Sv. Gemma a jej anjel strážca

Vzhľadom na ignoranciu súčasných teológov je potrebné nanovo sa zaoberať živou prítomnosťou anjelov strážcov. Zamerajme svoj pohľad na veľkú mystičku umučenia Krista – bola to sv. Gemma Galagniová (1878-1903), ktorá bola svätorečená 2. mája 1940 pápežom Piom XII.,  (pastor angelicus).

svata-gemma-galgani-anjelGemma mala priam priateľský vzťah so svojím anjelom strážcom. Odmalička ho videla a pestovala s ním kontakt a mala s ním hlboké duchovné spoločenstvo. Z tohto spoločenstva dokázala žiť svoje povolanie na spásu mnohých duší. Zvlášť vo chvíli, keď ju Pán poctil svojimi ranami a tak ju pripodobnil sebe, stál jej anjel strážca utešujúco a povzbudzujúco po jej boku. Táto udalosť sa prezentuje na veľkom oltárnom obraze v Kostole pasionistiek v Lucce, v ktorom je táto svätica pochovaná.

Svätá Gemma sa narodila 12. marca 1878 ako piate dieťa lekárnika Dr. Enrica Galganiho a Aurélie Landiovej v Borgo Nuovo a nasledujúci deň bola pokrstená. V apríli sa rodina Galganiových presťahovala do Luccy, aby deťom umožnila primeranú výchovu. Gemmino povolanie viesť v škole utrpenia život zmierneho pokánia sa rysovalo už v jej detstve. Počas svätej omše pri birmovke 26. mája 1885 začula zrazu v srdci hlas: „Chceš mi dať svoju matku? Dáš mi ju rada?“ A povedala: „Bola som nútená odpovedať áno.“ Jej matka zomrela v septembri nasledujúceho roka. Teraz sa začína pre malú sväticu cesta Pánovho utrpenia. Ďalšou veľkou bolesťou bola pre mladé dievča smrť jej brata Gina, v r. 1894. Počas rokov 1895 a 1896 dostala rôzne vnuknutia, aby s väčšou horlivosťou a rozhodnosťou kráčala cestou kríža. Vo svojom životopise o tom píše:

Cítim v sebe rásť túžbu ukrižovaného Ježiša veľmi milovať a s tým súvisiacu túžbu trpieť a Ježišovi stáť v jeho bolestiach po boku.“

Prípravný čas na prvé sväté prijímanie na slávnosť Božského Srdca 1887 bol poznačený hlbokým prežívaním správ o umučení v evanjeliách. Gemmy sa to hlboko dotklo. Je zaujímavé, že slávnosť Božského Srdca má mimoriadny význam aj pri prijatí stigiem. Toto slávnostné tajomstvo sprevádzalo Gemmu po celý život celkom mimoriadnym spôsobom. Vzhľadom na otvorené Srdce Vykupiteľa mohla ochotne odpovedať svojou odovzdanosťou v utrpení.

Ani utrpenie na vlastnom tele nedalo na seba dlho čakať. V r. 1896 sa musela podrobiť vážnej operácii nohy, ktorá sa pre núdzovú situáciu musela robiť bez umŕtvenia. Odvaha, ktorú dievča preukázalo, uviedla chirurga do úžasu. Na Vianoce potom zložila sľub čistoty. Na sv. Martina v r. 1897 zomrel ako 57-ročný aj jej otec, Dr. Enrico Galgani. Teraz bola sirotou. Povážlivá ekonomická situácia rodiny sa smrťou otca podstatne zhoršila. Veritelia zabrali všetko v ich dome. Gemma to opísala slovami: „Rukami mi siahali aj do vrecka a zobrali mi aj tých 5 či 6 soldov, ktoré som mala.“ Vo veku 20 rokov Gemmu prosili rôzni mladí muži, aby sa stala ich nevestou. No Gemma všetky ponuky odmietla s poukazom, že chce celkom patriť Ježišovi.

V zime 1898-99 mladé dievča ťažko ochorelo na chrbticu – tabes dorsalis. Dostala pomazanie chorých, ale zjavil sa jej fráter pasionista sv. Gabriel Possenti, ktorý ju s láskou nazval „moja sestra!“ Odvtedy bol sv. Gabriel jej významným sprievodcom na ceste utrpenia. Je veľmi dojímavé, aké hlboké priateľstvo sa tu uzavrelo medzi nebom a zemou. Okrem toho sa zverila veľkej mystičke sv. Margite Alacoque a prosila aj ju o príhovor u Boha za uzdravenie. A 2. marca 1899 bola náhle z ťažkej choroby uzdravená.

Nasledovali mesiace hlbokého mystického života, ktoré vyvrcholili mimoriadnym darom Ježišových rán – dostala ich 8. júna 1899, na vigíliu slávnosti Božského Srdca. Tento dátum je viacnásobne pozoruhodný: V ten deň zomrela v hodine Ježišovej smrti veľká mystička Božského Srdca sestra Mária Droste zu Vischering v Porte, na ktorej naliehanie pápež Lev XIII. nakoniec vykonal zasvätenie sveta Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Človeku to pripadá, ako by bola sv. Gemma prijatím stigiem Pánom vyvolená pokračovať na zemi v diele tejto blahoslavenej sestry. Obe mystičky boli úplne zjednotené v utrpení pre otvorené Srdce Vykupiteľa na pokánie za hriechy ľudí v Cirkvi a vo svete. Božia prozreteľnosť je veľká a nádherná!

Aj Gemma myslela na rehoľný život. No nijaké spoločenstvo nebolo vtedy ochotné ju prijať. Iste tu hralo úlohu aj jej podlomené zdravie. No Gemma cez úzky kontakt s pasionistami svoj duchovný domov našla. V júli r. 1899 spoznala cez ľudové misie v Svätom roku pátrov tejto rehole, ktorú už poznala skrze svoje nebeské poznanie sv. Gabriela. Na záverečnej omši misií počula v srdci slová: „Ty budeš dcéra môjho utrpenia – uprednostnená dcéra.“ Duchovným otcom sa jej stal pasionista Germano od sv. Stanislava, ktorý ju až do smrti v r. 1903 sprevádzal a ako Šimon Cyrénsky jej pomáhal niesť kríž. Pasionistkou sa však nemohla stať. Skeptický prístup k mystike v jej živote tu bol najväčšou prekážkou. Tak sa musela vzdať života v odlúčenosti. Aj táto bolesť a stále nové nepochopenie jej okolia boli ďalšími aspektami jej utrpenia.

V septembri 1902 ťažko ochorela. Nasledovali mesiace neopísateľného telesného, duševného a mystického utrpenia. Precítila opustenosť Ježiša na kríži pre blaho Cirkvi, až kým 11. apríla 1903, na Veľký piatok, odišla domov k svojmu nebeskému ženíchovi, s ktorým smela na zemi spoločne kráčať krížovou cestou.

 Pozrime sa na priateľský vzťah Gemmy s nebeskými poslami:

Od detstva hovorí vo svojom životopise, ktorý mala písať na príkaz spovedného otca, o celkom dôvernom vzťahu so svojím anjelom strážcom. Najprv príklad akým každodenným tento kontakt bol:

„Raz mi darovali, dobre si na to spomínam, zlaté hodinky s retiazkou a ja, prepiata aká som, som si nevšimla, že som ich mala aj pri vychádzke. Vtedy som sa tešila z mojej čistiacej mánie. Keď som sa vrátila  domov, začala som sa prezliekať. V tej chvíli som zbadala anjela – teraz viem, že to bol môj anjel strážca. S veľkou vážnosťou mi povedal:

‚Mysli na to, že vzácne predmety, ktoré slúžia na ozdobu nevesty ukrižovaného Kráľa, smú byť iba tŕne a kríž …‘

Tieto slová na zastrašili a aj anjel mi nahnal strach. Ale čoskoro som začala uvažovať o týchto slovách no bez toho, aby som niečo pochopila, ale rozhodla som sa z lásky k Ježišovi a aby som mu urobila radosť, že už nebudem nič také nosiť a o týchto veciach, ktoré sú iba márnivosťou, už nikdy nebudem hovoriť.“

Táto epizóda je iba jeden príklad, ako veľmi Božia pedagogika skrze jeho anjelov zasahuje do života človeka, ktorý je ochotný počúvať hlas neba. Gemmina otvorená povaha pre všetko nadprirodzené je príčinou tohto milostivého prežívania anjelov.

A ešte jeden príklad, ako samozrejme svätica smela starostlivosť svojho anjela prežívať už v materskej škôlke:

„Anjel ma neustále stráži, učí ma a dáva mi dobré rady. Ukazuje sa mi viackrát za deň a hovorí so mnou. Včera mi robil spoločnosť, keď som jedla bez toho, že by ma k jedlu nútil ako iní. Po jedle som sa necítila dobre a tu mi priniesol šálku kávy, bola veľmi dobrá, okamžite ma uzdravila. Potom mi kázal trocha si oddýchnuť. Niekedy som ho poslala k Ježišovi, aby sa ho opýtal, či smie zostať pri mne po celú noc. On mu to povedal, vrátil sa a strávil so mnou noc, keď mu to Ježiš dovolil.“

Možno niekto nad touto epizódou pokrčí nosom a opýta sa, či sa anjel o také drobnosti vôbec stará. Tu musíme byť obozretní! Mali by sme prijať slová mystičky a pristupovať k nim s veľkou úctivosťou. Tu hovorí žena, ktorá žila celkom z dôvery v Ježiša. Tak aj v anjelovi celkom jasne vidí dar Spasiteľa. V anjelovi prežíva celkom jednoznačne láskavý príklon Pána, ktorý jej aj v každodenných malých veciach stojí po boku skrze svojich anjelov. Namiesto skepsy voči Gemme, by sme ako ona v pokore mali Pána prosiť o to, aby aj nám dovolil prežívať blízkosť anjela strážcu.

Anjel sa však Gemme nezjavoval iba ako starostlivý pomocník všedného dňa. Ešte dôležitejšia bola pre ňu skúsenosť, že sa anjel prejavil ako radca v duchovných veciach. K tomu počúvame znova Gemmine slová, ktorými skúsenosť hlbokého zúfalstva opisuje nasledovne:

„Zachvacuje na obvyklý odpor, strach, že stratím svoju dušu, zaplavuje môjho ducha. Počet mojich hriechov a ich nehoráznosť, to všetko otvorene priznávam. Aké zmätenie! V takých chvíľach mi anjel šepká do ucha: ‚Ale Božie milosrdenstvo je nekonečné!‘ A ja znova nachádzam pokoj.“

Toto anjelovo posolstvo Gemme sa týka nás všetkých: Boh je nekonečne milosrdný Otec! On nechce, aby sme sa zavalení škrupuľami pochybovali o jeho dobrote. Tu sa anjel prejavuje ako záchranca zo zúfalstva. Áno, Boh prikazuje svojim anjelom, aby nás strážili na všetkých našich cestách, aj na cestách, ktoré musíme v našom živote prekonávať v zdanlivej opustenosti Bohom. Boží anjel je aj v týchto situáciách po našom boku. Aj tu sa môžeme od Gemmy učiť aj v opustenosti a v pochybnostiach dôverovať v ochranu anjela.

Pri prijatí Ježišových rán bol prítomný aj anjel strážca. No Pán jej v tej chvíli poskytol ešte aj prítomnosť Kráľovnej anjelov. Božia Matka jej tiež stála utešujúco a pomáhajúc po boku v tejto veľkej chvíli bolestí. Počúvajme znova Gemmine spomienky:

Nachádzala som sa pred mojou nebeskou Matkou, po jej pravici stál môj strážny anjel, ten mi prikázal pomodliť sa akt ľútosti.“

Na to sa stal zázrak stigmatizácie. Gemma sa aj navonok celkom pripodobnila Kristovi tým, že bola poctená nosiť jeho rany.

Celý Gemmin život je veľkým tajomstvom. Môžeme iba celkom matne tušiť, aké veľké milosti Boh skrze túto sväticu svojej Cirkvi až do dnešných dní daroval. Pri tomto vyliatí milostí si Boh celkom zvlášť poslúžil anjelmi. Bez láskavej skúsenosti anjela by sa život sv. Gemmy vôbec nedal pochopiť.

Sv. Gemma vypros nám u Boha milosť, aby sme aj my celkom dôverovali starostlivej láske Boha, ktorú nám skrze nášho anjela strážcu po celý život venuje. –zg-

Dr. Markus Büning je teológ a právnik. S rodinou žije v Münsterskom kraji.

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *