ZÁPOR SEBALÁSKY – Bolestný ruženec

1. desiatok
Zhovievavosť

Kristus Pán sa v Getsemanskej záhrade vracia od modlitby k apoštolom.
Oni spia. Aké sklamanie je to pre neho. On sa im dôverne zveril so svojou tiesňou, prosil ich, aby sa s ním modlili a oni teraz spia. Keď sa prebudia, počujú jeho opakovanú výzvu, ale opäť usnú. Ježišovi je ľúto, že jeho milovaný učeníci prejavujú taký malý záujem o jeho utrpenie a že nevyhoveli jeho prosbe. I napriek tomu, že je skľúčený smrteľnou úzkosťou a vyčerpanosťou, je zhovievavý k apoštolom. Aká dobrota sa odráža v jeho slovách: „Teraz už spite a odpočívajte!“ (Mt 26,45)
Nasleduj Ježiša v zhovievavosti a to zvlášť vtedy, keď sa zdráha tvoje urazené, citlivé a nemilo dotknuté sebectvo.

2. desiatok
Sebectvo potlačené Božskou krvou

Boží Syn sa podrobuje trestu bičovania. Tak sa dal stýrať, že aj keby nebol ukrižovaný, sotva by ostal pri živote.
Pri bičovaní preliatím krvi Kristus vykúpil hriechy ľudského sebectva. Zmyselnosť je sebectvo, ktoré je bezohľadné, dravé, chtivé a nespokojné. Šliape po Bohu, duši, aj blížnom. Ničí všetko krásne, dobré a ušľachtilé práve tak, ako ničili korbáče katov Kristovo telo.
Nech nás rozjímanie o veľkej Ježišovej obeti pri bičovaní povznesie vyššie k ideálom čistej duše, ktorá sa vie obetovať.

3. desiatok
Vládca nad sebou

Na nádvorí Pilátovho paláca je trúchlivý výjav veľkopiatkového odpoludnia. Ježiš sedí na kameni. Vojenský plášť prehodený cez rameno, na hlave koruna z tŕnia a v ruke trstina.
Okolo neho je zástup vojakov, pre ktorých pohľad na Ježišovu krv je zábavou. Ježiš je celkom v ich moci, ako hračka ich ukrutnosti. Čo je na ňom v týchto ponižujúcich okolnostiach kráľovského? A on práve týmto dáva na svoju hlavu najslávnejšiu korunu kráľa – vládcu nad sebou. Pretože neprejaviť žiadnu nevôľu, zachovať vyrovnanosť svojho pokoja v takýchto bolestiach a príkoriach – to je skutočne kráľovské.
I ty si dostal pri krste dedičný kráľovský titul. Kristov podiel na Božom kráľovstve, skutočnom i večnom. Preto sa snaž aspoň vtedy prejavovať Ježišov pokoj a snahu o vyrovnanie, keď máš mať podiel na jeho ponížení a príkoriach. Nauč sa vládnuť svojmu ja.

4. desiatok
Láska ku krížu

Vykupiteľ sveta nesie skutočne ťažký kríž. Na rozodratom ramene spočíva všetka jeho váha. Čím slabší je Ježiš, tým ťažším sa mu stáva kríž. Aj napriek tomu ho nesie s láskou a objíma ho.
Milovať čo je prirodzenosti nemilé – to je Kristov príkaz. Je to podmienka, po splnení ktorej sa stávame jeho učeníkmi a priateľmi. Len vtedy nás uznáva za svojich. Ako to povedal: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. “ (Mt 10,38) Svet to nazýva bláznovstvom. Ale veď v Písme svätom je napísané: „Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. “ (1 Kor 1,18)
Zradná sebaláska hovorí: Zahoď kríž! Ale Kristus ťa miloval až po smrť na kríži a On zas hovorí: Kto ma miluje, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma! Komu dáš za pravdu? Podľa koho budeš konať?

5. desiatok
Bolesť robí veľkým

Kristus trpí na kríži tri hodiny. Bolesti rastú. On však nedovoľuje, aby mu mdloba zobrala pocit bolesti. Chce trpieť muky bez uľahčenia. Chce trpieť s plným vedomím, a preto odmieta omamný nápoj pred ukrižovaním. Ako by sa bál, aby nestratil nič z pripravených bolestí. Chce ich dokonale využiť pre naše blaho. V jeho očiach je bolesť drahá.
Sebaláska sa bojí bolestí. To je prirodzené. Preto čím viac sa kto povznesie nad prirodzené zmýšľanie, tým dokonalejšie chápe bolesť, utrpenie, alebo aspoň ho trpezlivejšie znáša.
Kto chápe bolesť ako Ježiš a znáša ju z lásky k Bohu, toho bolesť nezlomí, ale urobí ho veľkým u Boha a zdokonaľuje jeho povahu až k Ježišovej podobe.

S láskavým dovolením Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
www.maria.sk

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *