Zázračný príbeh tajomne vytesaného krucifixu v Kolumbii
Pútnici sa hromadia do Cartageny de Indias, aby videli pozoruhodný kríž vyrezávaný z dreva pred viac ako 250 rokmi neznámym umelcom, o ktorom niektorí hovoria, že bol anjelom.
Príbeh, odovzdávaný z generácie na generáciu a zaznamenaný v niekoľkých historických a cirkevných záznamoch je vždy podávaný rovnakým spôsobom. V polovici 18. storočia na pláži v Cartagena de Indias (koloniálne pobrežné mesto v Kolumbii) skupina dominikánskych novicov našla veľký kus dreva, ktorý si vzali do svojho kláštora s úmyslom vytesať z neho sochu Krista.
Prozreteľnosť chcela, aby ukázali drevo staršiemu mužovi, ktorý v tom čase bol v kláštore a ktorý povedal, že je sochárom z Florencie v Taliansku. Rozmery dreva však nevyhovovali umelcovi a prinútil novicov, aby hodili drevo späť do mora a hľadali iné, ktoré by bolo vhodné na to, aby vytvoril kríž vo veľkom štýle.
O niekoľko dní neskôr našli mladí novici, ktorých mená nie sú známe ten istý kus dreva na pláži, ale nevysvetliteľným spôsobom bol oveľa väčší. Tentoraz ho sochár s nadšením akceptoval a mal iba dve podmienky, aby vykonal prácu. Prvou z nich bolo, aby ho nechali pracovať samého a v tichu v určenej miestnosti – v jednej cele v kláštore. Druhou podmienkou bolo, aby mu jedlo podávali malým okienkom vo dverách tejto cely.
Niekoľko dní počuli bratia a novici rádu kazateľov iba pílu na rezania dreva, dláto dávajúce soche život a nože vyrezávajúce detaily. Nevideli nič z práce bezmenného umelca, iba jeho mozoľnaté, drsné ruky, keď dostal svoje jedlo a vodu cez malé okienko cely. Nikto s ním nehovoril, ani nevidel jeho tvár, ani nevidel, ako vyrezal Kristovo telo z toho bezcenného kusu dreva.
O dva týždne neskôr prestal hluk nástrojov, okno sa znovu už neotvorilo a očakávanie, ktoré náboženské spoločenstvo pocítilo počas prvých dní sa zmenilo na obavy. Podľa kultúrneho výskumného pracovníka Atilio Otera „spoločenstvo bratov muselo byť veľmi nervózne, pretože po niekoľkých hodinách, keď nič nepočuli v miestnosti sa rozhodli vyraziť dvere, aby zistili, či je sochár živý alebo mŕtvy.“
Čo našli, bolo niečo výnimočné. Uvideli kríž takmer dva metre vysoký, tmavo sfarbený s jasným odrazom svetla, zobrazujúci obzvlášť silný obraz Ježiša, ktorý sa pozerá do večnosti v okamihu svojej najvyššej obety. Vedľa sochy Krista neboli nájdené žiadne nástroje a chýbal aj autor diela; jedlo, ktoré bolo poskytované každý deň počas dvoch týždňov, bolo nedotknuté. Podľa brožúrky, ktorú publikovali vydavatelia San Pablo, zmiznutie umelca – záhadné ako jeho príchod – „vyvolalo vznik legendy, že bol v skutočnosti anjelom poslaný Bohom, aby vytvoril uctievaný kríž.“
Viera a tradícia
Popisy obrazu – jeden z mnohých symbolov tohto mesta, ktoré bolo vyhlásené za lokalitu svetového dedičstva priťahuje Kolumbijčanov a cudzincov, ktorí prichádzajú navštíviť koloniálny kostol Santo Domingo a pozrieť sa, či tajomne vyrezaný kríž si zaslúži všetok ten obdiv.
Gustavo Arango, slávny kolumbijský novinár a spisovateľ, v článku z roku 1992 uviedol, že Kristovej soche „chýba rana na jeho boku. Ani krv nie je zobrazená. Tento Kristus ani nevyzerá ponížený. Jeho hlava nie je sklonená. Pozdvihuje svoje oči od zeme, ďaleko od svojich katov a tých, ktorí sa za neho modlia a má tajný dialóg, ktorému človek nedokáže porozumieť bez toho, aby tam nebol ukrižovaný, bez toho, aby nebol tým kusom dreva.“
Predstavuje, ako veľmi málo umeleckých diel bolo schopných zachytiť presný okamih smrti, konečné napätie svalov a šliach, posledný spazmus tela predtým, ako ho duša opustila, pohľad jedného, ktorý videl jeho poslednú víziu, posledný dych večne opúšťa hrudník emocionálne silného a uctievaného Cristo de la Expiración.
Zdroj: Aleteia.org, Obrázky: Tamtiež