Sv. Arnolda Janssen
|
Tak ako dvaja ľudia sa tým vrúcnejšie milujú, čím viac sa zhodujú v zmýšľaní, podobne i Syn Boží nežne miluje dušu, ktorá sa s ním zhoduje v zmýšľaní.
|
|
|
|
|
|
Duša, ktorá dokáže uprostred utrpenia zvolať s Jóbom: „Aj keď si ma udrel, budem ti dôverovať,“ veľa získa zo všetkého utrpenia a protivenstiev. |
|
|
|
|
|
Ľudská chvála je len bublina. Nech nás preto strach z neúspechu neodradí začať to, čo Ty, Pán nášho života, od nás očakávaš. |
|
|
|
|
|
Ak robím to, čo po zrelom uvážení spoznám, že je to Božia vôľa, čo na tom záleží, keď iní to budú haniť. |
|
|
|
|
|
Máme sa vyhýbať i dobrovoľným všedným hriechom. Vyžaduje to boj, ale človek nesmie poľaviť. Chybami proti láske k blížnemu sú i ostré slová, nedostatok láskavosti a vľúdnosti. |
|
|
|
|
|
Nakoľko my v pokore skloníme svoje hlavy, natoľko nás Pán pozdvihne a obdarí milosťami. vďaka tomu si získame Božiu lásku a u ľudí dobroprajnosť. |
|
|
|
|
|
Ako ľudia sa musíme navzájom znášať a neraz prižmúriť oko. Každý z nás pokuľháva na jednu nohu, s ktorou sa budeme musieť vliecť až do smrti na vlastné pokorenie. |
|
|
|
|
|
S plnou dôverou sa obracajte k Bohu a budujte svoj život na pokore. Vtedy vás bude Boh vo všetkom podporovať. |
|
|
|
|
|
Byť stále milým voči iným vyžaduje nemalé sebazaprenie. Toto sebazaprenie je Bohu milšie ako vonkajšie umŕtvenia, lebo tie majú cenu iba vtedy, keď vyplývajú z lásky k Nemu. |
|
|
|
|
|
Rehoľný stav nespočíva v spoločnom živote alebo v rehoľnom rúchu. Ešte menej v samom názve, ale v zasvätení sa Bohu ako obetný dar a v povinnosti usilovať sa o dokonalosť. |
|
|
|
|
|
Keď niekto žije v komunite, je lepšie, keď sa sústredí na dôsledné plnenie bežných, obyčajných povinností, ako sa umárať túžbou robiť a urobiť niečo výnimočné. |
|
|
|
|
|
Keď niekto žije v komunite, je lepšie, keď sa sústredí na dôsledné plnenie bežných, obyčajných povinností, ako sa umárať túžbou robiť a urobiť niečo výnimočné. |
|
|
|
|
|
Keď uderí pravá hodina, Boh nesklame. |
|
|
|
|
|
Žiaden predstavený nech nie je presvedčený, že každé ním vydané rozhodnutie je v súlade s Božou vôľou. Ale rozhodne je v súlade s Božou vôľou, aby podriadení boli poslušní. |
|
|
|
|
| Podľa toho, do akej miery sa dokáže človek odovzdať Bohu, závisí aj veľkosť odmeny v nebi, istota spásy, vnútorný pokoj a ozajstná sloboda. | |
|
|
|
| Žiaden predstavený nech nie je presvedčený, že každé ním vydané rozhodnutie je v súlade s Božou vôľou. Ale rozhodne je v súlade s Božou vôľou, aby podriadení boli poslušní. | |
|
|
|
| Podľa toho, do akej miery sa dokáže človek odovzdať Bohu, závisí aj veľkosť odmeny v nebi, istota spásy, vnútorný pokoj a ozajstná sloboda. | |
|
|
|
| Keďže láska všetko završuje, zmierňuje tvrdosť, uľahčuje ťažkosti a námahy, usilujme sa predovšetkým o to, aby všetko vychádzalo z lásky. | |
|
|
|
| Kto miluje Boha, ten mu dôveruje, kto mu nedôveruje, ten ho ani nemiluje. Láska a dôvera sa nedajú vynútiť, ale si ich musíme získavať. |
|
|
|
|
| Boh nás vedie ako milované deti za ruku. Ak prídu utrpenia a ťažkosti, musí naša dôvera v Pána ešte vzrásť, ba čo viac, usilujme sa s Ním ešte viac zjednotiť. | |
|
|
|
| Aká nutná je práca pre misie! Cirkev, ktorá v tomto neprejaví rozhodný zápas, ukáže inovercom, že si nedostatočne uvedomuje cenu duší a svoje poslanie ísť do celého sveta. | |
|
|
|
| Usiluj sa vo všetkom plniť vôľu nebeského Otca. Nie svoju. Snaž sa, aby si sa páčil Bohu. Nie sebe. | |
|
|
|
|
Keď uderí pravá hodina, Boh nesklame. |
|
|
|
|
|
Keď musíme povedať niečo nepríjemné, buďme pri tom veľmi opatrní. Je to ako s ranou. Ak sa jej dotkneme, zabolí. Podobne je to aj vtedy, keď sa dotkneme chyby blížneho. |
|
|
|
|
|
Trpezlivosť a dôvera v Boha nás uchránia od úzkostlivosti a prehnanej horlivosti až dovtedy, kým ťažkosti samy nezmiznú. |
|
|
|
|
|
Moje rozjímanie má byť zo srdca vychádzajúcim dialógom s večným Otcom a Synom a s večnou Láskou – Duchom Svätým. |
|
|
|
|
|
Odovzdajme sa Bohu a zložme v neho celú našu dôveru. Usiluj sa vo všetkom plniť vôľu nebeského Otca. Nie svoju. Snaž sa, aby si sa páčil Bohu. Nie sebe. |
|
|
|
|
|
Keď zistíte, otče, nejaké priestupky, s úsmevom na tvári a s dobroprajnosťou povedzte pravdu. Tak to bude prijaté ako poučenie a nie zavrhnutie. |
|
|
|
|
| Áno, chcem Boha milovať jednoducho a pokorne ako dieťa. Čím ťažšia je vec, tým viac musíme dôverovať v Boha. |
