Gregoriánske sväté omše
Gregoriánske sväté omše – 30 svätých omší za zomrelého
Zvyk – dať za zomrelého slúžiť tridsať svätých omší idúcich bezprostredne za sebou – uznala Cirkev za zbožné a rozumné (S. congr. Indulg. z 15. 3. 1884). Gregoriánske sa nazývajú preto, lebo majú svoj pôvod u svätého pápeža Gregora Veľkého (+604).
Pápež Gregor Veľký (pontifikát 590-604) sa totiž dozvedel, že pred smrťou mnícha Justusa, v kláštore, kde bol opátom, našli u neho niekoľko dukátov. Tým sa vážne prehrešil proti kláštornej chudobe. Preto mu nebola poskytnutá útecha ako ostatným umierajúcim. O mesiac po jeho smrti dal za neho sv. Gregor slúžiť tridsať svätých omší bezprostredne za sebou počas tridsiatich dní. Po poslednej svätej omši sa mních Justus zjavil svojmu rodnému bratovi Kapisovi a oznámil mu, že je z očistca vyslobodný.
Od tej doby sa často za zomrelých obetuje slávenie svätej omše tridsať dní za sebou. Ak kňaz v niektorý deň nemôže gregoriánsku svätú omšu odslúžiť, môže byť na tento úmysel obetovaná iným kňazom. Vynechanie svätej omše na Zelený štvrtok, Veľký Piatok a Bielu sobotu nie je prerušením. Tieto sväté omše smú byť obetované len za jednu dušu, nie za viacerých zomrelých.
Ak dáme za zomrelého slúžiť gregoriánske sväté omše hneď po smrti, samozrejme, že tak najviac prospejeme jeho duši. Ako dlho totiž musí čakať duša v očistci na pomoc, ak sa za ňu slúži svätá omša len raz za rok?
Pamätajme na spásu svojej duše. Odovzdajme obnos peňazí na gregoriánske sväté omše ešte za života spoľahlivej a zbožnej duši, ktorá ich dá za nás hneď po smrti odslúžiť.