Nedotknuté telo svätej Bernadette Soubirous a jeho exhumácia

Zachované telo sv. Bernadette Soubirous je jedným z najzvláštnejších testovaných prípadov svätcov s darom neporušeného tela. Tu sú výňatky z hlásení lekárov po troch exhumáciách tela svätice.

Nedotknuté telo svätej Bernadette

3.august 1925, nedotknuté telo svätice je vystavené v krištáľovom relikviári v kaplnke kláštora Saint-Gilard vo francúzskom meste Nevers. Mesto sa nachádza v Burgundsku, 260 km od Paríža.

Tu je obsah nápisu v kaplnke vedľa tela: „Telo sv. Bernadetty odpočíva v tejto kaplnke od 3. augusta 1925“.

Je neporušené a „akoby skamenelo“, takúto správu vydali súdni lekári, svetské úrady i cirkev pri príležitosti exhumácií v rokoch 1909, 1919 a 1925. Tvár a ruky, ktoré pri kontakte so vzduchom mierne sčernali, boli pokryté tenkou vrstvou vosku. Telo má v relikviári naklonenú pozíciu na ľavú stranu.

Pozrime sa bližšie, čo povedali lekári zodpovední za skúmanie tela svätice počas exhumácie.

Prvá exhumácia

22. septembra 1909, tridsať rokov po pohrebe, telo sv. Bernadette bolo prvýkrát exhumované a zistilo sa, že telo bolo úplne neporušené. Lekári Ch. David a A. Jourdan, ktorí vykonali prvú exhumáciu, napísali zistenia vo svojej inšpekčnej správe:

Rakva bola otvorená za prítomnosti biskupa a prefekta Nevers,  predstaviteľov miestnej cirkevnej obce a mnohých iných duchovných. Nezaznamenali sme žiaden pach vychádzajúci z rakvy či tela samotného.

Telo bolo oblečené v rehoľnom habite rádu, ku ktorému Bernadette patrila. Habit bol vlhký. Len tvár, ruky a predlaktia boli odhalené.

Hlava bola naklonená doľava. Jej tvár bola biela. Koža bola pripevnená k svalom a svaly pripevnené ku kostiam.

Očné buľvy pokrývali očné viečka. Nos je natiahnutý a vráskavý. Pery mierne pootvorené, toľko, aby ste mohli vidieť zuby, ktoré zostali na svojom prirodzenom mieste.

Ruky na hrudi boli perfektne zachované, rovnako ako nechty. Ruky držali ruženec. Môžeme vidieť žily na jej predlaktí.

Nohy boli pokrčené a nechty na nich boli neporušené. Keď bol habit odstránený a závoj bol zložený z hlavy, bolo možné pozorovať pevné telo, pokožka bola natiahnutá, pevná . Jej vlasy boli nakrátko ostrihané a pevne priliehali k hlave. Uši boli perfektne zachované.

Žalúdok bol pevný, rovnako ako zvyšok tela. Telo vydávalo pri dotyku zvuk ako lepenka. Pravé koleno bolo širšie ako ľavé. Pod kožou boli rebrá i svaly. Telo bolo tak pružné, že ho bolo možné otáčať jedným i druhým smerom.

Potvrdzujeme, že sme správne napísali toto vyhlásenie, ktoré je v plnom rozsahu pravdivé. Nevers, 22. septembra 1909, lekári Ch. David, A. Jourdan.

Druhá exhumácia

V roku 1919, desať rokov po prvej exhumácii, bola druhá exhumácia tela sv. Bernadette, tentokrát vedená lekármi Talonom a Comtem, za prítomnosti biskupa mesta Nevers a policajného delegáta, ako aj zástupcov prefektúry a cirkvi. Situácia bola rovnaká ako počas prvej exhumácie. Tu sú niektoré fragmenty konečnej správy Dr. Comteho z druhej inšpekcie:

Po kontrole zisťujem, že telo ctihodnej Bernadette zostáva neporušené, celá kostra, oslabené svaly, ale dobre zachované; len pokožka bola vráskavá kvôli vlhkosti rakvy. 

Telo nevykazovalo žiadne známky hniloby alebo rozpadu , čo by sa prirodzene očakávalo štyridsať rokov po pohrebe.

Nevers, 3. apríla 1919, Dr. Comte.

Tretia exhumácia

18. novembra 1923 pápež Pius XI. podpísal dekrét uznávajúci hrdinstvo – cnosti Bernadette. Po blahoslavení svätice sa uskutočnilo tretie exhumovanie, ktoré sa uskutočnilo 12. júna 1925. Jej cieľom bolo získať „relikvie“ z tela svätej ženy. Kanonizácia sa konala o osem rokov neskôr, v roku 1933.

Podrobnosti o tejto poslednej exhumácii, ktoré uviedol Dr. Comte vo svojej správe, sú písané právnickým jazykom a niekedy sú pre laika cudzie, vzhľadom  na taký špecializovaný jazyk. Tento dokument nám však umožňuje presne posúdiť, do akej miery sa telo lurdského chudobného dievčaťa zachovalo bez rozkladu.

Chcel som otvoriť hruď z ľavej strany, aby som vybral niekoľko rebier a potom vybral srdce, pretože som bol presvedčený, že  bude neporušené. Pretože trup ležal ľahko na ľavom ramene, mal by som ťažký prístup k srdcu.

Vzhľadom k tomu, matka predstavená vyjadrila želanie, aby nebolo vyňaté srdce svätej Bernadette – toto bolo tiež želanie biskupa – a ja som zmenil plány a namiesto toho, aby som otvoril telo z ľavej strany hrude, vyňal som dve rebrá na pravej strane, ku ktorým som mal najjednoduchší prístup.

Pri exhumácii urobil najväčší dojem na mňa perfektný stav, v ktorom telo „prežilo“ po štyridsať šesť rokov od smrti, kostra, vláknité tkanivá, flexibilné a silné svaly, šľachy a koža, všetko perfektné.

Po takom dlhom čase sa každý mŕtvy organizmus rozpadá, rozkladá a kalcinuje. Avšak, keď som rozrezal telo, uvedomil som si, že má konzistenciu, ktorá je takmer normálna a jemná.

V tejto chvíli som všetkým prítomným povedal, že tento fenomén nevnímam ako prirodzený.

Krištáľový relikviár

V tomto období vznikol krištáľový relikviár, v ktorom spočíva telo svätej Bernadette. Rehoľné sestry pokryli tvár a ruky tenkou vrstvou vosku. V súčasnosti je relikviár umiestnený v krásnej kaplnke mimo klauzúry, aby mohol byť sprístupnený návštevníkom.

Nádherne zachované telo svätej Bernadette povzbudzuje návštevníkov, aby sa nechali osloviť životom svätice a aby s plnou vážnosťou zaobchádzali s posolstvom Nepoškvrneného počatia, ktoré bolo Bernadette zverené na ohlasovanie.

Zdroj: pl.aleteia.org