Bola so mnou celú noc
Bolo to 18. januára 1896, keď sa 3-ročné dievčatko v mrazivú zimnú noc zatúlalo od svojich rodičov a stratilo sa v španielskom meste Rojales. Správa sa rýchlo rozšírila a celá dedina sa zmobilizovala. Prečesávali okolie, ale bezvýsledne.
Nasledujúci deň – 19.-tého pokračovali ľudia v hľadaní. Dúfali, že nájdu aspoň jej telo. Až popoludní, o 15.00 hodine ju jej ujo a teta zazreli, ako sa opiera o veľkú skalu. To malé dievčatko vyzeralo najprv ako mŕtve, ale počujúc hlas jej strýka, vstala a bežala ku nim, ako keby sa zobudila z hlbokého spánku.
“Moja drahá, nebolo ti v noci zima?” spýtala sa teta. Dievčatko odpovedalo, že vôbec nie, lebo ju Pani prikryla svojim plášťom,”… dobrá a milá pani, ktorá povedala: “Nehýb sa, moje dievčatko, ľudia ťa prídu hľadať.”
Na ďalší deň bola slávená ďakovná omša. Keď s dievčatkom prechádzali okolo sochy Karmelskej Panny Márie, vykríklo:
“Mama! Mama! Toto je tá pani, ktorá ma včera prikryla s jej plášťom!”
Mária, naša dobrá nebeská Matka, ostala blízko nej a kázala jej nehýbať sa, lebo dieťa by inak v tme určite spadlo do blízkej priepasti.
Moj dedko mi vzdy hovorieval ked si v nebespecenstve modli sa Pod Tvoju ochranu.
Zil v Lwowe kedisy to bolo Polske dnes je to Ukrajinske.
Ked bola vojna mal 17 rokov a kedze rodicia nechceli aby vsetci isli spolu lebo bi ich zabili zobrali najmladsi deti a starsi utekali kazdy sam.
Raz pamatam ked rozpraval skoval sa do sena a Ked prisli banderovci zacali bajonetmi prepychvat seno on sa zacal modlit pod tvoju ochranu a len videl ako mu bajone presiel kolo hlavy, popd ruky pomedzi nohy a nikto ho tam nenasiel.
Velmi ma v ucte pannu mariu a povedal ze ho cez vojnu zachranila iba ona a tychto prihod bolo aspon 20.
Vsetko na vacsiu slavu Boziu.