Svätý Patrik – Vyznania /autobiografia/

Confessio (v preklade „Vyznanie“) je najvýznamnejšie a jedno z dvoch dochovaných diel, ktoré napísal sám svätý Patrik koncom 5. storočia. Je to hlboko osobná duchovná autobiografia, v ktorej autor obhajuje svoju integritu a misiu v Írsku.

1

Volám sa Patrik. Som hriešnik, jednoduchý vidiecky človek a najmenší zo všetkých veriacich. Mnohí mnou pohŕdajú. Môj otec bol Kalpornius. Bol diakonom; jeho otec bol Potitus, kňaz, ktorý žil v Bannavem Taburniae . Jeho domov bol neďaleko a tam ma zajali. Mal som vtedy asi šestnásť rokov. V tom čase som nepoznal pravého Boha. Bol som odvedený do zajatia v Írsku spolu s tisíckami ďalších. Zaslúžili sme si to, pretože sme sa vzdialili od Boha a nedodržiavali jeho prikázania. Nepočúvali sme našich kňazov, ktorí nám radili, ako sa môžeme spasiť /Daniel 9:5-6/. Pán na nás uviedol svoj silný hnev a rozptýlil nás medzi mnohé národy až na kraj zeme. Medzi cudzincami sa ukázalo, aký som malý.

2

Práve tam mi Pán otvoril uvedomenie si môjho nedostatku viery. Aj keď to prišlo neskoro, uvedomil som si svoje zlyhania. Preto som sa celým svojím srdcom obrátil k Pánovi, môjmu Bohu /Joel 2:11/, a on zhliadol na moju poníženosť /Lukáš 1:48/ a zmiloval sa nad mojou mladíckou nevedomosťou. Chránil ma prv, ako som ho poznal, a skôr, ako som nadobudol múdrosť a vedel som rozlišovať medzi dobrom a zlom. Chránil ma a utešoval ma ako otec svojho syna.

3

Preto nemôžem mlčať – a ani by to nebolo dobré – o takých veľkých požehnaniach a takom dare, ktorý mi Pán tak láskavo udelil v krajine môjho zajatia. Takto sa môžeme za takéto požehnania odvďačiť, keď sa naše životy zmenia a my spoznáme Boha, aby sme chválili a svedčili o jeho veľkých zázrakoch pred každým národom pod nebom.

4

Je to preto, že niet iného Boha, ani nikdy nebude, ani nikdy nebol, okrem Boha Otca. On je ten, ktorý nebol splodený, ten bez počiatku, ten, od ktorého pochádzajú všetky počiatky, ten, ktorý drží všetko v bytí – to je naše učenie. A jeho syn, Ježiš Kristus, o ktorom svedčíme, bol vždy, od počiatku tohto veku, s Otcom duchovným spôsobom. Bol splodený neopísateľným spôsobom pred každým počiatkom. Všetko, čo vidíme, a všetko, čo je mimo nášho dohľadu, bolo stvorené skrze neho. Stal sa človekom a keď premohol smrť, bol prijatý do nebies k Otcovi. Otec mu dal všetku moc nad každou bytosťou, nebeskou i pozemskou i z podsvetia. Nech každý jazyk vyzná, že Ježiš Kristus, v ktorého veríme a ktorého príchod očakávame v blízkej budúcnosti, je Pán a Boh /Filipanom 2:9-11/. On je sudcom živých i mŕtvych /Skutky 10:42/; odmeňuje každého podľa jeho skutkov /Rimanom 2:6/. Štedro na nás vylial Ducha Svätého /Títov 3:5-6/, dar a prísľub nesmrteľnosti, ktorý robí veriacich a tých, ktorí ho počúvajú, deťmi Božími a spoludedičmi Krista /Rimanom 8:16-17/. Toto je ten, ktorého uznávame a uctievame – jedného Boha v trojici posvätného mena.

5

Povedal ústami proroka: „Vzývaj ma v deň svojho súženia a ja ťa vyslobodím a budeš ma oslavovať /Žalm 49:15/ .“ A opäť povedal: „Je cťou zjavovať a rozprávať o Božích dielach /Tobiáš 12:7/.“

6

Hoci som v mnohých ohľadoch nedokonalý, chcem, aby moji bratia a príbuzní vedeli, aký v skutočnosti som, aby videli, čo inšpiruje môj život.

7

Neignorujem dôkazy môjho Pána, ktorý svedčí v žalme: „Zahubíš tých, čo hovoria lži /Žalm 5:7/.“ A znova hovorí: „Ústa, ktoré lžú, zabíjajú dušu.“ A ten istý Pán hovorí v evanjeliu: „Z prázdnych slov, ktoré ľudia hovoria, sa budú zodpovedať v deň súdu /Matúš 12:36/.“

8

Preto by som sa s hrôzou a strachom veľmi desil tohto rozsudku v onen deň, keď sa mu nikto nevyhne ani neunikne, ale všetci sa zodpovedia za najmenší hriech pred súdom Pána Krista.

9

Preto som už dlho uvažoval o napísaní, ale doteraz som váhal, pretože som sa bál, čo povedia ľudia. Je to preto, že som sa neučil ako iní, ktorí si rovnako dobre osvojili zákon aj posvätné písma a od detstva nemuseli meniť svoj spôsob reči, ale vždy sa v ňom zlepšovali a napredovali. Mne však bola reč a slová preložené do cudzieho jazyka, pretože z mojich spisov ľahko vyplýva úroveň výučby a učenia, ktoré som mal. Ako sa hovorí: „Múdreho človeka poznáte podľa reči, ale aj podľa porozumenia, poznania a učenia pravdy /Sirach 4:29/.“

10

Hoci je v mojej výhovorke niečo pravdy, nikam ma to nedostane. Teraz, v starobe, chcem robiť to, čo som v mladosti nedokázal. Moje hriechy mi vtedy bránili skutočne prijať to, čo som čítal. Ale kto mi verí, aj keby som zopakoval to, čo som povedal predtým? Bol som zajatý ako mladík, najmä čo sa týka schopnosti hovoriť, a skôr, ako som vedel, čo mám hľadať a čomu sa mám vyhýbať. Preto sa dnes červenám a bojím odhaliť svoj nedostatok skúseností, pretože sa neviem vyjadriť stručnými slovami, ktoré by som chcel mať vo svojom srdci a duši.

11

Keby som mal rovnakú šancu ako ostatní ľudia, nemlčal by som, nech by bola odmena akákoľvek. Ak sa niektorým zdám príliš priamočiary s mojím nedostatkom vedomostí a ešte pomalším jazykom, predsa je napísané: „Koktavé jazyky sa rýchlo naučia hovoriť pokoj /Izaiáš 32:3/“. O čo viac by sme to mali chcieť robiť my, ktorí sme, ako sa hovorí, spásnym listom Krista až do končín zeme. Aj keď to nie je dobre vyjadrené, predsa je tento list úprimne a silne napísaný vo vašich srdciach, nie atramentom, ale duchom živého Boha /2Korinť 2:3/. Duch je svedkom toho, že aj to, čo je na vidieku, stvoril Najvyšší!

12

Takže som v prvom rade jednoduchý vidiecky človek, utečenec a nevzdelaný. Neviem, ako sa postarať o budúcnosť. Ale toto viem s istotou, že predtým, ako som bol ponížený, som bol ako kameň ležiaci hlboko v blate. Potom prišiel ten, ktorý je mocný, a vo svojom milosrdenstve ma vytiahol, zdvihol ma a postavil ma na samý vrchol múru /Žalm 69:15/. Preto musím hlasno oslavovať Pána za také veľké dobré skutky jeho, tu a teraz i naveky, ktoré ľudská myseľ nedokáže zmerať.

13

Preto sa divte, všetci veľkí i malí, ktorí sa bojíte Boha! Vy, vzdelaní ľudia s autoritou, počúvajte a pozorne skúmajte toto! Kto to bol, kto nazval mňa bláznom spomedzi tých, ktorí sú považovaní za múdrych a skúsených v zákone a mocných v reči a vo všetkom? Hoci mnou najviac pohŕdajú, On ma predsa inšpiroval, aby som verne a bezúhonne slúžil národom s bázňou a úctou, ku ktorým ma priviedla Kristova láska. Jeho darom bolo, aby som, ak by som bol hoden, venoval svoj život službe im v pravde a s pokorou až do konca.

14

S vedomím tejto viery v Trojicu a bez toho, aby sme sa nechali zastaviť nebezpečenstvami, je správne ohlasovať Boží dar a jeho večnú útechu. Je správne verne a bez strachu šíriť Božie meno, aby som aj po svojej smrti mohol zanechať niečo cenné tisíckam svojich bratov a sestier – deťom, ktoré som pokrstil v Pánovi.

15

Vôbec som si nezaslúžil, aby mi Pán udelil takú veľkú milosť po ťažkostiach a problémoch, po zajatí a po toľkých rokoch medzi tým ľudom. Bolo to niečo, v čo som v mladosti nikdy nedúfal, ani som na to ani nepomyslel.

16

Po príchode do Írska som každý deň pásol ovce a cez deň som sa často modlil. Božia láska vo mne rástla a môj pocit úcty k Bohu sa stále viac zvyšoval. Viera rástla a môj duch bol pohnutý, takže som sa za jeden deň pomodlil až stokrát a v noci možno rovnako. Dokonca som zostával v lesoch a na horách a vstával som, aby som sa modlil pred úsvitom v snehu, ľade a daždi. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle a nikdy som sa necítil lenivý – ako si teraz uvedomujem, duch vo mne vtedy horel.

17

Jednej noci som tam v spánku začul hlas, ktorý mi hovoril: „Dobre si sa postil. Veľmi skoro sa vrátiš do svojej rodnej krajiny.“ Po krátkej chvíli som znova začul niekoho, kto mi hovoril: „Pozri – tvoja loď je pripravená.“ Nebola blízko, ale dobrých dvesto míľ ďaleko. Nikdy som na tom mieste nebol, ani som tam nikoho nepoznal. Tak som teda utiekol a opustil muža, s ktorým som bol šesť rokov. Išiel som v sile Božej – Boha, ktorý obrátil smer môjho života k dobrému; počas cesty k tej lodi som sa ničoho nebál.

18

V deň môjho príchodu sa loď chystala odísť. Povedal som, že s nimi musím vyplávať, ale kapitán nebol vôbec nadšený. Nepríjemne a nahnevane odpovedal: „Ani sa neopováž ísť s nami.“ Keď som to počul, opustil som ich a vrátil sa do chatrče, kde som býval. Počas cesty som sa začal modliť; a ešte predtým, ako som modlitbu dokončil, som počul, ako na mňa jeden z nich kričí: „Poď rýchlo – tí muži ťa volajú!“ Hneď som sa otočil a oni mi začali hovoriť: „Poď – budeme ti dôverovať. Dokáž, že si náš priateľ, akýmkoľvek spôsobom si želáš.“ V ten deň som odmietol cmúľať ich prsia kvôli mojej úcte k Bohu [Nota] . Boli to pohania a dúfal som, že uveria v Ježiša Krista. Takto som sa s nimi dostal a hneď sme vyplávali.

19

Po troch dňoch sme sa dostali na pevninu a potom sme dvadsaťosem dní cestovali púšťou. Došlo im jedlo a prepadol ich veľký hlad. Kapitán sa ku mne otočil a povedal: „Čo s tým, kresťan? Hovoríš nám, že tvoj Boh je veľký a všemohúci – prečo sa za nás nemôžeš modliť, keď sme v zlom stave s hladom? Niet ani stopy po tom, že by sme nikde našli človeka!“ Potom som im s istotou povedal: „Obráťte sa s vierou celým svojím srdcom k Pánovi, môjmu Bohu [Nota] , lebo pre neho [Nota] nie je nič nemožné, aby vám dal do cesty jedlo – dokonca toľko, aby ste sa úplne nasýtili! Má všade hojnosť.“ S Božou pomocou sa to skutočne stalo! Pred našimi očami sa objavilo stádo svíň! Mnohé z nich zabili a tam sme zostali dve noci a boli úplne zotavení a aj psy sa nasýtili. Mnohí z nás zoslabli a cestou zostali napoly živí. Teraz však vzdávali Bohu najväčšiu vďaku a ja som bol v ich očiach poctený. Od toho dňa mali dostatok jedla. Našli aj trochu divého medu a trochu mi z neho ponúkli. Jeden z nich však povedal: „Tento med musel byť obetovaný božstvám.“ Vďaka Bohu, odvtedy som ho už neochutnal.

20

V tú istú noc, keď som spal, ma Satan silno pokúšal – budem si to pamätať do konca života! Bolo to, akoby na mňa spadla obrovská skala a ja som stratil všetku moc v končatinách. Hoci som v tom čase vedel len málo o živote ducha, ako som vedel, že mám vzývať Eli, Eli ako Ježiš na kríži. Zatiaľ čo sa tieto veci diali, videl som vychádzať slnko na oblohe a keď som zo všetkých síl volal „Eli! Eli!“, dopadla na mňa žiara slnka a hneď zo mňa zmizla všetka tá ťarcha. Verím, že mi pomohol Kristus Pán a že jeho duch volal vo mne. Verím, že to tak bude vždy, keď budem v strese, ako hovorí evanjelium: „V ten deň,“ dosvedčuje Pán, „nebudete hovoriť vy, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás [Nota] .“

21

Po mnohých rokoch sa mi opäť stalo, že ma zajali. V prvú noc, čo som bol s nimi, som počul božskú odpoveď, ktorá mi hovorila: „Budeš s nimi dva mesiace.“ Stalo sa to takto: šesťdesiatej noci ma Pán vyslobodil z ich rúk.

22

Kým sme ešte boli na ceste, Pán nám každý deň poskytoval jedlo, oheň a prístrešie, až kým sme na desiaty deň nestretli nejakých ľudí. Ako som už spomenul, dvadsaťosem dní sme putovali púšťou. V tú istú noc, keď sme stretli ľudí, nám došlo jedlo.

23

O niekoľko rokov neskôr som bol opäť so svojimi rodičmi v Británii. Privítali ma ako syna a prosili ma, aby som ich po všetkých tých mnohých útrapách, ktoré som prežil, už nikdy neopustil. Práve keď som tam bol, som v nočnom videní uvidel muža 

[Nota] menom Victoricus, ako prichádza akoby z Írska s toľkými listami, že sa nedali spočítať. Dal mi jeden z nich a ja som prečítal začiatok listu, hlas írskeho ľudu. Keď som čítal začiatok listu, zdalo sa mi, že v tej chvíli počujem hlas tých, ktorí boli pri lese Voklut, blízko západného mora 

[Nota] . Volali akoby jedným hlasom: „Prosíme ťa, svätý chlapče, príď a znova kráčaj medzi nami.“ Toto sa hlboko dotklo môjho srdca a nemohol som ďalej čítať; vtedy som sa zobudil. Vďaka Bohu, že po mnohých rokoch im Pán dal to, o čo volali.

24

Inú noc – neviem, Boh vie, či to bolo vo mne alebo vedľa mňa 

[Nota] – som počul autoritatívne slová, ktoré som počul, ale nerozumel im, až kým na konci reči nebolo jasné: „Ten, kto za vás dal svoj život, on hovorí v vás“; a ja som sa zobudil plný radosti.

25

Inokedy som v sebe videl niekoho, kto sa modlí. Bolo to, akoby som bol vo svojom tele a počul som niečo nado mnou, teda nad svojím vnútrom. Modlil sa silno, so vzdychmi. Bol som ohromený a udivený a premýšľal som, kto sa vo mne modlí; ale na konci modlitby bolo jasné, že to bol Duch. Vtedy som sa prebudil a spomenul som si na apoštola: „Duch pomáha v slabostiach našej modlitby; lebo vieme, za čo by sme sa mali modliť, ale ten istý Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi, ktoré sa nedajú vyjadriť slovami 

[Nota] .“ A znova: „Pán je naším obhajcom a prihovára sa za nás 

[Nota] .“

26

Raz ma niektorí moji predstavení skúšali. Prišli a poukázali na moje hriechy ako biskupa. To ma veľmi silno zasiahlo, tak silno, že sa zdalo, že idem padnúť, tu aj vo večnosti. Ale Pán vo svojej láskavosti ušetril konvertitov a cudzincov pre svoje meno a silne ma podporoval, keď so mnou tak zle zaobchádzali. Neskĺzol som do hriechu a hanby. Modlím sa, aby im Boh tento hriech nepočítal 

.

27

Po tridsiatich rokoch mi vzniesli niečo, čo som sa priznal už predtým, ako som sa stal diakonom. Stalo sa to, že jedného dňa, keď som sa cítil úzkostlivo a skľúčene, som sa s jedným veľmi drahým priateľom zmienil o niektorých veciach, ktoré som urobil jedného dňa – lepšie povedané, za jednu hodinu – keď som bol mladý, skôr ako som prekonal svoju slabosť. Neviem – Boh vie – či som vtedy mal pätnásť rokov a neveril som v živého Boha, ani keď som bol dieťa. V skutočnosti som zostal v smrti a nevere, až kým ma prísne nekarhali a v skutočnosti ma denne trápil hlad a nahota.

28

Mojou obhajobou bolo, že som zostal v Írsku, a to nie z vlastnej vôle, až kým som takmer nezahynul. Bolo to však pre mňa veľmi dobré, pretože Boh ma napravil a pripravil ma na to, kým budem dnes. Vtedy som bol veľmi odlišný od toho, kým som teraz, starám sa o druhých a mám dosť práce, aby som ich zachránil. V tých časoch som sa nestaral ani o svoje vlastné blaho.

29

V deň, keď ma obvinili tí, ktorých som spomenul vyššie, v tú istú noc som v nočnom videní videl pred svojou zneuctenou tvárou akýsi nápis. Uprostred toho som počul odpoveď od Boha, ktorá mi hovorila: „S neľúbosťou sme videli tvár toho, ktorý bol vyvolený a zbavený svojho dobrého mena.“ Nepovedal: „S neľúbosťou ste videli“, ale „S neľúbosťou sme videli“, akoby sa so mnou stotožňoval; ako povedal: „Kto sa vás dotkne, akoby sa dotkol zrenice môjho oka 

[Nota] “.

30

Preto ďakujem tomu, ktorý ma vo všetkom posilňoval 

[Nota] , aby mi neprekážal na ceste, ktorú som si vybral, a ani v skutkoch, ktoré som sa naučil od Krista, môjho Pána. Naopak, cítil som v sebe nemalú silu od neho a moja viera obstála v skúške pred Bohom i ľuďmi.

31

Dovoľujem si povedať, že moje svedomie ma neobviňuje, teraz ani v budúcnosti 

. Boh mi je svedkom, že som neklamal v tom, čo som vám povedal.

32

Ale viac ma trápi môj drahý priateľ, že sme museli počuť takúto správu – ten, ktorému som zveril celú svoju dušu. Od niektorých bratov som sa ešte pred prerokovaním prípadu dozvedel, že ma v mojej neprítomnosti obhajoval. V tom čase som tam nebol, ani v Británii, a nebol som to ja, kto túto záležitosť nastolil. V skutočnosti to bol on sám, kto mi z vlastných úst povedal: „Pozri, dostávaš hodnosť biskupa.“ To som si nezaslúžil. Ako ma potom mohol neskôr verejne zneuctiť pred všetkými, dobrými aj zlými, za vec, za ktorú mi už ochotne a radostne odpustil, ako to urobil aj Boh, ktorý je väčší od všetkých?

33

O tom som už povedal dosť. Musím si dávať pozor, aby som nezakrýval Boží dar, ktorý nám štedro dal v krajine môjho zajatia. Vtedy som ho hľadal celou svojou silou a tam som ho našiel a on ma ochránil pred všetkým zlom – v to verím – pre svojho Ducha, ktorý žije a pôsobí vo mne dodnes. S hrdosťou o tom opäť hovorím. Boh vie, že keby mi to bol povedal niekto iný, možno by som pre Kristovu lásku nič nepovedal.

34

Preto nikdy neprestanem ďakovať svojmu Bohu, ktorý ma zachoval verným v čase môjho pokušenia. Dnes môžem s dôverou obetovať svoju dušu Kristovi, môjmu Pánovi, ako živú obetu . On ma bránil vo všetkých mojich ťažkostiach. Môžem povedať: Kto som ja, Pane, alebo aké je moje povolanie, že si so mnou spolupracoval s takou božskou prítomnosťou 

? 

Takto chválim a velebím tvoje meno medzi národmi stále, kdekoľvek som, nielen v dobrých, ale aj v ťažkých časoch. Čokoľvek sa mi stane, dobré alebo zlé, mám to prijať rovnako a ďakovať Bohu. Ukázal mi, že v neho môžem vložiť svoju dôveru bez váhania a bez konca. Nech som akokoľvek nevedomý, vypočul ma, takže sa v týchto posledných dňoch môžem odvážiť podniknúť také sväté a úžasné dielo. Takto môžem do istej miery napodobňovať tých, o ktorých Pán predpovedal, že budú hlásať jeho evanjelium na svedectvo všetkým národom pred koncom sveta. Toto sa, ako vidíme, naplnilo. Pozrite sa na nás: sme svedkami toho, že evanjelium bolo kázané až tam, kde nikto iný nie je!

35

Je to dlhý príbeh – rozprávať každý jeden môj skutok, alebo aspoň jeho časti. Skrátim to tak, že poviem, ako ma dobrý Boh často vyslobodzoval z otroctva a z dvanástich nebezpečenstiev, ktoré mi ohrozovali život, ako aj zo skrytých nebezpečenstiev a z vecí, ktoré nemám slovami vyjadriť. Nechcel by som svojim čitateľom ublížiť! Boh vie všetko ešte predtým, ako sa stane, a ja ho mám za svoju autoritu, že mi často dával varovania v nebeských odpovediach – mne, úbohému sirotovi!

36

Odkiaľ ku mne prišla táto múdrosť, múdrosť, ktorá vo mne nebola 

[Nota] ? Nevedel som ani počet dní 

[Nota] , nieto ešte som poznal Boha. Odkiaľ sa potom vzal taký veľký a životodarný dar, poznať a milovať Boha, aj za cenu opustenia vlasti a rodičov?

37

A bolo mi ponúknutých mnoho darov spolu so zármutkom a slzami. Boli takí, ktorých som urazil, dokonca aj proti vôli niektorých mojich nadriadených; ale s Božím vedením som s nimi nesúhlasil ani som sa im nepodvolil. Nebolo to z mojej vlastnej milosti, ale Boh, ktorý to vo mne premohol a všetkým sa postavil na odpor, aby som mohol prísť k ľudu Írska kázať evanjelium. Zniesol som urážky od neveriacich, aby som počul nenávisť, ktorá bola namierená proti mne za to, že som sem cestoval. Zniesol som mnoho prenasledovaní, dokonca aj reťaze, aby som sa mohol vzdať svojho slobodného stavu pre dobro iných. Ak som toho hoden, som pripravený aj svoj život čo najochotnejšie obetovať tu a teraz pre jeho meno. Tam chcem stráviť svoj život až do smrti, ak mi to Pán dopraje.

38

Som veľmi Bohu zaviazaný. Dal mi takú veľkú milosť, že skrze mňa sa mnoho ľudí znovu narodí v Bohu a privedie k plnému životu. Tiež aby boli všade vysvätení duchovní pre tento ľud, ktorý nedávno uveril a ktorého Pán vzal od konca zeme. Toto je presne to, čo v minulosti sľúbil skrze svojho proroka: „Národy prídu k tebe od konca zeme a povedia: Aké klamlivé sú modly, ktoré si naši otcovia nadobudzi, a nie sú vôbec užitočné 

[Nota] .“ A znova: „Ustanovil som ťa za svetlo národom, aby si bol ich spásou až do konca zeme 

[Nota] .“

39

Tam čakám na jeho prísľub – on je ten, ktorý nikdy neklame, ako sa opakuje v evanjeliu: „Prídu od východu i od západu a budú ležať s Abrahámom, Izákom a Jakubom 

[Nota] “. Veríme, že veriaci ľudia prídu z celého sveta.

40

Je správne, aby sme dobre a usilovne lovili ryby, ako nás Pán usmerňuje a učí, keď hovorí: „Poďte za mnou a ja z vás urobím rybárov ľudí 

. “ A opäť hovorí skrze prorokov: „Hľa, posielam mnoho rybárov a lovcov, hovorí Boh 

“ ; a iné podobné slová. Preto je veľmi správne, aby sme hádzali siete, aby sa veľký zástup a zástupy stali Bohom. Tiež aby boli kňazi, ktorí by krstili a povzbudzovali ľud v núdzi a núdzi. Toto hovorí Pán v evanjeliu: varuje a učí týmito slovami: „Choďte teda a učte všetky národy, krstiac ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta 

. “ Znova hovorí: „Choďte teda do celého sveta a hlásajte evanjelium každému stvoreniu. Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, kto neuverí, bude odsúdený 

[Nota] .“ A ešte raz: „Toto evanjelium o kráľovstve bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom a potom príde koniec 

[Nota] .“ Podobne to Pán predpovedal skrze proroka, keď povedal: „A stane sa v posledných dňoch, hovorí Pán, že vylejem svojho Ducha na každé telo a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. A na svojich služobníkov i ženy vylejem svojho Ducha a budú prorokovať 

[Nota] .“ Hozeáš hovorí: „Tých, ktorí neboli mojím ľudom, nazvem svojím ľudom; a tých, ktorí nedosiahli milosrdenstvo, nazvem tými, ktorí dosiahli milosrdenstvo 

[Nota] . Na mieste, kde bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, tam ich budú volať synmi živého Boha 

[Nota] .“

41

Ako sa to stalo v Írsku? Nikdy predtým nepoznali Boha, iba aby slúžili modlám a nečistým veciam. Ale teraz sa stali Pánovým ľudom a nazývajú sa Božími deťmi. Synovia a dcéry írskych vodcov sú vnímaní ako mnísi a Kristove panny!

42

Príkladom je toto. Bola tu jedna požehnaná írska žena urodzeného pôvodu, veľmi krásna dospelá žena, ktorú som pokrstil. O niekoľko dní neskôr k nám prišla z tohto dôvodu. Povedala nám, že dostala správu od Božieho posla, ktorý jej poradil, aby sa stala Kristovou pannou a aby sa priblížila k Bohu. Vďaka Bohu o šesť dní neskôr, s nadšením a dobre, prijala život, aký robia všetky Božie panny. Ich otcom sa to, samozrejme, nepáči. Tieto ženy trpia prenasledovaním a falošnými obvineniami od svojich rodičov, a predsa ich počet rastie! Nevieme, koľko našich ľudí sa tam narodilo. Okrem toho sú tu vdovy a ženy žijúce v celibáte. Z nich všetkých najviac pracujú tie, ktoré sú držané v otroctve – znášajú dokonca teror a vyhrážky, ale Pán dáva milosť toľkým ženám, ktoré mu slúžia. Aj keď je to zakázané, statočne nasledujú jeho príklad.

43

Chcel by som ich opustiť a ísť do Británie. Ochotne by som to urobil a som na to pripravený, akoby som chcel navštíviť svoju domovinu a rodičov. Nielen to, ale rád by som išiel do Galie navštíviť bratov a vidieť tváre svätých môjho Pána. Boh vie, čo by som veľmi rád urobil. Ale som viazaný Duchom, ktorý ma uisťuje, že ak by som to urobil, bol by som uznaný vinným. A tiež sa bojím, že stratím dielo, ktoré som začal – nie tak ja, ako Kristus Pán, ktorý mi povedal, aby som sem prišiel a bol s týmito ľuďmi po zvyšok svojho života. Nech to Pán dá a ochráni ma pred každou zlou cestou, aby som nehrešil pred ním.

44

Dúfam, že urobím, čo mám. Viem, že si nemôžem dôverovať, kým som v tomto tele podrobený smrti 

[Poznámka] . Je niekto silný, kto sa každý deň snaží podkopať moju vieru a čistotu pravého náboženstva, ktoré som si vybral až do konca svojho života pre Krista, svojho Pána. Telo môže byť nepriateľom, ktorý ťahá k smrti, teda k robeniu tých lákavých vecí, ktoré sú proti zákonu. Do istej miery viem, že som nežil dokonalý život ako ostatní veriaci. Ale priznávam to svojmu Pánovi a nečervenám sa pred ním. Neklamem: od mladosti, keď som ho spoznal, vo mne rástla láska a úcta k Bohu a doteraz som si s Pánovou pomocou zachoval vieru.

45

Kto chce, nech sa smeje a uráža. Ale ja nebudem mlčať ani nebudem skrývať znamenia a zázraky, ktoré mi Pán ukázal ešte mnoho rokov predtým, ako sa stali. On vie všetko ešte pred počiatkom vekov.

46

Chcem teda bez prestania ďakovať Bohu. Často mi odpúšťal nedostatok múdrosti a nedbanlivosť a viackrát sa na mňa, toho, kto mal byť jeho pomocníkom, veľmi nehneval. Neponáhľal som sa prijať to, čo mi ukázal, a tak ma Duch nabádal. Pán bol ku mne tisíckrát milosrdný, pretože vo mne videl, že som pripravený, ale že neviem, čo mám robiť so stavom svojho života. Mnohí mi túto misiu zakazovali. Dokonca si za mojím chrbtom rozprávali príbehy a hovorili: „Prečo sa vystavuje nebezpečenstvu medzi nepriateľskými ľuďmi, ktorí nepoznajú Boha?“ Nebolo to tak, že by boli zlomyseľní – len nechápali, ako môžem sám dosvedčiť, keďže som bol len nevzdelaný vidiecky človek. V skutočnosti som nebol taký rýchly, aby som rozpoznal milosť, ktorá bola vo mne; teraz viem, čo som mal vtedy urobiť.

47

Teraz som teda oznámil svojim bratom a spoluslužobníkom, ktorí mi uverili, lebo som ich varoval a varujem ich aj teraz, aby som posilnil a utvrdil vašu vieru. Kiežby ste napodobňovali väčšie veci a konali mocnejšie skutky ! 

To bude mojou slávou, lebo múdry syn je slávou svojho otca 

!

48

Všetci viete a Boh vie, ako som od mladosti žil medzi vami v pravej viere a úprimnom srdci. Aj voči pohanskému národu, medzi ktorým žijem, som žil v dobrej viere a budem tak robiť aj naďalej. Boh vie, že som sa ani k jednému z nich nedopustil lúpeže a ani na to nepomýšľam pre Boha a jeho cirkev. Nechcel by som ich ani nás všetkých prenasledovať; ani by som nechcel, aby sa kvôli mne rúhalo meno Pánovo 

[Nota] , lebo je napísané: „Beda tomu, skrze koho sa rúha meno Pánovo.“

49

Viem, že som vo všetkom neskúsený. Napriek tomu som sa snažil dávať si pozor na seba a na kresťanov, Kristove panny a rehoľníčky, ktoré mi dobrovoľne dávali malé dary. Keď hodili niektoré zo svojich ozdôb na oltár, vrátil som im ich. Boli na mňa urazení, že som to urobil. Ale kvôli nádeji na večný dar som bol vo všetkom opatrný, aby ma neveriaci z akéhokoľvek dôvodu nechytili do pasce alebo do mojej služby. Nechcel som dať tým, ktorí neverili, ani najmenší dôvod, aby hovorili proti mne alebo mi uberali povesť.

50

Možno som však, keď som pokrstil toľko tisíc ľudí, dúfal, že dostanem čo i len tú najmenšiu odmenu? Ak áno, povedz mi a ja ti ju vrátim. Alebo keď Pán všade vysvätil duchovných mojím úbohým úsilím a ja som im túto službu poskytoval zadarmo, ak som ich požiadal, aby zaplatili čo i len za cenu mojich topánok – povedz mi to a ja ti ju vrátim a ešte viac.

51

Obetujem sa za vás, aby ste ma mali pre seba. Všade som medzi vami cestoval pre vás samých, v mnohých nebezpečenstvách, a dokonca aj do najvzdialenejších končín, kde nikto nežil a kam nikto nikdy nechodil krstiť a svätiť klerikov alebo privádzať ľudí k naplneniu. Len z Božieho daru som toto všetko usilovne a s veľkou ochotou robil pre vaše dobro.

52

Niekedy som dával kráľom dary nad rámec toho, čo som platil ich synom, ktorí cestovali so mnou. Napriek tomu ma aj mojich spoločníkov zajali a veľmi ma chceli zabiť, ale ešte neprišiel čas. Ukradli všetko, čo u nás našli, a mňa spútali železom. Štrnásteho dňa ma Pán oslobodil z ich moci; všetok náš majetok nám bol vrátený pre Boha a pre blízke priateľstvo, ktoré sme mali predtým.

53

Sami viete, koľko som minul na sudcov v oblastiach, ktoré som najčastejšie navštevoval. Odhadujem, že som dal nie menej ako cenu pätnástich osôb, aby ste zo mňa mali úžitok a aby som ja mal úžitok z vás v Bohu. Neľutujem, že som 

to urobil, ani mi to nestačilo – stále míňam a ešte míňam. Pán je mocný a môže mi dať 

, aby som sa ešte viac minul za vaše duše .

54

Hľa, volám Boha za svedka vo svojej duši, že neklamem 

. Nepíšem vám s chválou ani z chamtivosti – nie je to tak, že by som od vás očakával poctu pre seba. Je to pocta, ktorá sa ešte neukáže, ale ktorej verím v srdci, a tá mi dáva uspokojenie. Verný je ten, kto dal prisľúbenie a nikdy neklame.

55

Vidím, že už v tomto veku mi Pán dal väčšiu veľkosť, než sa dalo očakávať. Nebol som toho hodný, nebol som takým človekom, pre ktorého by to Pán urobil, pretože viem s istotou, že chudoba a nešťastie sú skôr mojím štýlom ako bohatstvo a radosť. Ale Kristus Pán sa stal chudobným pre nás 

[Nota] ; aj ja som biedny a nešťastný. Aj keby som si prial bohatstvo, nemám ho. Nesnažím sa súdiť sám seba, pretože každý deň existuje možnosť, že ma zabijú, obkľúčia, odvedú do otroctva alebo sa stane niečo podobné. Ale ničoho z toho sa nebojím kvôli nebeským prisľúbeniam. Odovzdal som sa do rúk všemohúceho Boha, ktorý je vládcom všetkých miest, ako hovorí prorok: „Zvráť svoje starosti na Boha a on ťa podporí 

[Nota] .“

56

Teraz zverujem svoju dušu môjmu najvernejšiemu Bohu 

[Nota] . Pre neho vykonávam prácu vyslanca 

[Nota] , napriek môjmu menej ušľachtilému postaveniu. Boha však takéto osobné situácie neovplyvňujú a vybral si ma pre túto úlohu, aby som bol jedným z jeho najmenších služobníkov.

57

Tak sa mu odvďačím za všetko, čo mi dal 

[Nota] . Ale čo môžem povedať alebo čo môžem sľúbiť svojmu Pánovi? Niet ničoho, čo by som nemal, čo by nebol jeho darom pre mňa. Ale on pozná hĺbku môjho srdca, moje vnútorné pocity! Vie, že stačí, keď si veľmi želám a som na to pripravený, aby mi dal piť z jeho kalicha, tak ako to urobil pre iných, ktorí ho milovali 

[Nota] .

58

Nech preto Boh nedopustí, aby som utrpel stratu jeho ľudu, ktorý sa stal jeho v najvzdialenejších končinách zeme. Prosím, aby mi Boh dal vytrvalosť a aby mi dal verne svedčiť o ňom až do môjho odchodu z tohto života pre môjho Boha.

59

Ak som niekedy napodobnil niečo dobré pre svojho Boha, ktorého milujem, prosím ho, aby mi dal preliať svoju krv s týmito konvertitmi a zajatcami – aj keby som nemal hrob na pochovanie, alebo keby moje mŕtve telo biedne roztrhali psy alebo divé zvieratá, alebo keby ho zožrali nebeské vtáky. S istotou vyhlasujem, že keby sa to stalo, získal by som aj dušu, aj telo. Niet pochýb o tom, že v určený deň vstaneme v jase slnka, teda v sláve Krista Ježiša, nášho Vykupiteľa. Budeme ako deti živého Boha a spoludediči Krista 

[Nota] a budeme stvorení na jeho obraz, pretože z neho, skrze neho a v ňom máme kraľovať.

60

Slnko, ktoré vidíme každý deň vychádzať pre nás na jeho príkaz, to slnko nikdy nebude kraľovať ani jeho žiara nebude trvať naveky; a všetci tí, ktorí toto slnko uctievajú, prídu k zlému, biednemu trestu. My však veríme v pravé slnko a uctievame ho, teda v Krista, ktorý nikdy nezahynie. Ani tí, ktorí konajú jeho vôľu, nezahynú, ale zostanú naveky, tak ako Kristus zostane naveky 

. Žije s Bohom Otcom všemohúcim a s Duchom Svätým pred vekmi i teraz i po všetky veky vekov. Amen.

61

Znova a znova vám stručne predkladám slová svojho vyznania. Svedčím v pravde a s veľkou radosťou srdca pred Bohom a jeho svätými anjelmi, že som nemal žiadny iný dôvod na návrat do národa, z ktorého som predtým unikol, okrem evanjelia a Božích prisľúbení.

62

Modlím sa za tých, ktorí veria v Boha a majú k nemu úctu. Niektorí z nich by mohli náhodou prezrieť alebo naraziť na tento spis, ktorý Patrick, hriešnik bez vzdelania, napísal v Írsku. Nech nikto z nich nikdy nepovedal, že čokoľvek málo, čo som urobil alebo oznámil, aby som sa páčil Bohu, som urobil z nevedomosti. Namiesto toho môžete súdiť a veriť v všetku pravdu, že to bol Boží dar. Toto je moje vyznanie predtým, ako zomriem.

>>STIAHNUŤ TENTO PREKLAD AKO E-BROŽÚRU ALEBO SI HO OBJEDNAJTE V TLAČENEJ KÓPII<<

POZNÁMKY K PREKLADU

Existuje mnoho prekladov spisov svätého Patrika. Tento preklad je ponúkaný preto, aby bol ľahko dostupný za nízku cenu a aby sa podporilo oboznámenie sa so spismi. Presné dátumy svätého Patrika sú neisté. Jeho príchod do Írska sa často datuje do roku 432 a jeho smrť nastala v roku 461. K tlači došlo až o stovky rokov neskôr. Naše kópie spisov Patrika sú v „rukopise“ – ručne písaných. Existuje osem rukopisov. Najstarší (807 n. l.) sa nachádza v knihe 

Armagh v Trinity College v Dubline . V dnešnej dobe si pod „vyznaním“ zvyčajne predstavujeme, keď človek uznáva určitú vinu za priestupok. Staršie použitie má aj iné významy: Vyznanie hriechu. Vyznanie Božej veľkosti – Chvála. Vyznanie viery – ako v Kréde, vyznanie viery. Vyznanie svätého Patrika je väčšinou druhé použitie: rozprávanie o Božej veľkosti, ako ju Patrik zažil vo svojom vlastnom živote napriek všetkým svojim obmedzeniam. Vyskytuje sa tu časť tretieho použitia (ako v 

4. časti Vyznania) a trochu aj prvého ( 

26. a 

27. časť ). List vojakom z Corotica je o konkrétnom spáchanom zlom. Patrickov hnev a bolesť sú v ňom veľmi zrejmé. Patrick často cituje časti Biblie priamo. Ešte častejšie používa frázy z Biblie ako bežnú súčasť svojho písania. V stĺpci na pravej strane každej strany sú niektoré z najzreteľnejších citátov uvedené približne oproti miestu, kde sú použité. Uvedenie každej možnej narážky by urobilo tento preklad príliš nepraktickým. 

Thomas O’Loughlin a 

Daniel Conneely ponúkajú viac ako 500 odkazov. NIEKOĽKO POZNÁMOK K ODKAZOM NA KNIHY BIBLIE Ktorú Bibliu Patrik používal? Rôzne časti Biblie, ktoré nazývame „knihy Biblie“, boli písané v hebrejčine a gréčtine počas veľmi dlhého obdobia. Niektoré pasáže existovali v hovorenej forme a odovzdávali sa ústnym podaním z jednej generácie na druhú, kým neboli zapísané. Práca na preklade Biblie do bežného jazyka ľudí prebieha už dlho. Pred časom Ježiša Krista boli hebrejské spisy prekladané do gréčtiny pre Židov, ktorí vyrastali v tomto jazyku. Dnes existuje mnoho rôznych prekladov Biblie do niektorých jazykov, napríklad do angličtiny; niektoré iné jazyky ešte nemajú preklad alebo majú neúplný. Svätý Hieronym, ktorý zomrel, keď bol Patrik mladý muž, pracoval na novom preklade do latinčiny (nazývame ho „Vulgáta“). Existujú podrobné štúdie Patrikových zdrojov Písma, ktoré používal, a rôznych ďalších spisov, s ktorými sa zdá, že bol oboznámený. Pozri 

Conneely a 

O’Loughlin . V čase Patrika ešte neboli knihy Biblie rozdelené na kapitoly a verše, ako ich používame dnes. Rukopisy sa mohli písať bez medzier medzi slovami a vetami a bez interpunkcie! Kapitoly a verše nie sú pôvodné. Občas sa používalo určité rozdelenie; ale systém kapitol, ktorý sa všeobecne používa dnes, vymyslel v roku 1205 Stephen Langton, profesor v Paríži, neskôr arcibiskup z Canterbury, ktorý ich zaradil do vydania Biblie vo Vulgáte. Robert Stephanus, kníhtlačiar v Paríži, sa pripisuje rozdeleniu kapitol na verše v roku 1551. Odkazy na Bibliu uvedené v tejto brožúre zodpovedajú rozdeleniu na kapitoly a verše, ktoré používame dnes, takže si ich môžete vyhľadať vo svojej vlastnej Biblii, aby ste získali predstavu o kontexte častí, ktoré používa. Vo svojej Biblii nájdete zoznam obsahu – to, čo nazývame rôznymi „knihami“ Biblie, aj keď neboli napísané ako „knihy“ v dnešnom zmysle. Prvé číslo za názvom knihy je číslo kapitoly. Nasledujúce číslo (čísla) označuje číslo verša – toto je spôsob číslovania viet alebo častí viet v každej kapitole, aby bolo ľahké nájsť dané miesto. Napríklad prvý odkaz uvedený vo Vyznaní je 

Daniel 9:4-6.Toto je Kniha Daniel, kapitola 9, verše 4 až 6. V závislosti od Biblie, ktorú sledujete, môžete nájsť odkazy na knihy, ktoré vo svojej Biblii nenájdete. Skontrolujte, či máte celú kresťanskú Bibliu, alebo len to, čo nazývame „Starý zákon“ alebo „Nový zákon“. Aj keď máte oba, stále môžete nájsť odkazy na knihy, ktoré nie sú vo vašej Biblii. V tomto preklade sa nachádza odkaz na Knihu Tobiášovu, Knihu Sirachovu (nazývanú aj Kazateľ) a Knihu Múdrosti. Tieto knihy sú niektoré kresťanské cirkvi akceptované ako inšpirované Božie slovo, iné nie. Často sa nazývajú „apokryfy“ alebo „deuterokanonické“ knihy. Tam, kde sa odkazuje na žalm, číslovanie žalmov sa líši. Vo všetkých Bibliách je 150 žalmov, ale niektoré kombinujú dva, zatiaľ čo iný preklad ich čísluje samostatne. Ak nemôžete nájsť požadovaný odkaz, pozrite sa na žalm jeden alebo dva pred alebo za uvedeným číslom, alebo jeden alebo dva za ním, a mali by ste nájsť, čo hľadáte. Čísla veršov sa tiež môžu trochu líšiť.