Dobrý Ježišu,
verím, že si tu, aj keď v očiach mám tmu, verím, že si tu a každé stretnutie s Tebou je pre mňa darom. V každom stretnutí s tebou mi dávaš skusovať pravdivosť Tvojich slov: Každý, kto príde ku mne, nebude smädný, nebude lačnieť.
Ďakujem Ti za to, že i teraz môžem byť s Tebou. Ďakujem Ti za to, že si môžem uvedomovať a prežívať Tvoju prítomnosť. Znova môžem prežívať, aký je to pre mňa dar, že si tu, Pane.
Slepec z evanjelia, ktorého si uzdravil, povedali by sme, že formálne ani v Teba neveril. Až Ty si mu položil otázku: Veríš v Syna človeka? On odpovedal: Kto je to, Pane, aby som v neho uveril? – Je to ten, ktorý sa s tebou zhovára. Vtedy vyznal: Verím, Pane. Padol na kolená a klaňal sa Ti.
Z jeho slov jasne vidno, že chce veriť, že je ochotný veriť, vo vnútri verí, aj keď konkrétne či osobne nestretol toho, v koho verí. Môžem sa od neho učiť, že pre vieru v Teba je dôležité a rozhodujúce chcieť veriť, mať túžbu veriť a osobne sa s Tebou stretnúť.
Slepec mal skúsenosť uzdravenia. Nosil si stretnutie s Tebou hlboko vryté v sebe, vo svojom uzdravení. Mohli mu druhí hovoríť, čo chceli, aj keď nevedel, kto je ten, kto ho uzdravil, vedel, že musí byť od Boha.
Dobrý Ježišu,
na čom stojí a padá moja osobná viera v Teba? Vyznávam svoju vieru navonok? Je moja viera tou, ktorá vyrastá z hĺbky duše a srdca? Vyrastá z mojej osobnej skúsenosti, v ktorej som mohol prežiť pravdivosť Tvojho slova, to, ako mi dáva Ducha a život?
Tu pred Tebou chcem nahliadnuť do svojho srdca – Pane, chcem veriť, je vo mne túžba veriť a ochota veriť?
Slepec z evanjelia si nevyberal svoju vieru. Jeho viera je odpoveďou na stretnutie s Tebou, na to, čo videl a počul, čo skúsil. Dotkol sa mi očí a uzdravil ma, hovoril slepec druhým.
Dar opravdivej viery je naozaj dar. Nevychádza od nás, je to Tvoj dar. My ho môžeme prijať, alebo odmietnuť. Viera je ako svetlo – tak si to, napokoj, Ježišu, sám povedal: Každý, kto verí vo mňa, nebude kráčať vo tme, ale bude mať svetlo života. Vieru tak, ako svetlo, môžem prijať tým, že otvorím oči, srdce, dušu, alebo odmietnuť tým, že oči a srdce zatvorím.
Ježišu, Ty mi kladieš otázku: Veríš v Syna človeka? Ako Ti, Ježišu, odpoviem? Budem viesť s Tebou rozhovor. Viera uzdraveného z evanjelia je viera, ktorá nie je neosobnou a nie je slepou. Vzniká z rozhovoru s Tebou a z ujasňovania si skutočnosti s Tebou. Aj pre moju vieru v Teba je dôležitý rozhovor s Tebou, modlitba, počúvanie Tvojho slova.
Prichádzam k Tebe, Ježišu, a som rád, že Ti môžem znova vyznať svoju vieru v Teba a že sa Ti môžem klaňať.
Verím, Pane, že si tu, aj keď oči vidia tmu, lebo viera je väčšou istotou svetla ako môj telesný zrak. Daj, aby som mohol vyznávať: Viem, komu som uveril a som si istý.
Verím, Pane, že i moja viera je Tvoj dar a Tvoja milosť. Prosím, posilni moju vieru, aby som ňou mohol dosahovať skutočný život.
Verím, Pane, že tvoje slová evanjelia sú slovami, v ktorých je Duch a život a za ktoré sa nemusím hanbiť, lebo mi umožňujú žiť to najkrajšie, čo ľudský život životom robí.
Verím, Pane, že mi budeš neprestajne otvárať oči pre všetko to, čo je správne a dobré, pre všetko to, k čomu ma voláš.
Verím, Pane, že uzdravuješ môj zrak, aby som bol schopný stretať Ťa v každom človekovi, osobitne vo svojich najbližších.
Verím, Pane, že si Pánom môjho života.
Text adorácie je prebraný z knihy Modlitby pred eucharistickým Ježišom od P. Jozefa Šuppu, SJ a uverejnený s láskavým dovolením vydavateľstva Dobrá kniha www.dobrakniha.sk
|
|