Adoptujte si duše umierajúcich, ktorí zomierajú úplne sami v strachu a opustení

Katolícky kňaz, inšpirovaný správami, že v dôsledku vážnych karanténnych obmedzení ľudia, ktorí podľahnú koronavírusu v Taliansku, zomierajú oddelene od rodiny a priateľov, vyzval veriacich, aby sa každodenne „duchovne umiestňovali vedľa jedného z trpiacich nešťastných mužov a žien, ktorí zomierajú sami v nemocniciach po celom svete kvôli tomuto vírusu.

Rodiny umierajúcich sa nemôžu rozlúčiť, držať za ruky svojich blízkych alebo sa s nimi modliť, pretože každý je v karanténe. A tak tisíce umierajú sami – úplne sami a v posledných hodinách sa boja. Viac ako 6 000 v Taliansku a doposiaľ viac ako 10 000 na celom svete.

Dojímavý návrh, ktorý priniesol o. Philip Kemmy, kňaz v Írsku, hovorí o tom, aby sme sa každý deň zaväzovali modliť sa Korunku Božieho milosrdenstva s veľmi špecifickým úmyslom.

Fr. Kemmy vysvetlil:

Večer som čítal správu na webovej stránke SkyNews, ktorá s citátom od lekára v nemocnici v Taliansku mala nadpis: „Každý zomrie sám.“ Bola to veľmi neodbytná a tragicky smutná správa, v ktorej sa opisuje, ako sa tí, ktorí trpia a pomaly umierajú pre Covid19, musia izolovať, pretože sa stretávajú so svojim životným koncom bez pohodlia a útechy svojich príbuzných a blízkych. Zdravotnícky personál robí, čo môže, ale je ochromený úlohou, ktorá im leží na pleciach. Keď som čítal tento nadpis, okamžite som mal vnuknutie, aby som začal tento malý projekt.

Inšpirovaný kňaz scénou v Denníku sv. Faustíny, kde ju Pán duchovne preniesol, aby sa modlila Korunku Božieho milosrdenstva pri posteli umierajúceho muža, ktorého nepoznala povzbudzuje… „Rád by som navrhol, aby sme sa zaviazali modliť každý deň za Božie milosrdenstvo, aby sme sa duchovne postavili vedľa jedného z biednych, nešťastných mužov a žien, ktorí zomierajú sami v nemocniciach po celom svete kvôli tomuto vírusu, z ktorých niektorí možno nie sú duchovne dobre pripravení pre ich pozemský koniec. Keby sme sa Korunku modlili ako rodiny, potom by bolo niekoľko umierajúcich osôb duchovne adoptovaných jednou modlitbou Korunky.“

Keď sa modlíme za umierajúcich Korunku, prosíme Ježiša, aby ich v konečných hodinách obklopil svojou milosrdnou láskou a poskytol im potrebnú nádej z jeho útechy pred tým, ako opustia svoj život. Bol by to skvelý akt milosrdenstva a lásky k tým, ktorí sa stali obeťami tohto vírusu a ktorí sa blížia ku koncu.

Zvážte účasť na tomto projekte. Nie je potrebné sa k ničomu prihlásiť. Je to jednoduché hnutie, ktoré, prosím o to Boha, prinesie ohromné ​​ovocie pre duše, za ktoré sa modlíme. Ocenil by som, keby ste to odovzdali ostatným, o ktorých viete, že by mohli byť ochotní prijať toto duchovné dielo milosrdenstva. V posledných týždňoch pôstu by bolo dobré zapojiť sa do tejto modlitby.

S pozdravom v srdciach Ježiša a Márie,

Fr. Philip

Lekári a zdravotné sestry zadržiavajú slzy úzkosti pri svojich vystrašených, osamelých pacientoch

Prepracovaní zdravotníci nemocnice sú po pracovných týždňoch po mnoho týždňov vyčerpaní.

Doktori a sestry znova a znova zadržiavajú slzy, keď opisujú úzkosť, ktorú cítia pre svojich pacientov, ktorí sa v posledných hodinách hrozne boja a sú osamelí. Jediná starostlivosť a láskavosť pochádza od zdravotníckych pracovníkov – cudzincov, ktorí sa ich snažia zachrániť, ale často zlyhávajú.

Korešpondent Sky News Stuart Ramsay, ktorý sa priznal, že tento príbeh „je skutočne srdcervúci“, rozprával o svojej skúsenosti s návštevou nemocnice Cremona v talianskom Lombardsku:

Prechádzali sme po miestnosti plnej rakiev. Na konci chodby sa otvorili dvere a ukázalo sa, že ideme dovnútra miestnosti, ktorá je kaplnkou. Nerozumel som, ale keď sme zatáčali za roh, čelili sme viacerým radom rakiev.

V nemocnici Cremona v Lombardsku je toľko mŕtvych, že musia použiť kaplnku na uloženie tiel skôr, ako budú vyzdvihnuté a odvezené na spopolnenie.

Ich rodiny neboli schopné sa rozlúčiť a zabezpečiť rozlúčku. Nemôžu, pretože sú v uzamknutej karanténe.

Teraz je to opakujúca sa téma, všetci zomierajú sami.

Dušu obklopuje nekonečné milosrdenstvo

Fr. Kemmy pripomenul Božie slová sv. Faustíne:

Dušu, ktorá sa bude modliť túto Korunku v hodinu smrti obhajujem, ako svoju vlastnú, a keď sa ju iní modlia za umierajúcu osobu, odpustenie je rovnaké.

Keď sa táto Korunka modlí vedľa postele umierajúcej osoby, zmierňuje sa Boží hnev. Nepremožiteľné milosrdenstvo obklopuje dušu a samotné hĺbky môjho nežného milosrdenstva sú pohnuté zármutkom nad bolesťou a obetou môjho Syna.

Ježiš hovorí sv. Faustíne:

Keď sa modlí Korunka pri umierajúcom, budem stáť medzi svojím Otcom a umierajúcou osobou, nie ako spravodlivý sudca, ale ako milosrdný Spasiteľ. 

 

Z Denníčka sv. Faustíny:

Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti: milosť šťastnej a pokojnej smrti. Môžu ich vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou a vytrvalo modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami. „Kňazi“ – povedal Ježiš – „ju budú podávať hriešnikom ako poslednú nádej. Hoci by bol hriešnik čo ako zatvrdilý, ak len raz vypovie túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva“ (687). Aspoň raz, ale v postoji zhodnom s obsahom modlitby, a predovšetkým s  vierou, dôverou a v pokore, s úprimnou a hlbokou ľútosťou za hriechy.

Zdroj: Lifesitenews, Obrázok: Tamtiež

11 thoughts on “Adoptujte si duše umierajúcich, ktorí zomierajú úplne sami v strachu a opustení

  • 10. apríla 2020 at 9:42
    Permalink

    Jer to hrozné. Kéž by se situace dotkla srdcí nás, kteří na tom pořád jsme ještě relativně dobře.Budu se ode dneška modlit korunku za tyto umírající a obětovat i různé drobnosti svého života. Ať při nich stojí ve chvílích umírání Panna Maria a svatý Josef

    Reply
  • 2. apríla 2020 at 19:25
    Permalink

    Modlime sa cela rodina za tieto zomierajuce duse..
    Sme pohnuti laskou a sucitom.

    Reply
  • 30. marca 2020 at 23:26
    Permalink

    Nuz v prvom rade by si mali adoptovat zomreleho jeho vlastne deti a priuzdni, ale podla svedectiev knazov Taliansko je plne papierovych krestanov. Aky to boli tito umierajuci krestania s krizom na rakve za zivota? Vid clanok od slovenskeho knaza v Taliansku nizsie. Nuz, hovori sa aky zivot taka smrt a v pripade Talianov to asi plati stonasobne!
    Otázkou nie je, či Boh dopustil alebo nedopustil pandémiu, ale prečo ju dopustil…?
    12.3.2020 o 19:33 | (upravené 13.3.2020 o 9:56) | Prečítané: 21480x

    Žijem dlhodobo v Taliansku a chcem ponúknuť zopár svojich skúsenosti z tejto krajiny silno zasiahnutej nielen coronavírusom…, ale aj liberalizmom, sekularizmom, materializmom, hedonizmom a úpadkom morálky…

    Taliansko je považované za typicky kresťanskú krajinu, kde sa ku katolicizmu hlási okolo 90% obyvateľstva. …

    V prvom rade je tu hmatateľný nedostatok kňazov a duchovných povolaní. Napr. v našej diecéze (Pistoia) tu už pôsobí viac ako 20 kňazov z Afriky (prevažne z Konga), je tu okolo 10 poľských kňazov a ďalších niekoľko kňazov z Indie, Rumunska či Albánska. Viac ako polovica kléru tvoria cudzinci…!

    Seminár ktorý v Pistoi svojho času vychovával viac ako 50 seminaristov je zatvorený… Štyria bohoslovci ktorí ešte zostali, študujú v seminári vo Florencii. Takmer identická situácia je v susednej diecéze San Miniato (viac ako polovica kňazov sú cudzinci a seminár zatvorený…). Je tu žalostný úpadok duchovných povolaní, ktorý vyplýva zo situácie v ktorej sa spoločnosť nachádza a vyplýva zo životného štýlu, ktorý je silno poznačený hedonizmom a životnou filozofiou – použi a odhoď…! A to aj na úrovni vzťahov…! Existuje veľmi veľa zranených ľudí, ktorí sa cítili vo vzťahu použití a zneužití…

    Situácia v Talianskych farnostiach, aj keď je rôznorodá, je charakterizovaná tým, že deti po prvom sv. prijímaní sa vám postupne z kostola vytratia a rovnako je to s birmovancami…! Pre kňaza je to veľmi smutný fenomén, s ktorým nie je ľahko sa vysporiadať…! Cez týždeň kňaz slúži sv. Omšu pre pár duši v dôchodkovom veku, čo ho určite v jeho pastorácií nepovzbudzuje… Čo sa týka spovedi, skoro neexistujú, lebo hriechy nemáme…!

    Aktivity ak sú vo farnosti navštevované, tak sú to skôr tie spoločenské, kde je postarané o zábavu a dobré jedlo. O duchovné aktivity záujem nie je… Táto situácia kňazov ťaží a mnohých privádza do vážnych kríz, problémov a niekedy aj závislosti…

    S komunitou Nové horizonty (kde pôsobím) sa snažíme robiť evanjelizáciu aj v uliciach. Jedná sa predovšetkým o sobotňajší večer, keď sa drvivá väčšina mladých ľudí vyberie do mesta, aby postupne obsadila všetky bary, reštaurácie a zábavne podniky. Mladí ľudia zaplnia aj ulice…, pred každým barom stoja početné skupiny mladých ľudí popíjajúcich drinky a zabávajúcich sa… Ulice sú do polnoci doslova plné mladých ľudí…!

    V tom istom čase sa snažíme s komunitou Nové horizonty organizovať aj duchovné aktivity… Brány kostola sú otvorené dokorán. Napriek tomu, že okolo kostola prejdú stovky mladých ľudí, je výnimkou, ak niekto do kostola vstúpi a to napriek tomu, že sú takmer všetci „kresťania“…! Snažíme sa vstúpiť do dialógu s nimi aj osobne. Nie je však veľa tých, ktorí príjmu pozvanie…

    Mladí preferujú svoj svet barov, reštaurácii a zábavy… Postupne si zvykajú na životný štýl, ktorý mnohých z nich postupne robí otrokov alkoholu, drog, voľných vzťahov, alebo iných závislosti… a vážne zraňuje ich duše. Postupne sa s nich stávajú ľudia, ktorí už neveria žiadnym ideálom, neveria čistej láske a postupne ničomu prečo sa oplatí žiť…

    Sú otrávení štýlom života, ktorý im do duše prináša len prázdnotu a tak ako jednu z posledných nádeji vyskúšajú drogy… V Taliansku ich vyskúša vo veku od 15 do 35 rokov desať tisíce mladých ľudí…! Okrem drogovej závislosti pribúdajú závislosti na internete, mobiloch, sociálnych sieťach, pornografii, sexe, hrách a hazarde…

    Koľko obetí produkuje táto chorá kultúra…! Myslíte si, že Bohu je to jedno…?

    Nie raz som v duchu kričal smerom k nebu: „Bože čo sa s tým dá robiť…? Cítime sa neschopní niečo zmeniť…! Bože, tu musíš niečo urobiť Ty, lebo my sme bezmocní…“

    Vtedy som ešte netušil, že o niekoľko týždňov budú všetky bary, reštaurácie a zábavne podniky v Taliansku zatvorené…! Deje sa to práve v čase pôstu a pokánia… Dostali sme šancu na sebareflexiu a zmenu…

    Reply
  • 30. marca 2020 at 23:20
    Permalink

    Pripajam sa k adopcii dusi ktore zomieraju opustene! Pane bud im milostivy!

    Reply
  • 29. marca 2020 at 14:57
    Permalink

    Chcem si adoptovať zomierajúce a opustené duse.
    Najmilší Ježišu zachráň tieto duše svojim milosrdenstvom ktoré je väčšie a hlbšie ako more.

    Reply
  • 28. marca 2020 at 20:06
    Permalink

    Ano, ja to uz robim odkedy som sa dozvedela, ze ludia zomieraju, chcem si ich adoptovat, modlim sa za nich, a aj nadalej..

    Reply
  • 28. marca 2020 at 8:51
    Permalink

    připojuji se a přijímám do svého srdce a modlitby k Božímu Milosrdenství a za duše v očistci všech ubohých opušťených umírajících a zemřelých a děkuji Duchu svatému. Amen.

    Reply
  • 26. marca 2020 at 18:22
    Permalink

    Dobrý deň, chcela by som si adoptovať duše, zomrierajúce a osamelé, za ktoré by som sa modlila. S láskou. Kristína.

    Reply
  • 26. marca 2020 at 16:18
    Permalink

    Úžasná myšlienka skutkov milosrdenstva… Chcem tak činiť aj ja, zapojiť sa do tejto adopcie. Pán nás povedie. On je milosrdenstvo a vernosť. Sv. sestra Faustína vypros nám milosť bedlivého srdca za týchto ľudí, ktorí prechádzajú do večnosti. Ježiš, Mária, Jozef, milujem Vás zachráňte duše… Amen.

    Reply
  • 26. marca 2020 at 12:30
    Permalink

    Vyzva priamo zasahujúca srdce. Odpovedajme na ňu.

    Reply
  • 26. marca 2020 at 1:35
    Permalink

    Adoptujem si duše zomierajuce v opustené.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *