Zázrak plačúceho obrazu Panny Márie

3. júla 1949 boli veriaci zhromaždení v lublinskej katedrále svedkami zázraku. Na kópii obrazu Panny Márie z Čenstochovej sa objavili slzy. „Jasne som videla, ako tieto slzy tiekli a prenikali do záhybov na Máriinej tvári,“ hovorí Alicja Karska.

Správa o nezvyčajnej udalosti sa rýchlo rozšírila nielen v Lubline, ale aj po celej krajine, čo v tom čase veľmi znepokojilo komunistické orgány.

Medzi diktatúrami
Koncom štyridsiatych rokov sa Lublin práve zotavoval z úderov spôsobených druhou svetovou vojnou. Päť rokov dozadu nacisti utekajúci pred Červenou armádou zlikvidovali koncentračný tábor v Majdanku a „osloboditelia“ z východu začali rýchlo zavádzať ateistický stalinizmus.

Napriek počiatočným ubezpečeniam o ich ochote spolupracovať s Cirkvou, mnoho katolíkov nemohlo slobodne praktizovať svoju vieru. Dobrým príkladom toho bolo zorganizovanie kurzov odbornej prípravy a obranného výcviku pre mladých ľudí, ktoré mali zabrániť účasti na tradičných sprievodoch ako napr. na sviatok Božieho tela.

Prví svedkovia
V nedeľu 3. júla 1949 zostala skupina veriacich po slávnostnej omši na počesť Nepoškvrneného Srdca Panny Márie na chvíľu tichej modlitby pred kópiou obrazu Panny Márie Čenstochovej. Jedna z modliacich sa ľudí, sestra Barbara Sadowska, si všimla, že po pravej strane tváre Panny Márie steká slza. Rýchlo bežala k vikárovi, ktorým bol v tom čase otdc Tadeusz Malec.

Najskôr kňaz spochybnil nadprirodzený zdroj tečúcej kvapaliny. Myslel si, že to mohlo v tom čase súvisieť s obnovou katedrály. Keď však vošiel do kostola a videl vzrušenie na tvárach zhromaždených ľudí, priblížil sa k obrazu a videl slzy kvapkajúce z jej očí. Správa o plačúcom obraze sa rýchlo rozšírila po celom Lubline.

Pred obrazom sa zhromažďovali davy ľudí. Každý chcel vidieť tento neobvyklý jav na vlastné oči. Napriek neskorým hodinám, pribúdalo húfne ľudí, ktorí tuzili vstúpiť do katedrály. Tí, ktorí prišli sa  modlili a spievali. Jedným zo svedkov tejto udalosti bola vtedy 22-ročná Alicja Karska:

“Jasne som videla tento prúd sĺz ako steká na Máriinej tvári. Dodnes si spomínam na veľké zástupy, ktoré sa snažili dostať pred tento nádherný obraz.”

Represie
Informácie o udalostiach v katedrále sa rýchlo dostali aj ku komunistickým autoritám, ktoré si nemohli dovoliť šíriť kult Panny Márie. Propagačná tlač publikovala satirické články, ktoré obvinili kňazov z podvodu a odvádzali ich od práce.

Tí, ktorí verili v nadprirodzenú povahu sĺz na obraze, boli nazývaní „bláznami“.  Mnoho účastníkov týchto udalostí zadržala polícia. Od 10. do 17. júla bolo zatknutých viac ako 500 ľudí.

13. júla jeden zo skrytých provokatérov v dave zakričal, že lešenie použité na opravu katedrály sa zrútilo. V dôsledku paniky bola 21-ročná študentka Helena Rabczuk pošliapaná a ďalších 9 ľudí utrpelo početné zranenia. Kňazi pôsobiaci v katedrále v Lubline boli obvinení zo smrti dievčaťa. Iní svedkovia zázraku sa museli zmieriť so stratou zamestnania.

Nadprirodzené udalosti
Tento zázrak sprevádzali činy mimoriadnej zbožnosti. Pri spovedníkoch stáli dlhé rady ľudí. Niektorí sa vyznávali v spovedi po 10, 20 alebo dokonca 50 rokoch. Keď sa ich opýtali, prečo takúto zmenu urobili, nedokázali to priamo pomenovať, jednoducho cítili potrebu tak urobiť.  Mnohí z návštevníkov katedrály požiadali Máriu o rôzne laskavosti, predovšetkým o zdravie pre seba a ostatných.

Pamätám si, že raz vstúpila do katedrály žena s malým ochrnutým chlapcom v náručí. Položila dieťa na oltár Panny Márie a začala prosiť o jeho zdravie. Po chvíli chlapec vstal a katedrálu opustil sám – hovorí Alicja Karska.

Mnohé láskavosti, ktoré boli vyprosené na tomto mieste, pripomínajú votívne tabuľky zavesené pri zázračnom obraze. Dnes sa stále pri obraze dejú mimoriadne udalosti, o čom svedčí kronika, ktorú udržiavajú kňazi pôsobiaci v katedrále.

(Ne) schválený zázrak
Žiadny z lublinských biskupov nikdy oficiálne nepotvrdil nadprirodzenú povahu udalostí leta 1949. Iba spätne môžeme vidieť nepriame prijatie Cirkvi. Počas svojho pobytu v Lubline sa Ján Pavol II. modlil pred zázračným obrazom katedrály.

Toto miesto často navštevoval ako prednášajúci na Katolíckej univerzite v Lubline. O niekoľko rokov neskôr, počas svojej návštevy v talianskych Syrakúzach v roku 1994, spomenul históriu plačúcich obrazov Matky Božej a zmienil sa aj o katedrále v Lubline. V roku 2012 Vatikánska kongregácia pre bohoslužbu a sviatostnú disciplínu schválila zriadenie sviatku plačúcej Matky Božej pre arcidiecézu v Lubline na 3. júla.

Zdroj: Aleteia.pl, Obrázok: tamtiež 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *