Traja králi vo videniach bl. A. K. Emmerichovej

Zvestovanie trom kráľom-mudrcom

Keď sa Ježiš narodil, videla som, čo bolo zjavené trom kráľom. Z nich jeden menom Mensor mal bielu pokožku, Sair tmavú a Teoken, najstarší z nich, žltú. Zaoberali sa skúmaním hviezd a na jednom vrchu mali stupňovitú pyramídovitú vežu, postavenú z veľkej časti z dreva. Na nej sa striedali ‒ jeden z nich tu vždy pozoroval hviezdy spolu s niekoľkými kňazmi. Výsledky svojich pozorovaní zaznamenávali a navzájom sa o nich informovali. Myslím, že v tú noc, keď sa narodil Ježiš, som videla na veži dvoch kráľov. Tretí, ktorý býval na východe, v oblasti Kaspického mora, niekoľko dní chôdze odtiaľ, nebol s nimi.

Ako vždy skúmali isté zoskupenie hviezd, v ktorom teraz nastali určité zmeny. Nevideli jednu hviezdu, ale postavu tvorenú viacerými hviezdami, ktorá sa hýbala.

Na mesiaci, ktorý bol v prvej štvrtine, videli peknú dúhu. Na dúhe bola panna. Sedela na ľavej nohe a pravú nohu mala spustenú nadol a mala ju položenú na mesiaci. Pred pannou som videla kalich, z ktorého vyšlo dieťa. Nad dieťaťom bol svetelný kotúč, z ktorého vychádzali lúče. Mala som predstavu Oltárnej sviatosti.

Neviem, ako králi zistili, že to dieťa sa narodilo v Judei, už si na to nespomínam. Tretí kráľ, ktorý býval ďaleko, videl ten istý obraz v tej istej hodine vo svojej vlasti.

Tento výjav naplnil kráľov neopísateľnou radosťou. Hneď pripravili vzácne dary a vydali sa na cestu. Stretli sa po niekoľkých dňoch. Na veži som ich videla už niekoľko dní pred Ježišovým narodením ‒ napäto očakávali, čo sa stane, lebo na oblohe si všimli najrôznejšie vyobrazenia.

Aký milosrdný bol Pán k pohanom! Už päťsto rokov pred narodením Krista predkovia troch kráľov prorokovali. Patrili k najbohatším a najmocnejším, lebo ich majetok a dedičstvo bolo ešte nerozdelené.

Aj vtedy žili v mestách zo stanov, s výnimkou predka, ktorý žil na východe, v oblasti Kaspického mora. Domy v jeho meste mali kamenné základy a strechy tvorilo pevné plátno. Mesto sa rozprestieralo na vrchu, napravo i naľavo od neho bolo more.

Už títo predkovia sa zaoberali pozorovaním hviezd. V tých časoch žili tri dcéry týchto predkov troch kráľov. Vyznali sa vo hviezdach a všetky tri boli obdarené prorockým duchom a súčasne mali rovnaké videnie: od Jakuba vyšla hviezda a panna bez manžela porodila Syna. Oblečené do dlhých plášťov chodili po celej krajine a povzbudzovali ľudí k tomu, aby sa polepšili. Ohlasovali, že ako prvé sa dozvedeli o príchode Spasiteľa, ktorý ich privedie k pravej bohoslužbe. Prišli aj s mnohými inými proroctvami, ktoré sa vzťahovali na budúcnosť.

Rodičia týchto troch panien vystavali budúcej Božej Matke chrám na mieste, v ktorom sa dotýkali ich tri kráľovstvá. Tu prinášali obety, aké majú vo zvyku konať pohania. Proroctvá troch panien obsahovali presné správy o obraze, ktorý sa má ukázať na hviezdnej oblohe, a určité zmeny, ktoré v ňom majú nastať. Odvtedy začali králi pozorovať oblohu z kopca neďaleko chrámu budúcej Božej Matky. Na základe toho, čo videli, robili zmeny na samotnom chráme. Stanovili, že ich sviatočným dňom v týždni bude sobota, a nie štvrtok ako prv.

Traja králi pochádzali z Jóbovho rodu a prišli z Kaukazu.

Traja králi vidia hviezdu a vydajú sa na cestu

To, ako sa traja králi dozvedeli o narodení Ježiša, som už opísala. Videla som, ako Mensor a Sair pozorovali v Mensorovej vlasti hviezdy. Všetky svoje nástroje pripravili na cestu. Z pyramídovitej veže skúmali dlhými trubicami Jakubovu hviezdu ‒ mala dlhý chvost. Hviezda sa pred ich zrakom otvorila a zjavila sa im nádherná Panna so žiarivým dieťaťom.

Hneď potom sa traja králi vydali na cestu. Teokén, tretí kráľ, býval niekoľko dní odtiaľ, východným smerom. Aj on uvidel v tú istú hodinu obraz na hviezde a ponáhľal sa za svojimi dvomi priateľmi. Krajiny, z ktorých pochádzali traja králi, vytvárali medzi nimi trojuholník ‒ Mensor a Sair bývali blízko seba, Teokén trochu ďalej od nich.

Videla som mnoho vecí, ktoré sa týkali troch kráľov, a chcela by som vyrozprávať, čo som si zapamätala.

Tmavý Mensor bol Chaldejec. Názov jeho mesta znel podobne ako Achajaja. Mesto obtekala rieka, takže sa zdalo, akoby ležalo na ostrove. Mensor nebýval často v meste. Väčšinu času trávil pri svojich stádach. Sair bol v noci, keď sa narodil Ježiš, u neho. Neďaleko mesta bolo jazero. Tmavú pleť mal len on a jeho ľudia. Pery mali červené. Ostatní, ktorí bývali v tejto oblasti, však mali svetlú pleť.

Teokén pochádzal zo vzdialenejšej krajiny, ktorá sa rozprestierala medzi dvomi moriami. Býval v meste, ktoré tvorili stany na kamenných základoch. Teokén bol z troch kráľov najbohatší. Do Betlehema mohol ísť priamo, ale radšej si kus cesty nadišiel, aby mohol cestovať so svojimi priateľmi. Keď sa chcel s nimi stretnúť, musel prejsť popri Babylónii.

Mensorova krajina bola vzdialená tri dni cesty, čiže trikrát dvanásť hodín putovania od Sairovej krajiny a päť dní cesty od Teokénovej.

Teokénova pokožka mala pekný žltkastý odtieň. Spoznala som ho aj vtedy, keď o tridsaťdva rokov neskôr Ježiš navštívil troch kráľov v Arábii. Vtedy ležal chorý vo svojom stane. Mensora pokrstil po Ježišovej smrti svätý Tomáš a prijal meno Leander. Svätý Tomáš pokrstil aj Teokéna a ten dostal meno Leo. Sair zomrel ešte pred Ježišovou návštevou.

Každého kráľa sprevádzali štyria príbuzní alebo rodinní priatelia, takže v sprievode bolo pätnásť vysokopostavených ľudí a veľké množstvo poháňačov tiav a sluhov. Medzi chlapcami zo sprievodu, ktorí boli do pása nahí a veľmi šikovne skákali a behali, som rozoznala toho Eleazara, ktorý sa neskôr stal mučeníkom a ktorého relikviu mám.

Traja králi boli veľmi obľúbení. Voči svojim sluhom a otrokom sa správali ako otcovia. Vo veľkej karaváne, ktorá putovala do Betlehema, vládla veľká pohoda. Ó, aká dojímavá bola vľúdnosť a detská jednoduchosť týchto svätých kráľov! O všetko sa delili s ľuďmi, ktorí s nimi cestovali, a ku všetkým boli veľmi štedrí.

Cesta bola dlhá. Trvala asi šesťdesiat dní ‒ každý deň sa putovalo dvanásť hodín. Oni však prišli do cieľa už za tridsaťtri dní, lebo ich ťažné zvieratá boli veľmi rýchle a často putovali dňom i nocou. Traja králi išli pešo s odkrytými hlavami vedľa svojich zvierat a modlili sa. Niekedy šli pomalšie a vtedy si v noci spievali. Ich sprievod bol veľmi usporiadaný a všetkých ovládala veľká radosť. Neraz, keď sa zastavili, aby si oddýchli a napojili zvieratá, ani nezložili svoje veci a ani nepostavili stany, aby mohli rýchlejšie putovať. Karavána postupovala neuveriteľne rýchlo. Keď sa na to s odstupom pozriem, podobali sa letiacemu kŕdľu vtákov, tak rýchlo a harmonicky napredovali.

Hviezda, ktorá ich viedla, sa podobala okrúhlej guli. Vyzerala ako žiarivý mesiac. Králi sa vydávali na cestu podvečer, keď bolo hviezdu dobre vidno a zanechávala za sebou dlhú stopu. Cez deň žiarila jasnejšie než denné svetlo.

Mária mala videnie, v ktorom jej bolo zjavené, že sa blížia traja králi, a povedala to Jozefovi a Alžbete. Povedala tiež, že musia uvoľniť jaskyňu s jasličkami a pripraviť všetko potrebné, aby mohli kráľov prijať.

Alžbeta sa medzitým vrátila do Juty.

Teraz bol život Svätej rodiny v jaskyni s jasličkami pokojnejší a Mária, Jozef a dieťa boli sami. Zostala s nimi len Máriina pomocníčka, slušná a skromná žena. Mala asi tridsať rokov, bola to bezdetná vdova, Annina príbuzná, ktorej sa Anna ujala, keď zostala sama. Jej nebohý manžel bol k nej veľmi tvrdý, lebo často chodievala k esénom. Bola naozaj veľmi nábožná a dúfala v spásu Izraela. Jeho to rozčuľovalo tak, ako aj dnes zlých mužov rozčuľuje, keď ich manželky chodia pričasto do kostola. Manžel ju opustil a potom zomrel.

Zdá sa mi, že po Máriinom očisťovaní chcel Jozef zostať s rodinou v Betleheme. Videla som ho, že sa obzerá, kde by našiel dom. O niekoľko dní prišli do jaskyne s jasličkami vyššie postavení ľudia z Betlehema. Vraveli, že by sa radi ujali Svätej rodiny vo svojich domoch. Mária sa s nimi nechcela stretnúť a schovala sa do vedľajšej jaskyne. Jozef ich ponuku odmietol.

Čoskoro mala prísť na návštevu Anna. V poslednom čase bola veľmi zaneprázdnená rozdeľovaním zvierat zo svojich stád medzi chudobných a chrám.

O niekoľko dní prišli dvaja ľudia, ktorých poslala Anna s jedlom a inými potrebnými vecami. Mária bola oveľa rýchlejšia v rozdeľovaní toho, čo mala, než som ja, takže čoskoro všetko rozdala. Jozef upratoval obe jaskyne. Očakávali návštevu Anny a na základe Máriinho videnia aj návštevu troch kráľov.

Večer dorazila karavána troch kráľov do malého mestečka. Mnohé z domov obkolesovali vysoké ploty a zdá sa mi, že to bolo prvé židovské mesto, do ktorého prišli. To už nemali do Betlehema ďaleko. Traja králi spievali a boli veľmi šťastní, lebo hviezda sa jagala a žiarila ako mesiac, až bolo dobre vidno tiene. Zdalo sa, že obyvatelia mesta hviezdu nevidia, alebo si ju nevšímajú. Ináč to boli dobrí ľudia, veľmi ochotní. Niektorí z pútnikov zosadli z tiav a obyvatelia mesta napojili zvieratá. Vtedy som si spomenula na časy, keď žil Abrahám. Vtedy boli všetci dobrí a pripravení pomôcť.

Príchod troch kráľov do Jeruzalema

Karavána troch kráľov putovala v noci. Neprechádzali už cez mestá, ale míňali malé dedinky, v ktorých Ježiš uzdravoval, vyučoval a požehnával deti koncom tretieho roku svojho pôsobenia. Keďže už nastala sobota, na ceste stretávali len málo ľudí.

Ráno po siedmej prešli Jordán. Ľudia zvyčajne prechádzali cez rieku po trámoch a väčšie skupiny po akomsi moste, ktorý za úhradu stavali ľudia, čo bývali blízko rieky. Teraz však bola sobota a ľudia nesmeli pracovať. Preto sa museli pútnici cez rieku dostať vlastnými silami. Pomohli im len niekoľkí pohanskí sluhovia prievozníkov. Za ich pomoc im zaplatili. Jordán nebol široký a bol plný piesčitých brodov. Na trámy pokládli dosky a po nich prešli ťavy. Kým všetci šťastlivo prešli, chvíľu to trvalo.

V sobotu večer sa karavána nachádzala neďaleko Jeruzalema. Hviezdu, ktorá ich viedla, už takmer nebolo vidieť. Ligotala sa ‒ malá a vzdialená ‒ za mestom. Čím boli králi bližšie k Jeruzalemu, tým viac boli zmätení ‒ hviezda už nebola taká žiarivá ako na začiatku cesty a v Judei sa im už strácala spred očí. Taktiež boli presvedčení, že sa všade stretnú s radosťou a oslavami narodenia Spasiteľa. Lenže skutočnosť bola iná než ich predstavy. Znepokojilo ich to, stratili istotu a mysleli si, že sa vydali nesprávnym smerom.

Sprievod mal viac než dvesto členov, lebo cestou sa k nim pripojilo mnoho vysokopostavených ľudí. Traja králi cestovali na troch dromedároch, čiže na dvojhrbých ťavách, ktoré okrem toho niesli aj rôzny náklad. Ďalšie tri ťavy s nákladom viedli sluhovia.

Keď dorazili do Jeruzalema, niektorí členovia sprievodu podišli k bráne a vrátili sa so strážami a vojakmi. Príchod toľkých ľudí a zvierat v období, keď sa neslávili žiadne sviatky, a bez obchodných zámerov sa totiž javil dosť nezvyčajný.

Králi vyrozprávali vojakom, prečo prišli. Spomenuli hviezdu a dieťa, ktoré sa nedávno narodilo. Nikto nechápal, o čom to hovoria. Ešte viac ich to znepokojilo a začali pochybovať, či si správne vysvetlili to, čo videli. Nestretli nikoho, kto by vedel dačo o Spasiteľovi sveta. Všetci na nich prekvapene pozerali a nevedeli, o čom to hovoria.

Keď však stráže zistili, že králi sú úprimní a štedrí k chudobným, a počuli, že hľadajú ubytovanie, že štedro za všetko zaplatia a že chcú hovoriť s kráľom Herodesom, niektorí z nich sa vrátili do mesta a poslali ku kráľom ďalších ľudí, aby sa dozvedeli viac.

Králi sa medzitým rozprávali s rôznymi ľuďmi, ktorí sa sem zbehli. Niektorí počuli o dieťati, ktoré sa narodilo v Betleheme, ale vraveli, že to nemôže byť ten, koho hľadajú, lebo jeho rodičia sú chudobní a obyčajní ľudia. Niektorí ich rovno vysmiali. Keď sa králi dozvedeli, že ani Herodes nevie o novonarodenom dieťati, robili si starosti kvôli tomu, čo povedia kráľovi. Zamĺkli a začali sa modliť. Čoskoro pocítili, ako v nich rastie odvaha, a povedali si: „Ten, kto nás skrze hviezdu viedol, ten nás privedie aj šťastne domov.“

Keď sa stráže konečne vrátili, odviedli sprievod ku bráne, ktorá sa nachádzala v blízkosti vrchu Kalvária. Vošli do mesta a priviedli ich do veľkého okrúhleho dvora neďaleko rybieho trhu. Pri vchodoch do dvora hliadkovali stráže a obkolesovali ho domy a stajne. Zvieratá dostali piť a potom ich ustajnili. Prišli dvaja úradníci s pochodňami a potom ďalší dvaja a prezerali batožinu kráľov. Myslím, že to boli colníci.

Stretnutie troch kráľov s Herodesom

Herodesov hrad nebol ďaleko od tejto budovy a cestu, ktorá k nemu viedla, osvetľovali pochodne a ohne. Herodes poslal svojho sluhu a potajme dal priviesť do paláca kráľa Teokéna, ktorý bol najstarší z kráľov. Bolo už po desiatej hodine. Vo veľkej sále ho prijal jeden z Herodesových dvoranov a vypytoval sa ho na dôvod jeho návštevy. Teokén mu všetko vysvetlil a poprosil ho, aby sa spýtal Herodesa, kde nájdu novonarodeného kráľa Židov, ku ktorému ich viedla hviezda. Chcú ho vyhľadať a pokloniť sa mu.

Keď to dvoran vyrozprával Herodesovi, ten znervóznel a rozhodol sa: celú vec dá prešetriť. Teraz nech si králi odpočinú a zajtra ráno sa s nimi on sám porozpráva a povie im, čo zistil.

Keď sa Teokén vrátil k svojim druhom, nepriniesol žiadnu uspokojivú odpoveď. Neboli schopní odpočívať. Noc prebdeli, prechádzali sa po meste a pozerali na oblohu, akoby hľadali svoju hviezdu. V Jeruzaleme vládol pokoj, ale v paláci to vrelo ‒ prichádzalo a odchádzalo veľa ľudí. Králi mali dojem, že Herodes všetko vie, ale im nechce nič prezradiť.

Keď Teokéna priviedli do paláca, u Herodesa sa oslavovalo. Miestnosti boli osvetlené, bolo tu veľa pozvaných hostí, ľudí z cudzích krajín a tiež nehanebne vymaľované ženy. Teokénove otázky o kráľovi, ktorý sa nedávno narodil, Herodesa veľmi znepokojili. Hneď dal zvolať všetkých kňazov a znalcov Písem. Prišli k nemu krátko pred polnocou so zvitkami Písem. Bolo ich dvadsať, všetci oblečení v kňazských rúchach. Herodes sa ich pýtal, kde sa má narodiť Kristus, a kňazi rozvinuli svoje zvitky a prstom ukázali ‒ v Betleheme v Judei. Tak píše prorok Micheáš: „Ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud Izrael.“

Potom Herodes vyšiel s niektorými kňazmi na strechu paláca a márne hľadal hviezdu, o ktorej hovoril Teokén. Bol veľmi rozrušený a kňazi sa snažili upokojiť ho. Vraveli mu, že nemá počúvať, čo hovoria traja králi, lebo ľudia, ktorí pozorujú hviezdy, si zvyknú vymýšľať; keby sa niečo také bolo naozaj stalo, on, Herodes, a oni v chráme a vo Svätom meste by o tom určite vedeli.

Na druhý deň zavčas ráno prikázal Herodes, aby potajomky priviedli do paláca troch kráľov. Priviedli ich do miestnosti, kde nachystali malé občerstvenie. O chvíľu k nim prišiel Herodes. Králi sa mu poklonili a znovu sa ho pýtali na novonarodeného židovského kráľa. Herodes ovládol svoj nepokoj, ako len mohol, ba dokonca sa tváril, že sa veľmi potešil. Boli s ním aj niektorí znalci Písma. Opýtal sa kráľov, čo to videli, a Mensor mu opísal posledný obraz, ktorý videli na hviezdach prv, než sa vydali na cestu ‒ povedal, že videli pannu a pred ňou dieťa. Z pravého boku dieťaťa vyšiel svetelný lúč, v ktorom sa objavila veža s mnohými bránami. Táto veža sa zväčšila, až z nej bolo veľké mesto a dieťa sa objavilo nad ním s korunou, mečom a žezlom ako kráľ. Potom videli seba samých a všetkých kráľov sveta, ako sa klaňajú dieťaťu, lebo jeho kráľovstvo bolo nad všetky ostatné kráľovstvá.

Herodes im povedal, že jedno proroctvo tohto druhu naozaj existuje a vzťahuje sa na Betlehem. Vyzval ich, aby sa v tichosti vydali na cestu, a ak nájdu dieťa, nech sa k nemu vrátia a vyrozprávajú mu, čo videli, aby aj on mohol ísť vzdať dieťaťu úctu.

Králi sa jedla, ktoré im ponúkli, ani nedotkli a odišli. Bolo veľmi skoro, lebo pochodne pred palácom ešte horeli. Len čo sa rozvidnelo, pripravili sa na odchod. Tí, ktorí sa k nim pripojili a sprevádzali ich až do Jeruzalema, sa vytratili do mesta už v predchádzajúci deň.

Karavána troch kráľov vyšla z mesta mestskou bránou na poludnie. Skupina mužov išla za nimi až k potoku pred mestom a potom sa vrátila naspäť. Keď prešli cez potok, na chvíľu sa zastavili a hľadali svoju hviezdu. Keď ju zbadali, vykríkli od radosti a ľúbezne spievajúc pokračovali v ceste. Hviezda ich neviedla priamo do Betlehema, ale museli ju nasledovať po vedľajších chodníkoch, smerom na západ.

Prešli popri mestečku, ktoré dobre poznám, a zastavili sa na príjemnom mieste pri jednej dedine. Tu pred nimi zrazu vytryskol prameň. Veľmi ich to potešilo. Okolo prameňa začali kopať, okolo navŕšili piesok a kamene a na pár hodín sa tu utáborili. Napojili a nakŕmili svoje zvieratá a aj oni si zajedli, lebo v Jeruzaleme kvôli zmätku a starostiam nemali pokoj. Pri tomto prameni som neskôr často vídala Pána s jeho učeníkmi.

Hviezda, ktorá v noci žiarila ako ohnivá guľa, bola teraz ako mesiac cez deň. Nebola presne okrúhla, ale vyzerala ako zúbkovaná. Často ju zakrývali oblaky.

Cesta, ktorá viedla z Betlehema priamo do Jeruzalema, sa hemžila ľuďmi s naloženými oslami. Títo ľudia išli pravdepodobne na trh alebo do chrámu. Avšak cesta, po ktorej išli králi, bola veľmi pokojná a určite ich tadiaľ viedol Boh, aby sa nebadane dostali do Betlehema ešte v ten večer.

V ceste pokračovali, keď sa slnko začalo schyľovať k západu. Postupovali v tom poradí, ako sa stretli. Mensor, najmladší, kráčal na čele, po ňom nasledoval Sair a Teokén, ktorý bol najstarší.

Klaňanie sa troch kráľov

Dnes pri západe slnka prišiel sprievod troch kráľov k Betlehemu, k tej istej budove, v ktorej sa boli zaregistrovať Jozef a Mária. Bol to starobylý dom Dávidovho rodu, z ktorého ešte existovalo niekoľko pôvodných múrov. Kedysi patril aj Jozefovým rodičom. Bol to dosť veľký dom a okolo neho stálo niekoľko menších domov. Mal uzavretý dvor a pred ním bolo námestie s fontánou a stromami. Na tomto námestí som videla rímskych vojakov.

Keď sa karavána zastavila, zbehlo sa sem množstvo zvedavcov. Hviezda zmizla a v kráľoch to vyvolalo menšie obavy. Zosadli zo svojich zvierat. Z domu vyšlo niekoľko ľudí a ponúkli im ovocie, chlieb a nápoje. Takýmto spôsobom zvykli vítať vážených cudzincov. Videla som, že zvieratá napojili pri studni. Napadlo ma, že sú oveľa milší k nim než k úbohému Jozefovi, ktorý nemohol rozhadzovať peniaze.

Kráľom povedali, že vhodným miestom, na ktorom by sa mohli utáboriť, je údolie pastierov. Chvíľu ešte váhali, ale nepočula som, že by sa boli pýtali na novonarodeného židovského kráľa. Vedeli, že o tomto mieste hovorili proroctvá, ale rozhovor s Herodesom v nich vzbudil obavy.

Keď znovu uvideli na oblohe jas, akoby vychádzal mesiac, vysadli na svoje zvieratá a pobrali sa smerom na východ. Tak sa dostali od polí, na ktorých sa zjavili pastierom anjeli, k jaskyni s jasličkami.

Za jaskyňou s jasličkami zosadli zo zvierat a chystali sa založiť tábor. Uprostred týchto príprav zrazu zbadali jasne svietiacu hviezdu nad jaskyňou s jasličkami. Z hviezdy vychádzal svetelný lúč a ukazoval presne na jaskyňu. Králi sa najprv začudovali ‒ už bola tma, nevideli nijaký dom, len kopec. Čoskoro ich ovládla veľká radosť, lebo na hviezde uvideli postavičku dieťaťa, toho istého, ktoré už na tejto hviezde videli. Tak kráčali smerom k vŕšku a našli vchod do jaskyne. Mensor opatrne otvoril a zočil jaskyňu zaplavenú nebeským svetlom a Pannu, ktorá sedela vzadu s dieťaťom v náručí, tak, ako to videli vo svojich videniach.

Ihneď sa vrátil k svojim druhom a vyrozprával im, čo videl. Medzitým im vyšiel v ústrety Jozef so starým pastierom a oni mu skromne vysvetlili, že sa prišli pokloniť židovskému kráľovi, o ktorom sa dozvedeli z hviezd, a chceli by mu ponúknuť svoje dary. Jozef ich srdečne privítal a pastier ich odprevadil k táboru. Ukázal im v okolí niekoľko chát a poinformoval ich o všetkom, čo potrebovali vedieť.

Potom sa králi pripravili na stretnutie, kvôli ktorému sa vydali na cestu. Obliekli si veľké biele plášte, ktoré používali pri náboženských slávnostiach. Sprevádzalo ich niekoľko sluhov s darmi a s každým kráľom išli štyria členovia jeho rodiny. Pred jaskyňou sa vyzuli a Jozef im otvoril bránu. Sluhovia vošli ako prví a k nohám Panny položili stôl, na ktorý mali uložiť dary. Potom sa vzdialili. Vtedy vstúpili s veľkým dojatím a úctou králi so svojimi príbuznými.

Mária viac ležala než sedela na koberci naľavo od dieťaťa a opierala sa o jednu ruku. Dieťatko ležalo na malom koberčeku na mieste, na ktorom sa narodilo. Vo chvíli, keď králi vstúpili dnu, svätá Panna sa postavila, zahalila sa závojom a zobrala malého Ježiška do náručia. Mensor, ktorý bol celkom vpredu, si kľakol a s pohnutím hovoril o svojej radosti. Neprikrytú hlavu mal sklonenú a ruky prekrížené na hrudi. Videla som, ako Mensor vybral z puzdra zaveseného na svojom opasku za hrsť ťažkých paličiek. Mali dĺžku prsta, na konci boli zahrotené a uprostred boli zlatej farby. Ponížene ich položil vedľa dieťaťa, do lona Panny. Tá zlato prijala so slovami vďaky a zakryla ho okrajom svojho plášťa. Mensor daroval tieto zlaté prúty preto, lebo bol plný lásky a vernosti a neúnavne hľadal pravdu.

Mensor poodišiel a pristúpil tmavý Sair so svojimi sprievodcami. S veľkou pokorou si kľakol pred Pannou a dieťaťom a s dojímavými slovami položil svoj dar na stolík pred Ježiškom: pozlátené tyčinky kadidla zmiešaného s malými zrnkami zelenej ambry. Daroval kadidlo, lebo s láskou plnil vôľu Pána. Prv, než odišiel, dlhú chvíľu kľačiac rozjímal.

Potom prišiel Teokén, najstarší kráľ. Mal už veľa rokov a bol veľmi tučný, takže sa mu nepodarilo pokľaknúť si. Hlboko sa uklonil a na stolík položil zlatú nádobu s jemnou zelenou bylinou. Bola to myrha. Daroval ju, lebo bola symbolom náruživostí, nad ktorými zvíťazil. Vo svojom živote musel tento dobrý človek naozaj mnohokrát vyhrať boj so sebou. Dlho sa Ježiškovi zbožne klaňal a mňa zamrzelo, že ostatní sluhovia musia tak dlho čakať, kým uvidia dieťa.

Božia Matka skromne a vďačne prijala dary. Nič nehovorila, ale jej zahalená tvár prezrádzala pohnutie a radosť. Nakoniec však povedala niekoľko srdečných slov každému a trochu si poodhrnula závoj. Och, ako vľúdne a prívetivo prijala každý dar! Ona, ktorá nepotrebovala nič, lebo mala Ježiša, prijímala s pokorou dary lásky. Akí boli Mária a Jozef dobrí! Pre seba si nenechali nič, všetko rozdali chudobným.

Keď sa králi rozlúčili a vrátili sa do svojich stanov, konečne vošli do jaskyne ich sluhovia. Porozbaľovali batožinu, postavili stany, postarali sa o zvieratá a trpezlivo a pokorne čakali pred bránou. Bolo ich aspoň tridsať a s nimi prišla aj skupina chlapcov, ktorí mali na sebe len bedrové zásterky a krátke pláštiky. Sluhovia vstupovali po piatich, pokľakli si pred dieťaťom a potichu mu vzdali úctu. Nakoniec vošli všetci chlapci, kľakli si a s radosťou a nevinnosťou sa modlili k Ježiškovi. Sluhovia sa v jaskyni nezdržali dlho, lebo králi sa vrátili. Oblečené mali iné plášte, ľahké a povievajúce, a priniesli so sebou kadidelnice, ktorými nábožne incenzovali dieťa, svätú Pannu, Jozefa a celú jaskyňu. Potom sa hlboko uklonili a odišli. To bol zvyk ich ľudu.

Mária a Jozef mali srdcia naplnené radosťou a viackrát si museli zotrieť slzy, ktoré im stekali po lícach. Prejavenie úcty a klaňanie sa Ježišovi v tejto chudobe im urobilo veľkú radosť. Zasľúbené dieťa dostalo skrze nekonečné Božie milosrdenstvo a napriek zaslepenosti ľudí to, čo mu sami nemohli ponúknuť, ale čo bolo pripravované po stáročia a teraz to prišlo z veľkej diaľky: dojímavá poklona mocnárov zeme. Táto pocta určená Ježišovi ich urobila šťastnými.

Keď králi opustili jaskyňu s jasličkami, hviezdy už boli vysoko na nebi. Traja králi sa zišli pod starou terebintou, ktorá rástla pri Marahinej hrobke, a nábožne spievali. Nedá sa opísať, aký pôsobivý bol ich spev v tichom údolí. Ich predkovia pozorovali hviezdy toľko stáročí, modlili sa a spievali a dnes sa ich túžba konečne naplnila. Spevom vyjadrili svoju radosť a vďačnosť.

Medzitým nachystal Jozef s pomocou niekoľkých pastierov čosi na jedenie a odniesol to ku stanu kráľov. Priniesli tam taniere s chlebom, ovocím, med, zeleninu a fľaše s balzamom a všetko poukladali na nízke stolíky položené na koberec. Toto občerstvenie pripravoval pre kráľov už od rána. O ich príchode vedel od svätej Panny.

Keď sa králi so svojimi príbuznými po večernom spievaní vracali do stanov, čakal na nich Jozef a prosil ich, aby prijali skromné pohostenie. Zajedli si spolu, sediac okolo nízkeho stola, a Jozef bol taký šťastný, až mu po tvári stekali slzy radosti.

Keď si zajedli, Jozef odišiel. Niektorí muži z karavány šli spať do hostinca v Betleheme, iní sa zariadili na svojich ležadlách upravených do kruhu v najväčšom stane.

V Jeruzaleme som v tento deň videla Herodesa, ktorý spolu s niekoľkými kňazmi ešte stále študoval Písma a rozoberali to, čo povedali králi. Potom zostalo ticho, akoby chceli na všetko zabudnúť.

Na druhý deň sa králi prišli do jaskyne rozlúčiť. Najprv vošiel Mensor. Mária mu podala do náručia Ježiška a on plakal a usmieval sa od radosti. Po ňom vstúpili ostatní dvaja a so slzami v očiach sa rozlúčili. Znovu priniesli veľa darov, látky rôznych farieb, surový hodváb, mnoho jemných prikrývok. Nechali im svoje pekné jasnožlté plášte z látky podobnej vlne. Priniesli dokonca aj veľa nádob plných obilia a koše s rozkvitnutou myrhou. Jozefovi odovzdali aj klietky plné vtákov, ktoré priniesli so sebou zavesené na ťavách; slúžili im na prípravu pokrmu počas cesty.

Panna Mária sa s nimi rozlúčila postojačky. Na rukách mala Ježiška a odprevadila ich až ku vchodu do jaskyne. Chcela dať týmto dobrým ľuďom niečo na pamiatku, a preto dala Mensorovi veľký závoj z jemnej látky, ktorý nosila na hlave a ktorý zakrýval ju a dieťa. Kráľ s rozochvením prijal dar, a keď pred ním zostala svätá Panna stáť bez závoja, s dieťaťom v náručí, hlboko sa poklonil. Z jaskyne vyšli celí uplakaní. Závoj od svätej Panny bol pre nich najvzácnejším darom.

Svätá Panna prijala dary s radosťou nie kvôli nim samým, ale kvôli úcte, ktorú nimi králi chceli Ježišovi preukázať. Šťastná dúfala, že teraz ju, dieťa a Jozefa uvítajú v Betleheme s väčším uznaním, než keď sem prišli. Poníženie, ktoré musel Jozef podstúpiť, ju hlboko zarmútilo.

Odchod troch kráľov

Okolo polnoci som zrazu mala videnie: videla som troch kráľov spať v ich stane na prikrývkach porozkladaných po zemi. Zrazu sa uprostred nich zjavil žiarivý mladík. Rozospatí sa zdvihli z lôžok. Bol to anjel, ktorý ich zobudil. Oznámil im, že sa majú čo najrýchlejšie vydať na cestu a nemajú ísť cez Jeruzalem, ale smerom k Mŕtvemu moru, cez púšť.

Okamžite vyskočili na nohy, jeden išiel zobudiť ostatných, druhý išiel do jaskyne a zobudil Jozefa a tretí sa rýchlo pobral smerom k Betlehemu, aby zavolal tých, čo spali v hostinci. Tí mu už išli naproti, lebo mali to isté zjavenie. Čo najrýchlejšie zložili stany a všetko pobalili. Zatiaľ čo sa králi pred jaskyňou s pohnutím lúčili s Jozefom, ich sprievod sa po skupinách už vydal na cestu, aby postupovali rýchlejšie. Okolo poludnia prešli cez púšť Engadi k Mŕtvemu moru.

Králi prosili svätú rodinu, aby ušli s nimi, lebo im určite hrozí nebezpečenstvo. Potom prosili Máriu, aby sa s dieťaťom skryla, aby ich kvôli nim nikto neobťažoval. Plakali ako deti. Potom objali Jozefa, vysadli na svoje ťavy, ktoré niesli len ľahký náklad, a rýchlo sa pobrali smerom k púšti. Videla som vedľa nich anjela, ktorý im ukazoval smer, a čoskoro zmizli z dohľadu. Postupovali po rôznych cestách, jeden od druhého vzdialený asi štvrť hodiny, najprv asi hodinu smerom k východu a neskôr, keď prišli k púšti, smerom na juh.

Anjel upozornil kráľov včas, lebo Herodes vydal tajný rozkaz zatknúť ich a zavrieť do hlbokých pivníc pod synagógou s obvinením, že podnecujú nepokoje. Keď prišli stráže do Betlehema, králi už boli ďaleko a v údolí, v ktorom sa predtým zdržiavali, nenašli po nich ani stopy.

Popoludní prišlo šestnásť Herodesových vojakov k Jozefovi a zhovárali sa s ním. Pravdepodobne ich sem poslali kvôli kráľom, ktorí boli obvinení z podnecovania nepokojov. Keď zistili, že všade je pokoj a ticho a že chudobná rodinka býva v jaskyni, vrátili sa naspäť. Dostali totiž príkaz, že majú byť nenápadní a nemajú vyvolať rozruch.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *