európski biskupi, sa musí viesť „rozumným spôsobom, s jasnými predstavami o jeho možnostiach a hraniciach, ako aj s dôverou k Božiemu zámeru spasiť všetky svoje deti“. /103/ Okrem iného je potrebné uvedomiť si značný rozdiel medzi európskou kultúrou, s jej hlbokými kresťanskými koreňmi, a moslimským myslením. /104/
V tejto súvislosti treba tých kresťanov, ktorí žijú v dennom kontakte s moslimami, náležite pripravovať na objektívne poznanie islamu, aby sa mohli s ním vyrovnávať. Takúto prípravu musia dostať najmä seminaristi, kňazi a všetci pastorační spolupracovníci. Napokon je celkom prirodzené, aby Cirkev, ktorá žiada od európskych inštitúcií podporovanie náboženskej slobody, mohla nástojiť aj na rovnakom zabezpečovaní náboženskej slobody v krajinách s inou náboženskou tradíciou, kde sú kresťania v menšine. /105/
V tom súvise „je pochopiteľné prekvapenie a pocit frustrácie u tých kresťanov, ktorí napríklad v Európe prijímajú veriacich iných vyznaní a dávajú im všetky možnosti vykonávať ich kult, pričom praktizovanie kresťanského náboženstva je zakázané práve v tých krajinách, kde títo veriaci majú väčšinu a ich viera je vyhlásená za štátne náboženstvo“. /106/ Ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu a všetci ľudia na celom svete „musia byť slobodní pred akýmkoľvek nátlakom, či už zo strany jednotlivcov, alebo zo strany spoločenských skupín, ako aj pred akoukoľvek inou ľudskou mocou“. /107/

Máme dojem, že neberiete vážne svojho brata chaldejského katolíckeho biskupa Nonu Amela z Mosulu, keď nám hovorí:
„Naše súčasné utrpenie je len predohrou k tomu, čo vy Európania a západní kresťania budete trpieť v blízkej budúcnosti. Ja som stratil svoju diecézu. Sídlo mojej arcidiecézy a môjho apoštolátu okupujú radikálni islamisti, ktorí chcú, aby sme sa obrátili, alebo zomreli. (‬…) ‬Vy vítate vo vašej krajine stále rastúci počet moslimov. Vy ste takisto v nebezpečenstve. Musíte urobiť mocné a odvážne rozhodnutia (‬…)‬. ‬Myslíte si, že všetci ľudia sú si rovní, ale islam nehovorí, že všetci ľudia sú si rovní. (‬…) ‬Ak toto veľmi rýchle nepochopíte, stanete sa obeťami nepriateľa, ktorého ste si pozvali do vášho domova“ (9.8.2014)‬. Toto je vec života a smrti a každá samoľúbosť voči islamu je vlastizradná. My si neželáme, aby Západ pokračoval s islamizáciou, ani aby vaše činy k tomu prispievali. Kam by sme sa potom mohli ešte uchyľovať? ‬‬‬‬‬‬‬
Dovoľte nám, Vaša Svätosť, požiadať vás, aby ste rýchlo zvolali synodu o nebezpečenstve islamu. Čo zostáva z Cirkvi tam, kde sa nastolil islam? Ak ešte má Cirkev občianske práva, tak sa to pripúšťa za podmienky, že neevanjelizuje a tak popiera svoju pravú podstatu. V záujme spravodlivosti a pravdy Cirkev musí osvetľovať, prečo argumenty vznášané islamom na to, aby sa rúhal kresťanskej viere, sú falošné. Keby Cirkev mala odvahu tak robiť, nepochybujeme, že milióny moslimov, ako aj iných mužov a žien hľadajúcich pravého Boha, by sa obrátili. Ako ste povedali: „Ten, kto sa nemodlí ku Kristovi, modlí sa k diablovi (14.3.13). Ak by ľudia vedeli, že kráčajú do pekla, odovzdali by svoje životy Kristovi.‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬
‬‬‬S najhlbšou láskou ku Kristovi, ktorý skrze vás vedie svoju Cirkev, sme konvertovali z islamu, podporovaní bratmi vo viere, najmä kresťanmi na Východe a našimi priateľmi a prosíme Vašu Svätosť, aby ste potvrdili naše obrátenie k Ježišovi Kristovi, pravému Bohu a pravému Človeku, jedinému Spasiteľovi úprimnou a pravdivou rečou o islame a ubezpečujúc vás o našich modlitbách v srdci Nepoškvrnenej Panny vás prosíme o vaše apoštolské požehnanie.

(Nasleduje zoznam podpísaných a ich e-maily.)

* * * * * * *

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *