Božie slovo v živote Ježiša Krista

„Hoci iné knihy môžu byť z literárneho hľadiska napísané lepšie, nijaká z nich sa nedá porovnať so zjaveným Božím slovom v Svätom písme,“ povedal pápežský kazateľ Rainero Cantalamessa v prvej zo svojich tradičných štyroch piatkových pôstnych kázni pre pápeža Benedikta XVI. a členov Rímskej kúrie v kaplnke Redemptoris Mater Apoštolského paláca. Téma série jeho meditácií znie: „Živé a účinné je Božie slovo“ a odráža tému budúcej Synody biskupov o Božom slove, ktorá sa bude konať v októbri.
Pre svoju prvú kázeň si páter Cantalamessa zvolil tému: „Ježiš začal hlásať Božie kráľovstvo – Božie slovo v Kristovom živote“. Na začiatku svojej meditácie páter Cantalamessa pripomenul sviatok Katedry sv. Petra. Povedal, že ten mu dáva príležitosť zdôrazniť, že každý výklad Božieho slova sa musí uviesť do súvislosti so živou tradíciou Cirkvi, ktorej autentický výklad je zverený apoštolskému úradu a jedinečným spôsobom Petrovmu učiteľskému úradu.
Svoju meditáciu si kazateľ rozdelil na štyri časti. Ako prvé sa sústredil na hlásanie Božieho kráľovstva v Ježišovom živote. Začal úvahou o kázaní Krista, čo bolo hlásaním evanjelia „chápané ako dobrá zvesť ´od´ Ježiša“, to znamená prijatá od Ježiša a jej subjektom je Ježiš, čo sa líši od dobrej zvesti ´o´ Ježišovi následného apoštolského kázania, v ktorom je Ježiš objektom. Evanjelium sa začína Ježišom, ktorý je aktívnym subjektom jeho hlásania – poslaný Otcom, aby chudobným priniesol dobrú zvesť.“ Páter Cantalamessa povedal, že kázanie bolo podstatnou súčasťou Kristovho života a „ak nemáme špeciálny sviatok Ježišovho kázania je to preto, že sa pripomína v každej liturgii Cirkvi.“
Potom povedal, že Ježišove hlásanie Božieho kráľovstva je súčasťou tak zvaných  „tajomstiev Kristovho života“, ktoré si pripomíname v každom liturgickom slávení. Je to do tej miery „tajomstvom“, že neobsahuje iba náuku, ale vysvetľuje aj tajomstvo Kristovej osoby: jeho vtelenie a veľkonočné tajomstvo, ktoré by bez Ježišovho slova boli iba nemé udalosti.
V druhej časti sa páter Cantalamessa sústredil na pokračovanie Kristovho hlásania Božieho kráľovstva v Cirkvi. V tejto súvislosti zdôraznil podstatnú príbuznosť medzi slovom a Eucharistiou. „Tak  ako Kristova obeta aj slovo prestáva existovať ako udalosť a stáva sa sviatosťou. Božie slová, ktoré kedysi ´prišli´ a sú raz navždy zozbierané v Biblii, sa po každý raz znova stávajú ´aktívnou skutočnosťou´, keď ich Cirkev hlása plnou mocou a Duch Svätý, ktorý ju inšpiroval, ju opäť roznecuje v srdciach tých, ktorí ich vnímajú“.
Slovo ako „počuteľná sviatosť“ tvorilo ďalšiu časť meditácie pôstneho kazateľa. V Cirkvi už neexistujú nijaké „slová udalostí“, za to ale „slová sviatostí“, vysvetlil. Slová sviatostí sú v jeho očiach „Božími slovami, ktoré sa raz pre vždy stali a sú zozbierané v Svätom písme a „tak ako v siedmych sviatostiach aj pri slovách sviatostí treba rozlišovať viditeľné znamenie od  neviditeľnej skutočnosti milosti. Sviatostnosť Božieho slova sa zjavuje skrze to, že niekedy celkom jasne pôsobí mimo chápania človeka, ´ex opere operato´, ako sa hovorí v teológii.
Z literárneho hľadiska, povedal páter Cantalamessa, môže byť veľa kníh napísaných lepšie ako Biblia, „ale nijaké z nich nepôsobí tak dobre ako najskromnejšia z inšpirovaných kníh“. „V knihách Svätého písma je niečo, čo pôsobí mimo každého ľudského vysvetlenia; je tu očividná disproporcia medzi znamení a realitou, ktorú produkuje, myslíme presne na sviatostné konanie.“
Kazateľ potom povedal anekdotu o alkoholikovi, ktorý dokázal prekonať svoju závislosť po tom, čo počul pasáž z Piesne piesní: “Tvoje láska je lahodnejšia ako víno.” Potom dodal epizódu slávneho príkladu obrátenia sv. Augustína, ktorý pri čítaní slov z Listu sv. Pavla Rimanom (13,12ff) spoznal, „že bol uzdravený z otroctva tela“.
Cantalamessa zdôraznil , že „existuje miesto a chvíľa v živote Cirkvi, v ktorej Ježiš hovorí dnes veľmi slávnostným a rozhodným spôsobom a že to je liturgia slova pri svätej omši“. „Počúvanie Božieho slova v liturgii nemá až tak lepšie oboznámiť veriacich s Bibliou, ako keď ju čítame doma či v škole pri biblických štúdiách, ako skôr mu dodať nový a intenzívnejší zmysel. Účel čítania Božieho slova spočíva v tom, aby sme v ňom spoznali toho, ktorý sa sprítomňuje v lámaní chleba a po každý raz osvetľuje určitý aspekt tajomstva, ktoré máme prijať. Skrze čítania svätej omše človek je privádzaný k pravde Kristovho tajomstva. Udalosti evanjelia spolu so slovami evanjelia počutými pri svätej omši naberajú nový rozmer,“ povedal Cantalamessa. „Toto sa javí ako akýsi program v epizóde s dvomi učeníkmi putujúcimi do Emauz. Bolo to práve pri vysvetľovaní Písma, kedy sa srdce učeníkov začalo otvárať a oni boli schopní spoznať ho pri lámaní chleba.“
Teda tí, ktorí počúvajú Božie slovo, sa stávajú súčasťou biblických pasáží: „Ako by sa človek pri svätej omši dokázal nestotožňovať s ochrnutým, ktorému Ježiš hovorí: ´Tvoje hriechy sú ti odpustené´ a ´Vstaň a choď domov´, či so Simeonom, ktorý drží v náručí Dieťatko Ježiša, alebo s Tomášom, ktorý sa roztrasený dotýka jeho rán? Medzi mnohými slovami Boha, ktoré denne počúvame pri svätej omši, je vždy aspoň jedno, ktoré je určené špeciálne nám. Samé toto slovo dokáže naplniť celý náš deň a ožiariť našu modlitbu. Nesmieme dovoliť, aby padlo do prázdna.“

 

Raniero Cantalamessa 
pápežský kazateľ, kapucín 
 3. pôstna nedeľa Gn 12,1-4a; 2 Tim 1,8b-10; Mt 17,1-9
Zdroj: Zenit. Rím , 22.2.2008, 0993.
Preložila: –zg-

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *