Stolička svätého Jozefa
Príbeh zázračného zjavenia svätého Jozefa chorej klariske.
„Je rok 1871 a nachádzame sa v kláštore klarisiek v Tuscanii, kde rehoľníčka, sestra Mária Gertrúda od Ježiša Nazaretského – narodená vo Valentane (blízko Tuscanie) v roku 1838, zložila slávnostné sľuby v januári 1868 ako laická sestra – bola už tri roky chorá na nevyliečiteľnú rakovinu maternice, ktorá jej okrem bolestí a nepríjemností z neustáleho krvácania spôsobovala aj veľké trápenie, pretože ju museli neustále vyšetrovať lekári, čo bolo vzhľadom na mentalitu tej doby neznesiteľným ponížením.
Už niekoľko mesiacov pripútaná na lôžko, ráno 8. marca, zatiaľ čo komunita bola v chóre a zúčastňovala sa na svätej omši, sestra – veľmi trpiaca – zrazu videla, ako sa otvorili dvere jej cely a vstúpil muž.
Veľmi prekvapená, pretože prišiel sám a nie so sprievodom, ako to predpisovala kláštorná regula, sa ho spýtala, kto je:
“Som kláštorný stolár“ – odpovedal a vzal jednu z dvoch stoličiek, ktoré boli v skromnej františkánskej cele, a sadol si vedľa postele.
Stále prekvapená, ale presvedčená o tom, čo jej muž povedal, sa už na nič nepýtala.
“Čo sa vám stalo?“ – spýtal sa muž s veľkou úctou.
“Hovoria, že mám vážnu chorobu a nedá sa s tým nič robiť,“ – vysvetlila sestra s veľkou pokorou.
“Dôverujte Bohu,“ – dodal stolár.
Potom vstal a odišiel tak ticho, ako prišiel.
Kým sestra Mária Gertrúda s ním hovorila, všimla si – ako sama neskôr vyhlásila – že mal nádherné oči „ako dve hviezdy“ a ruky také biele a jemné, až príliš jemné na to, aby patrili stolárovi.
Na konci svätej omše sa sestra ošetrovateľka vrátila do ošetrovne a s prekvapením uvidela stoličku mimo miesta; keď ju dávala späť, spýtala sa, kto ju tam nechal, pretože ona sama pred svätou omšou všetko upratala.
“Kláštorný stolár prišiel pred chvíľou,“ – odpovedala chorá.
“Stolár?“ – spýtala sa prekvapene ošetrovateľka, „ale nikto nemohol vstúpiť, kľúče od kláštora má matka predstavená.“
“Áno, a dokonca si tu sadol a povedal mi, aby som dôverovala Bohu…“
Keď to počula, sestra ošetrovateľka bežala hľadať matku predstavenú, presvedčená, že chorá blúzni.
Medzi sestrami nastalo určité rozrušenie a nervozita, pretože nikto nevedel pochopiť, kto mohol byť ten záhadný stolár, keďže nikto do kláštora nevstúpil.
Predstavená vedela, že sestra Mária Gertrúda bola veľmi oddaná svätému Jozefovi a že od začiatku svojej choroby sa k svätému veľa modlila a prosila o uzdravenie na jeden z jeho sviatkov.
Preto s vrúcnou vierou vzala dve stoličky z izby chorej, kľakla si a začala sa modliť:
„Svätý Jozef, ak si to naozaj bol ty, kto prišiel dnes ráno, ukáž mi, na ktorú stoličku si si sadol.“
Jedna zo stoličiek sa začala hýbať bez toho, aby sa jej niekto dotkol. Matka predstavená, nasledovaná všetkými sestrami, objala stoličku a trasúc sa a plačúc ďakovala Bohu, že ráčil udeliť komunite takú veľkú milosť.
Sestra sa uzdravila a žila v dobrom zdraví skrytý život modlitby a jednoduchosti. Zomrela 1. apríla 1920, na Zelený štvrtok, vo veku 81 rokov.”
Zdroj: Facebook Matka Božia
