Nenávidel vlastného brata, ktorý sa stal svätým

Dnes vám nebudem rozprávať príbeh, život svätého Stanislava Kostku, patróna študentov, novicov. Napokon, už poznáte jeho príbeh – koľkokrát ste počuli, ako o ňom kázal jezuita zakaždým, keď nastal jeho sviatok? Poznáte však príbeh Pavla? Pavla Kostku? Pawel, samozrejme v poľštine s typickým dvojitým w, no pre nás Pavol, Stanislavov brat. Pavol bol najstarší zo siedmich detí. Stanislav ho nasledoval; delili ich iba dva roky. Čo si myslíte, akými bratmi si boli navzájom? Keď to zhrniem, Pavol nenávidel Stanislava. Prečo? Pretože boli protikladmi. Pavol bol svetský typ, účastník večierkov, vždy hlasný. Na druhej strane Stanislav bol tichý a už v mladom veku bol zbožný a svätý. Ale Pavol ho považoval za nesvojprávneho, ktorý má zbytočne svätejší prístup ako on, že nedovolí ani nezmyselné žartovanie, čo by sme dnes mohli nazvať dvojzmyselnými žartmi.
V dospievaní boli títo dvaja nakoniec poslaní na Jezuitské kolégium do rakúskej Viedne. A tam, bez toho, aby ho rodičia ovládali, sa Pavol stal násilnejším a krutejším voči svojmu mladšiemu bratovi. Opovrhoval tým, že Stanislav žil veľmi jednoducho, nosil jednoduché oblečenie a dokázal sa o seba postarať. Pavol bol naopak honosný, predvádzal sa. Kostkovci patrili k šľachte, k pompéznosti a privilegovaným vrstvám a Pavol chcel, aby to vedel celý svet. Nechal na seba čakať sluhov, ktorí mu nosili jeho knihy, a každú noc sa v penzióne, ktorý si prenajali žúrovalo. Taký bol život ušľachtilých mužov. Z menej strašných vecí bolo, že Pavol nútil úbohého Stanislava, učiť sa tanec. Horšie bolo, keď sa jeho nenávisť k bratovi zmenila na fyzické násilie. Niektoré noci, keď Pavol popíjal s kamarátmi, vybral si svätého Stanislava a bil ho do úmoru. Aj jeho priatelia Stanislava šikanovali a kopali ho, keď hovoril svoje večerné modlitby. Poznáte ten príbeh, samozrejme, jedného dňa náš svätec vážne ochorel a jednej noci sa mu zjavila Najsvätejšia Panna Mária a povedala mu, aby sa pripojil k jezuitom. A tak aj urobil. Jedného dňa iba zmizol.
Pavol bol zlosťou bez seba pre náhle zmiznutie a útek svojho brata. Spolu s jeho služobníctvom a priateľmi ho celé dni márne hľadali. Stanislav, samozrejme, už bol na ceste k jezuitom do Nemecka a neskôr do Ríma, ďaleko od pazúrov a vplyvu svojej rodiny. Za jeden mesiac prešiel 1200 míľ, čo je dodnes ohromujúci a zázračný výkon. Pavol sa s prázdnymi rukami vrátil do Poľska a trpel hnev svojich rodičov. A samozrejme to ešte viac prehĺbilo jeho nenávisť k bratovi. Nakoniec ich vysoko postavený otec zistil, že Stanislav sa teraz nachádzal v Ríme, v noviciáte v seminári Spoločnosti Ježišovej. Napísal mu príkaz, aby sa vrátil. Potom tiež napísal generálnemu jezuitov a vyhrážal sa, že využije všetku svoju moc, ktorá bude v jeho silách, aby donútil jezuitov trpieť za údajný únos jeho syna. Keď Stanislav odpísal, aby požiadal svojho otca, aby rešpektoval jeho rozhodnutie, že je to Božia vôľa, Pavol sa pustil do akcie a prisahal, že vráti jeho brata domov, a ak je to potrebné, dokonca ho stiahne späť násilím. 
Pavol búchal do dverí jezuitského noviciátu v Ríme. S kabalou mužov za sebou a s výhražnými papiermi od kardinálov a guvernérov bol pripravený na boj. Ale  novicmajster vyšiel a povedal mu, čo bolo najväčším šokom jeho mladého života. Jeho brat Stanislav bol preč! Ochorel a zomrel pred štyrmi týždňami na sviatok Nanebovzatia 15. augusta. Pavol cítil, ako sa zem pod ním rozpadá. Jezuiti mu neskôr povedali, že bez ohľadu na to, aký krátky bol Stanislavov noviciát (10 mesiacov!), jeho brat bol svätý, veľmi svätý, dobrý a láskavý, a že v skutočnosti generálny predstavený nariadil, aby sa písal cnostný život Stanislava a začal sa čítať v každej jezuitskej komunite, seminári a na školách. (A preto to robíme dodnes každý rok!)
P. Richard Brennan, SJ, napíše o tom, čo sa stalo s Pavlom ďalej. Požiadal, aby ho priviezli na jezuitský cintorín, a keď Pavol kľačal na Stanislavovom hrobe, zlomil sa a plakal ako dieťa. Tam si prvýkrát uvedomil, čo urobil svojmu bratovi. Náhla zmena nebola prechodná. Pochopil, čo bol a čo urobil. Už nikdy nebol chvastúňom, tyranom, ale žil život pokánia a nápravy za minulosť. Zmena bola taká radikálna, že ju len ťažko možno vysvetliť šokom zo správy. Od tej doby Pavol videl svoj život v úplne novom svetle a nikdy neprestal smútiť za strateným časom s bratom, ktorý vlastnou vinou premrhal. 
Pavol bude žiť tak dlho, aby sa stal svedkom blahorečenia svojho brata Stanislava v roku 1605. Nikdy sa neoženil a namiesto toho sa „venoval charitatívnym prácam, modlitbám a pokániu“. V 56 rokoch sa Pavol prihlásil do Spoločnosti Ježišovej. Prijali ho do noviciátu, ale skôr ako mohol začať, zomrel 13. novembra 1607. Čo je samozrejme dnešný sviatok jeho brata Stanislava Kostku.

Týmto sa končí náš príbeh o živote Pavla Kostku, moji drahí priatelia. Čo sa však z toho môžeme naučiť? Teraz sa obraciame na Stanislava. Napriek Pavlovi napriek námietkam svojej rodiny a cez nespočetné prenasledovanie a ťažkosti Stanislav vytrvalo hľadal Boha a hľadal dobro. Rovnako ako dvanásťročný Ježiš v evanjeliu, jednoducho musel byť v dome svojho otca a robiť otcovu prácu. Zdá sa, že sa niekedy zdá, že naše úsilie nie je ničím. Ale verte, dobré vždy zvíťazí. Pozrite sa na konverziu Pavla Kostku, krorá bola skutočne prvým zázrakom Stanislava. Takže priatelia, buďte dobrí, robte dobre a zmeníte svet okolo seba. Možno len pomôžete pri zmene alebo obrátení mnohých Pavlov na tomto svete.

Zdroj: evendemonsfearmary, Obrázok: msj.by

One thought on “Nenávidel vlastného brata, ktorý sa stal svätým

  • 18. novembra 2020 at 10:51
    Permalink

    Sv. Stanislav, oroduj za nás a pomáhaj nám pri štúdiách, prosím!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *