Napriek nepredstaviteľnému tlaku, ohromnej únave a krvavému potu, ktorými som bol nesmierne zdrvený, vydal som sa hľadať svojich apoštolov.
Peter, Ján, Jakub! Kde ste, že vás nevidím bdieť? Vstaňte, pozrite na moju tvár, na moje trasúce sa Telo v týchto mukách, ktoré zakúšam! Prečo spíte? Vstaňte a modlite sa spolu so mnou. Potím sa pre vás Krvou!
Peter, môj vyvolený učeník, či ťa nezaujíma moje utrpenie?… Jakub, tebe som venoval tak veľkú priazeň, pozri sa na mňa a spomeň si! A ty, Ján, ako to, že si zaspal s ostatnými? Unesieš viac než oni… Nespite, bdejte a modlite sa so mnou!
Čoho sa mi dostalo? Ešte hlbšej opustenosti, pretože hľadali svoju vlastnú úľavu. Ani oni nie sú so mnou. Kam inam mám ísť?… Je pravda, že mi Otec dal len to, o čom som žiadal, aby rozsudok nad celým ľudstvom dopadol na mňa. Môj Otče, pomôž mi! Ty môžeš všetko, pomôž mi! Modlil som sa znovu ako človek, ktorý stratil akúkoľvek nádej a ktorý túži po pochopení a úľave z výšin. Čo však mohol Otec robiť, keď som si slobodne zvoli zaplatiť za všetko? Moja voľba sa nezmenila. Jednako len prirodzený odpor prerástol do takej najvyššej miery, že moja ľudskosť bola úplne premožená.
Znovu som padol tvárou na zem pre hanbu za vaše hriechy, znovu som prosil Otca, aby mi odňal tento kalich. On odpovedal, že pokiaľ z neho nebudem piť, bude to, ako keby som nebol prišiel na tento svet, a aby ma utešil, pripomenul mi veľa stvorení, ktoré príjmu účasť na mojich agóniách v Getsemanskej Záhrade.
Odpovedal som: – Otče, nedovoľ, aby sa stala moja vôľa, ale Tvoja. Tento anjel ma uistil o Tvojej láske a táto malá útecha, ktorú si mi poslal, mala dobrý účinok aj na moj prirodzený odpor. Daj mi moje stvorenia, ktoré som vykúpil, Ty sám si ich vezmi, pretože kvôli Tebe som všetko prijal. Chcem vidieť Tvoje uspokojenie. Obetujem Ti všetko svoje utrpenie a svoju nezmenenú vôľu, ktorá sa skutočne od Tvojej nelíši, pretože sme vždy boli jedno… Otče, som zdrvený, ale takto poznajú našu lásku. Tvoja vôľa nech sa stane, nie moja!
Znovu som sa vrátil, aby som zobudil svojich apoštolov, ale lúč božskej spravodlivosti mi nedoprial útechu… Keď ma uvideli ako šialeného človeka, naplnil ich strach. Najviac trpel Ján. Ja tichý… oni ohromení… Len Peter našiel odvahu prehovoriť. Úbohý Peter, keby len tušil, že časť môjho rozochvenia spôsobil on sám.
Vzal som so sebou svojich troch priateľov, aby som v nich a v ich láske našiel úľavu, aby mi oni mohli pomáhať tým, že budú zdieľať moje muky a modliť sa spolu so mnou. Ako mám popísať, čo som cítil, keď som ich videl spať?
Ako moje Srdce trpí dokonca ešte aj dnes: ak chce nájsť úľavu u svojich duší – príde k nim, a nájde ich spiacich. Viackrát som ich chcel zobudiť a vyviesť zo zajatia seba samých a odviesť ich od ich starostí. Odpovedajú mi slovami, či skutkami: „Teraz nie, som príliš unavený, mám veľa práce, toto škodí môjmu zdraviu, potrebujem trochu času, chcem trochu kľudu.“ Nalieham a jemne vravím takej duši: „Neboj sa. Ak kvôli mne zanecháš svoj odpočinok, odmením ťa. Poď a modli sa spolu so mnou, len jedinú hodinu! Pozri sa, toto je chvíľa, keď ťa potrebujem! Zdrží ťa to, keď sa teraz zastaviš?“ Koľkokrát už som počul tú istú odpoveď!
Úbohá duša, nebola si schopná ani jedinú hodinu so mnou bdieť. Čoskoro prídem, a ty ma nebudeš počuť, pretože spíš. Budem ti chcieť dať Milosť, ale pokým spíš, nebudeš ju môcť prijať. A akú máš istotu, že pozdejšie budeš mať silu sa prebudiť?… Je možné, že bez potravy bude tvoja duša slabá a ty nedokážeš výjsť zo svojej letargie.
Mnohé duše už smrť zaskočila uprostred hlbokého spánku. Kde a ako sa potom prebudili?
Drahé duše, chcem vás tiež naučiť, aké neužitočné a márne je hľadať úľavu u stvorení. Ako často sú to len bytostí, ktoré spia, a namiesto toho, aby som u nich našiel odpočinok, ktorý u nich hľadám, opúšťam ich s horkosťou, pretože neodpovedajú ani na naše priania, ani na našu lásku.
Keď som sa modlil ku svojmu Otcovi a prosil o pomoc, moja zarmútená a osamelá duša prežívala smrteľné muky. Premáhala ma ťarcha najhoršej nevďačnosti.
Krv, ktorá vytiekla všetkými pórmi môjho Tela a ktorá sa mala zakrátko vyvaliť zo všetkých mojich rán, bude pre nesmierne množstvo duší, ktoré budú zatratené, zbytočná. Mnohí ma odmietnu a mnohí ma nebudú poznať! Pozdejšie vylejem svoju Krv za všetkých a moje zásluhy bude môcť každý využiť. Božská Krv! Nekonečné zásluhy! A napriek tomu pre mnohé a mnohé duše bez úžitku!
Ale v tom čase som už vyšiel oproti ďalším veciam a moja Vôľa sa sklonila k naplneniu môjho utrpenia.
Ľudia, keď som trpel, celkom iste to nebolo bez dôvodu a bez ovocia. Ovocie, ktoré som získal, je Sláva a Láska. Teraz je na vás, aby ste mi s mojou pomocou dali najavo, že oceňujete moje dielo.
Ja sa nikdy neunavím. Poďte ku mne! Poďte k Tomu, ktorý sa chveje Láskou k vám a ktorý jediný vie, ako vám dať skutočnú Lásku, ktorá vládne v nebi a ktorá vás teraz premieňa na zemi.
Duše, ktoré skusujete môj smäd, napite sa z môjho horkého a slávneho kalicha, pretože vám hovorím, že Otec si praje niektoré kropaje z tohto kalicha vyhradiť práve vám. Premýšľajte o týchto niekoľkých kvapkách vzatých odo mňa, a potom, ak veríte, nehovorte mi, že ich nechcete. Ja som nestanovil žiadne obmedzenie a ani vy by ste ho nemali stanoviť. Ja som bol zničený bez milosti. Pre túto lásku by ste mi mali dovoliť, aby som zničil vašu samoľúbosť.
Ja som Ten, ktorý vo vás pôsobí, práve tak, ako Otec pôsobil vo mne vtedy v Getsemanskej Záhrade.
Ja som ten, ktorý vám dáva trpieť, aby ste jedného dňa mohli byť šťastní. Buďte teraz poslušní, buďte učenliví a napodobňujte ma, pretože to vám veľmi pomáha a mňa to nesmierne teší. Nestraťte nič, ale skôr získavajte lásku. Ako by som mohol dovoliť, aby mojich milovaných postihli skutočné straty, keď sa mi snažia prejavovať lásku?
Čakám na vás. Stále čakám a neunavím sa. Poďte ku mne, poďte tak, ako ste. Nevadí to, pokiaľ len prídete. Potom uvidíte, ako vaše čelá ozdobím šperkami, tými kvapkami Krvi, ktoré som prelial v Getsemanoch – sú to vaše kropaje, pokiaľ ich chcete.
Poď, poď, duša, k Ježišovi, ktorý ťa volá.
Povedal som – môj Otče, a veru nie – môj Bože. To vás tiež chcem naučiť: keď vaše srdce trpí najviac, mali by ste hovoriť „môj Otče“ a prosiť ho o útechu. Ukážte mu svoje trápenia, svoje strachy a s obviňovaním mu pripomínajte, že ste jeho deti. Povedzte mu, že vaša duša už to nemôže uniesť! Proste s detskou dôverou a čakajte, pretože váš Otec vám pomôže, dá vám potrebnú silu prejsť cez súženie, i tým dušiam, ktoré dôverujú… Toto je kalich, ktorý som ja prijal a vyprázdnil až do poslednej kvapky. To preto, aby som vás naučil, drahé deti, že už nikdy nesmiete uveriť, že utrpenie je zbytočné. Pokiaľ zakaždým nevidíte výsledky, vzdajte sa vlastného súdu a dovoľte Božej Vôli, aby sa na vás naplnila.
Ja som necúvol. Naopak, s vedomím, že práve v Getsemanskej Záhrade ma zajmú, zostal som tam. Nechcel som utiecť pred svojimi nepriateľmi…
Moja dcéra, dnes večer dovoľ, aby moja Krv zavlažila a posilnila korene tvojej maličkosti.
Judáš vydáv a Ježiša
Potom, ako mi posol môjho Otca priniesol úľavu, uvidel som, ako ku mne pristupuje Judáš v doprovode všetkých, ktorí ma mali zajať. Mali povrazy, palice a kamene… Vykročil som k nim a povedal som: „Koho hľadáte?“ V tej chvíli Judáš položil ruku na moje rameno a pobozkal ma…
Aké veľké množstvo duší ma predalo a ešte predá za mizernú cenu pôžitku, pre chvíľkovú a pominuteľnú rozkoš… Aké úbohé sú duše, ktoré hľadajú Ježiša tak, ako títo vojaci.
Duše, ktoré milujem, vy, ktoré prichádzate ku mne a prijímate ma do svojho vnútra, ktoré mi toľkokrát opakujete, že ma milujete…, vzdáte sa ma potom, čo ma prijmete? Na miestach, ktoré navštevujete, sú kamene, ktoré ma zraňujú, rozhovory, ktoré ma urážajú, a vy, ktorí ste ma dnes prijali, tu na týchto miestach strácate prekrásnu belosť Milosti.
Prečo duše, ktoré ma poznajú, sa ma znovu a znovu takto vzdávajú, a pritom sa chvália svojou zbožnosťou a nezištnou láskou? Všetko, čo by vám malo naozajstne pomáhať získať väčšie zásluhy… Nie je to pre vás len zásterka, aby ste skryli svoj prehrešok zhromažďovania pozemských dobier? Bdejte a modlite sa! Bojujte bez odpočinku a nedovoľte, aby sa vaše zlé náklonnosti a slabosti stali zvykom.
Hľa, tráva sa musí pokosiť každý rok a možno ešte častejšie. Musíte obrábať a čistiť pôdu. Musíte ju kultivovať a starostlivo vytrhávať každú burinu, ktorá vyrastie.
Práve tak sa musíte s veľkou horlivosťou starať o dušu a musíte vyrovnať pokrivené sklony.
Neverte, že duša, ktorá ma zapredáva a oddáva sa ťažkému hriechu, týmto ťažkým hriechom začala.
Veľký pád obyčajne začína niečím maličkým: niečím, čo má duša rada, slabosťou, dovoleným súhlasom, potešením, ktoré nie je zakázané, ale tiež nie je príliš vhodné… Takto sa duša začína zaslepovať, umenšuje sa v milosti, vášeň silnie a nakoniec je duša premožená. Pochopte toto: ak je smutné prijať urážku a nevďak od akéjkoľvek duši, o čo smutnejšie je, keď prichádza od mojich najmilovanejších, vyvolených duší. Jednako len – ostatní mi môžu priniesť náhradu a potešiť ma.
Duše, vy, ktoré som si vybral za miesto svojho odpočinku, záhrada mojich potešení, od vás očakávam oveľa viac jemnosti, viac nehy a oveľa viac lásky. Očakávam, že sa stanete hojivým balzamom pre moje rany, že utriete moju poškvrnenú a znečistenú tvár, že mi pomôžete osvietiť toľko zaslepených duší, ktoré sa ma v temnote noci zmocňujú a zväzujú ma, aby ma usmrtili.
Nenechávajte ma samotného… Prebuďte sa a poďte, pretože moji nepriatelia sú tu!
Keď ku mne pristúpili vojaci, povedal som: „Ja som!“ Tieto isté slová opakujem duši, ktorá práve upadá do pokušenia: „Ja som, ešte je stále čas, a ak chceš, odpustím ti. A namiesto toho, aby si ma spútal povrazmi hriechu, ja ťa zviažem do okovov Lásky. Poď, ja som ten, ktorý ťa miluje, ten, ktorý má veľký súcit s tvojimi slabosťami, ten, ktorý úzkostlivo čaká na to, až ťa bude môcť objať.“
Ak dobre preskúmame príbeh môjho zatknutia, nájdeme tu veľa dôležitých podrobností. Keby Peter neudrel Malchosa, nemal by som príležitosť upozorniť vás na to, akým spôsobom chcem, aby ste za mňa bojovali.
Potom som použil príslovie, aby som napomenul Petra a obnovil Malchosovo ucho, pretože nemám rád násilie, veď som Pánom slobody. Všimnite si, že okrem toho som tiež Petrovi vyjadril pevnú túžbu po naplnení môjho Utrpenia a nechcel som uvažovať nad skutočnosťou, že keby som chcel, Otec by ma bránil svojimi Anjelmi.
Vidíš, koľko vecí je skrytých v jedinej epizode? Ale najdôležitejšie je práve ono poučenie pre vás všetkých o tom, ako bojovať s nepriateľmi. Ak je niekto ako ja, postupuje takto: nechá sa odvliecť, kam si prajú ho odvliecť, pretože bude mať silu pre chvíle, ktoré nevyhľadáva ani svet (človek), ani ľudská skúsenosť, ani rafinovanosť sebalásky. Nie, ktokoľvek je ako ja, zostane v situácii, do ktorej je postavený, a dostane neznámu ale mocnú silu na premoženie svojich utlačovateľov. Môj naozajstný učeník koná i tie najnepravdepodobnejšie veci tak, aby ani v tom najmenšom neporušil moje zámery s ním. To svet sa kochá vo výstrednostiach, velikášstve a predvádzaní vlastnej nadradenosti.
S týmto duchom som sa stretol a porazil som ho. Preto som vám všetkým povedal, aby ste boli odvážni, pretože svet je porazený a nemôže vás oddeliť od jednoty so mnou, pokiaľ sa nezjednotíte s ním. Ak však áno, budete musieť trpieť následky ďalších ťažkostí, pretože ja nedopustím víťazstvo zbraňami sveta. Veľakrát preto bude vašim súperom svet i ja – svet kvôli svojej sebeckej láske a ja pre rýdzu Lásku, Lásku vášho skutočného dobra.
A preto už žiadne údery do uší vašich nepriateľov ako Peter, aby ste plne prijali Kalich, ktorý vám ja ponúkam. Kalich, v ktorom máte vidieť moju Vôľu, tak, ako som ja videl Vôľu svojho Otca, keď som sa opýtal milovaného Petra: „Ty nechceš, aby som pil z Kalicha, ktorý mi dáva Otec?“
Stále rozjímajte o mojom Utrpení, ale tiež dôverne prenikajte do môjho Ducha, čo na vás bude mať priaznivé účinky a spôsobí, že ma budete napodobňovať. Prirodzene, že ja som ten, ktorý vo vás tieto veci pôsobí, ale musíte sa tiež snažiť, a tak pozdejšie dosiahnete to, čo hovorím.
Ach! Keby len človek mohol pochopiť túto stránku môjho Utrpenia. O koľko ľahšie by bolo pre neho napodobniť môj Život!
Dopredu, moje deti, všetko je otázkou lásky a ničoho iného. Lásky a môjho diela, ktoré chcem vo vás uskutočniť, vašej stále väčšej lásky ku mne. Prestaňte argumentovať ľudským spôsobom, otvorte svoju myseľ môjmu slovu, ktorým ku vám hovorím. To je dôležité!
Ste mojimi z troch dôvodov: vytvoril som vás z ničoho, vykúpil som vás a raz dostanete časť mojej Koruny a Slávy. Preto si musíte zapamätať, že z týchto troch dôvodov mi na vás záleží a že nikdy neprestanem dbať o tých, ktorých som stvoril, zachránil a v ktorých má byť moja Sláva.
Ste vedení na túto cestu a musíte ju celú prejsť. Tak, ako u mňa, nebude to dobré len pre vás, ale tiež pre veľa vašich bratov a sestier, ktorí majú odo mňa cez vás prijať milosť a život. Pokročte, pretože ma to teší, učte sa, pretože Láska vás chcee celkom vlastniť. Dávam vám svoje požehnanie, naplnenie sľubu. Všetkým vám ho dávam s mocou, ktorá ma ako človeka veľmi teší. Dávam vám moc, ktorá je vaša vlastná, a radosť, že vás odmením, čo potvrdí moju nekonečnú Lásku k vám.
Moja hodina prišla, hodina, v ktorej som musel uskutočniť obeť a vydať sám seba vojakom s miernosťou baránka.
Ježiš je vedený pred Kajfáša
Bol som predvedený pred Kajfáša, kde sa mi dostalo posmeškov a urážok. Jeden z jeho vojakov ma udrel do tváre. Bola to prvá rana, ktorú som dostal, a v nej som uvidel prvý smrteľný hriech mnohých duší. Dopustili sa ho potom, čo žili v milosti… Toľko ďalších hriechov nasledovalo ten prvý a slúžia ako príklad tým dušiam, ktoré tiež zhrešili.
Moji apoštoli ma opustili a Peter zostal zo zvedavosti ukrytý za plotom medzi sluhami. Ľudia okolo sa snažili zhromaždiť obvinenia proti mne, zločiny, ktoré mali pozdejšie vyvolať hnev skazených sudcov. Videl som tu tváre všetkých démonov, všetkých zlých anjelov. Obvinili ma z rušenia poriadku, z poburovania a vydávania sa za falošného proroka, z rúhania a zo znesväcovania sabatu. A vojaci – vydráždení klebetami – na mňa kričali a vyhrážali sa mi.
Potom kričala moja tichosť a celé moje Telo sa roztriaslo. Kde ste, apoštoli a učeníci, ktorí ste boli svedkami môjho života, môjho učenia i mojich zázrakov? Nikto z tých, od ktorých som očakával nejaký dôkaz lásky, ani jeden z nich tu nezostal, aby ma bránil. Som sám, obklopený vojakmi, ktorí ma chceli pohltiť ako vlci.
Uvažujte, ako zle so mnou zaobchádzali: jeden ma udrel po tvári, iný ma opľul svojimi nečistými slinami, ďalší mi skrivil tvár, aby ma zosmiešnil, ďalší mi ťahá fúzy, ďalší svojimi prstami krúti moje ruky, ďalší ma kolenom udrie do prirodzenia, a keď spadnem, iní dvaja ma ťahajú za vlasy.
Peter zapiera Ježiša
Zatiaľ, čo sa moje Srdce obetuje, aby trpelo všetky tieto muky, Peter, ktorého som nazval Vodcom a Hlavou Cirkvi a ktorý pred niekoľkými hodinami prisľúbil, že ma bude nasledovať až na smrť, ma zapiera a to odpoveďou na jednoduchú otázku, ktorá mu mala poslúžiť, aby o mne vydal svedectvo. A ako ho stále viac zachvacuje strach, keď mu otázku zopakujú, dokonca prisahá, že ma nikdy nevidel, ani nebol mojim učeníkom. Keď sa ho opýtajú po tretí krát, odpovedá so strašným zaklínaním.
Detičky, keď mi svet odporuje a popudzuje proti mne i moje vyvolené duše, som opustený a zapieraný. Viete, aký ohromný je to smútok a horkosť môjho Srdca?
Poviem im tak, ako som povedal Petrovi: Duša, ktorú tak veľmi milujem, či si nepamätáš na dôkaz mojej lásky, ktorý som ti dal? Zabudla si snáď, koľkokrát si mi sľubovala, že mi budeš verná a budeš ma brániť?
Keď dôverujete sami sebe, ste stratení, ale keď prídete ku mne s pokorou a pevnou dôverou, ničoho sa nebojte, pretože budete mať pevnú oporu.
Duše, ktoré žijete obklopené toľkým rôznym nebezpečím, nevstupujte do príležitosti na hriech skrze neužitočnú zvedavosť, buďte opatrné, aby ste nepadli ako Peter.
A vy, duše, ktoré pracujete na mojej vinici, ak vás poháňa zvedavosť alebo nejaké ľudské uspokojenie, hovorím vám, utečte. Ak však pracujete z poslušnosti a poháňa vás nadšenie pre duše a pre moju Slávu, nebojte sa. Ja sám vás budem brániť a získate víťazstvo.
Moji milovaní, vychovávam vás kúsok po kúsku s veľkou trpezlivosťou. Veľkú útechu mi prináša vedomie, že mám žiaka, ktorý sa túži učiť. Tak zabúdam na vaše nedbalosti a chyby. Ak pre vás hľadám vo stvorenom svete najkrajšie mená, nebojte sa. Prečo ich odmietate? Láska je bez hraníc.
( Pokra č ovanie nabudúce )
|
|