Život Cirkvi vo svete 22 * 2013

Obsah

 

Apoštolská exhortácia Radosť evanjelia

Mimoriadny dar k 80. narodeninám kardinála Meisnera

Kolínsky protestný list používa pre svoje postoje pápeža!

František sa postaral o plné Božie domy v Južnej Amerike

Rakúsky vicekancelár: „Situácia náboženských menšín kritická“

Pomocný biskup William Shomali: „Áno, mám strach“

Benediktova kritika dokumentu NOSTRA AETATE

Smrť detí „s ľudskou tvárou“.

Kardinál Ravasi varuje pred posmechom z Boha

Rakúsko: Počet vlámaní do kostolov stúpa

Pápežský astronóm: Kométa Ison pripomína betlehemskú hviezdu

Nová hlava rehoľníkov Rakúska vzdáva česť duchu doby

Ukrajinskí gréckokatolíci sú iritovaní

V Betleheme zažali svetlo pokoja

Biskup Zsifkovics: Kresťania musia nastaviť aj hlavu za Krista

Ruskí poslanci chcú mať kresťanstvo zakotvené v ústave

Nový primátor New Yorku sa poriadne strápnil

Nové fakty k „Varovaniu“: Napojenie na austrálsku sektu!

Rakúsko: Ďalší Rímu verný kňaz to vzdáva

Tajný „boom“ v Írsku: Eucharistická adorácia!

Scalfari: Časti interview s pápežom boli vymyslené!

Exorcizmus proti homosexuálnemu „manželstvu“

Alan Ames: Ako pôsobí zlo!

 

Apoštolská exhortácia Radosť evanjelia

 

Vatikán, 26.11.2013 (RV-CZ) 016 530 – „Radosť evanjelia naplňuje srdce aj život tých, ktorí sa stretávajú s Ježišom a ktorí sa od neho nechávajú vyslobodiť z hriechu, smútku, vnútornej prázdnoty a osamelosti. S Ježišom Kristom sa vždy rodí a obrodzuje radosť“. To sú úvodné slová apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium, ktorej oficiálny text zverejnil Svätý stolec 26. októbra na pravé poludnie. Pápež František sa pri redakcii dokumentu opieral o záverečné propozície minuloročnej Synody o novej evanjelizácii (7.-28.10.2012). Zároveň však „vyjadruje starosti, ktoré na neho doliehajú v tejto konkrétnej chvíli evanjelizačného úsilia Cirkvi“. Na viac ako 100 stranách pojednáva o siedmych z mnohých tém, ktoré vyplynuli z príhovorov synodálnych otcov a na ktoré  hľadí z pohľadu stáleho misijného poslania Cirkvi.

„Snívam o misionárskej voľbe, schopnej premeniť každú vec, aby sa zvyklosti, štýly, rozvrhy, slovník aj každá cirkevná štruktúra stali vhodným kanálom pre evanjelizáciu súčasného sveta a nie sebareprezentáciou“ (27).

Ako na prezentačnom brífingu oznámil tlačový hovorca Svätého stolca, pápež František napísal exhortáciu v auguste po návrate zo Svetových dní mládeže v Riu de Janeiro. Originál je španielsky.

Sedem bodov, zhromaždených v piatich kapitolách exhortácie, vytvára oporné stĺpy pápežovho pohľadu na evanjelizáciu. Reforma Cirkvi; pokušenie pastoračných pracovníkov; Cirkev vnímaná ako Boží ľud, ktorý evanjelizuje; homília a jej príprava; spoločenské začlenenie chudobných; pokoj a sociálny dialóg; duchovná motivácia misionárskeho nasadenia.

Tak vymenoval názvy kapitol nového dokumentu arcibiskup Rino Fisichella. Všetky tieto témy spája milosrdná Božia láska, doplnil predseda Pápežskej rady pro novú evanjelizáciu.

Ako pápež poukazuje hneď na počiatku dokumentu, nemieni podať nejaký traktát, ale vymedziť určitý evanjelizačný štýl, k prijatiu ktorého tiež zároveň vyzýva. Týmto štýlom je radosť.

Evanjelium, kde slávne žiari Kristov kríž, naliehavo vyzýva k radosti. (…) Prečo nevstúpiť do tejto rieky radosti?“(5), pýta sa Svätý Otec v úvode apoštolskej exhortácie.

Hoci pápež František upozorňuje, že „od pápežského magistéria nie je  nutné očakávať definitívne alebo kompletné slovo o všetkých otázkach, ktoré sa týkajú Cirkvi a sveta“ (16) , v programovom texte svojho pontifikátu ponúka obsiahly a vyčerpávajúci pohľad na stav vecí. A robí to takou prístupnou a ľahko čitateľnou formou, ktorá nevyvoláva obavy, že by tento pápežský dokument „nevzbudil rovnaký záujem ako v minulosti, či že by snáď rýchlo upadol do zabudnutia“(25). Vyplynulo to ostatne aj z tlačovej konferencie, na ktorej apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium prezentovali zástupcovia troch vatikánskych úradov.

Je to apoštolská exhortácia s vlastným štýlom a jazykom. Rád by som zdôraznil, že sa nesie v temer dôvernom tóne a že sa vyznačuje hlbokou pastoračnou súhrou. Ako hovorí pápež František: ´Obraciam sa k veriacim kresťanom, aby som ich vyzval k novej etape evanjelizácie (…) a ukázal putujúcej Cirkvi cesty budúcich desaťročí´ (1). Pri čítaní textu vnímame, že pred sebou máme pastiera, ktorý rozjíma v rozhovore s veriacimi.

Poznamenal to arcibiskup Claudio Maria Celli. Ako predseda Pápežskej rady pre oznamovacie prostriedky potom vysvetlil, ako pápež vníma úlohu komunikácie. „Žijeme v epoche znalostí a informácií, ktoré sa stávajú zdrojom nových foriem moci, a to veľmi často anonymných“ (52), píše v dokumente pápež František.

Pápež si je plne vedomý toho, že súčasná spoločnosť je bez rozmyslu presycovaná údajmi, čo vedie k nesmiernej povrchnosti pri formulácii morálneho stanoviska. Pápež preto zdôrazňuje, že je nevyhnutné vychovávať ku kritickému mysleniu a k hodnotovej zrelosti (64).

Exhortácia nezabúda na zmienku o mediálnej kultúre a venuje veľký priestor jazyku cirkevného posolstva aj spôsobu, akým je podávané. Pápež poukazuje aj na cestu krásy via pulchritudinis a umelecké vyjadrenie pri hlásaní evanjelia. Neváha ho označiť za nový jazyk podobenstiev.

Z hľadiska synodality a biskupskej kolegiality exhortáciu interpretoval generálny sekretár biskupskej synody, arcibiskup Lorenzo Baldisseri:

Pápež mal na zreteli synodálne propozície – cituje ich celkom 27 krát. Exhortáciu rozvíja v solídnom doktrinálnom rámci. Za povšimnutie stoja zvlášť odkazy na apoštolskú exhortáciu Evangelii nuntiandi pápeža Pavla VI., ktoré sa vyskytujú celkom 13 krát. Okrem citácií z cirkevných otcov a stredovekých teológov tu figurujú zástupcovia modernej teológie – bl. John Henry Newman, Henri de Lubac a Romano Guardini – aj spisovatelia, napríklad Georges Bernanos. Pápež sa opiera o dokumenty latinsko-amerických episkopátov z Aparecidy a Puebla, o závery 15. zhromaždení katolíckych blízkovýchodných patriarchov a berie do úvahy aj texty biskupských konferencií z Indie, Spojených štátov, Francúzska, Brazílie, Filipín a Konga.

Pápež teda do dokumentu zahrnuje pastoračné podnety miestnych cirkví, čo sekretár biskupskej synody považuje za „kolegialitu v praxi“. Svätý Otec z pohľadu „vychádzajúcej Cirkvi“ (20), teda Cirkvi „putujúcej od sebe k bratovi (179), vyzýva ku konverzii pastorácie.

Vnímame, že do tejto ´pastorácie v konverzii´ túži zahrnúť tiež pápežsky úrad, keď píše: ´Prehnaná centralizácia namiesto pomoci komplikuje život Cirkvi aj jej misionársku dynamiku. Aj pápežstvo a centrálne štruktúry všeobecnej Cirkvi potrebujú počuť výzvu k pastoračnej konverzii´ (32).

Plodom podnetov z miestnych cirkví je časť venovaná ľudovej zbožnosti (124), ktorú pápež nazýva „ľudovou mystikou“ i „pravou spiritualitou vtelenou do prostoty“, a ďalej kapitoly venované dialógu s rôznymi kultúrami a náboženstvami.

Tvárou v tvár epizódam násilného fundamentalizmu, ktoré nás znepokojujú, nás majú sympatie voči rýdzim veriacim islamu doviesť k tomu, aby sme sa vyhli nenávistným zovšeobecneniam. Ako nás totiž učia katolícki  patriarchovia Blízkeho Východu, v pravom islame a koráne niet násilia (253),

citoval arcibiskup Baldisseri z apoštolskej exhortácie.

Zo všetkých príspevkov tlačovej konferencie vyplynulo, že nový dokument pápežského magistéria je kľúčovým textom a skutočnou smršťou.

Pápež František obnažuje problémy, s ktorými sa trápi dnešný človek a ktoré, zo strany Cirkvi, si vyžadujú viac než prostú prítomnosť.(…) evanjelium sa musí dostať ku všetkým, bez rozdielov. Cirkev ho však musí prinášať vo svetle adorácie – pápež nám hneď na počiatku pripomína ústredné mystérium našej viery: ´Neutekajme pred Ježišovým vzkriesením, nikdy sa nevzdávajme, nech sa deje čo chce,´(3)“ zakončil arcibiskup Fisichella.

S apoštolskou exhortáciou Evangelii gaudium vás budeme postupne zoznamovať na webu české redakce Vatikánského rozhlasu a v našom vysielaní.  –zg-

 

 

 

 

 

Mimoriadny dar k 80. narodeninám kardinála Meisnera

Linz, 29.11.2013 (kath.net) 016 529 – Na Vianoce 25. decembra 2013 oslávi kolínsky kardinál Joachim Meisner svoje 80. narodeniny. Pri tejto príležitosti vyšla v lipskom vydavateľstve Sankt Benno Verlag krásna darčeková publikácia.

Na Vianoce 2013 ponúkne kardinál Meisner pápežovi Františkovi svoje odstúpenie z postu Kolínskeho arcibiskupa. Ako biskup stelesňoval arcibiskup Meisner typ neohrozeného, charizmatického pastiera a prorockého kazateľa. Jeho odvaha, ba jeho neohrozenosť, ktorou sa ako biskup vyznačoval, je iste aj plodom jeho dlhoročného pôsobenia ako biskupa Erfurtu a Berlína v totalitnej NDR.

Kardinál Joachim Meisner sa narodil 25. decembra 1933 v Breslavi v Dolnom Sliezsku v katolíckej rodine. Po vyhnaní zo Sliezska a smrti otca rodinu prijali v roku 1945 v Durínsku.

V darčekovej publikácii „Adeste fidelis – blažený čas vianočný“ rozpráva kardinál Meisner o svojich spomienkach z detstva v Sliezsku a mladosti v Durínsku, kde sviatočným obedom boli pečené zemiaky. Ako dieťa sliezskej obchodníckej rodiny trpel tým, že darčeky sa rozdávali až neskoro večer po zatvorení obchodu a vykonanej práci. Keď bol dieťaťom, jeho narodeniny sa neslávili. To sa malo neskôr zmeniť, ako čitateľovi prezrádza v malom peknými obrázkami stvárnenom darčekovom vydaní knihy. Okrem toho rozpráva o tom, akú vianočnú pieseň si dokonca aj v lete rád vypočuje a kde mu prichádzajú najkrajšie nápady na vianočné kázne.

Ku knihe patrí aj hudobné CD so 17 známymi vianočnými piesňami ako „Tichá noc“, „O du fröhliche“, „In Betlehem geboren“ alebo „Es ist ein Ros’ entsprungen.“ Vydarené nahrávky pochádzajú od cirkevného zboru Farnosti sv. Huberta v Kolíne.

Táto kniha s CD je poctou a mimoriadne krásnym darčekom k narodeninám jednému zo služobne najstarších kardinálov Katolíckej cirkvi. Kardinál Meisner počas pontifikátov pápeža Jána Pavla II. a Benedikta XVI. svojimi odvážnymi a duchaplnými príhovormi a neohrozeným prínosom, ktoré sa občas stavali aj diametrálne proti duchu doby a hlavnému prúdu v Cirkvi, rozhodujúco formoval obraz cirkvi v Nemecku. Chýbanie jeho duchaplných podnetov a angažovaných diskusných príspevkov verejný obraz vnímania Katolíckej cirkvi v nemeckej spoločnosti určite zjavne ochudobní. –zg-

 

Kolínsky protestný list používa pre svoje postoje pápeža!

 

Dekan: Týmto listom sa začala nová etapa verejného boja v cirkvi

o obsadenie kolínskeho biskupského stolca.

Kolín, 29.11.2013 (kath.net/pek/red) 016 528 – „Najviac ma však ohromuje sebavedomie týchto iniciátorov. Myslia si, že pre seba a pre svoje postoje si môžu, ako samozrejmosť, prisvojiť ako nástroj pápeža Františka.“ Týmito jasnými slovami sa obrátil kolínsky mestský dekan Mons. Robert Kleine v stanovisku z 28.11. proti „Pamätnému listu“, ktorý podpísali 6 kolínski katolíci.

kath.net dokumentuje stanovisko dekana v plnom znení:

 

Pápežovi Františkovi adresovaný „Pamätný list“ šiestich kolínskych katolíkov, ktorý uverejnili v Kolíne 27.11.2013, beriem na vedomie s nepochopením. Síce úplne súhlasím s výzvami autorov, ktorým sa nový arcibiskup musí postaviť, to však neznamená, že tieto aspekty doteraz v Arcibiskupstve Kolín nehrali úlohu. Prirodzene je právom autorov kritizovať vedenie úradu arcibiskupa, ale táto kritika má byť vecná a férová. Nechápem ani štýl ani obsah listu krátko pre 80. narodeninami arcibiskupa,  ktorým chcú „vyúčtovať“ s jeho osobou a vedením úradu, čo sa spája s paušálnou kritikou a podsúvaním vecí.

Predovšetkým protestujem proti podsúvaniu v nadpise, že cirkev v Kolíne nie je nijaká „cirkev koncilu“. Existuje iba jedna Cirkev pod primátom rímskeho biskupa. Tak ako celá Cirkev je aj cirkev v Kolíne cirkvou koncilu.

Ďalej ma rozhorčuje čierno-biele videnie a rôzne klišé, napr.: vo vedení generálneho vikariátu, v kruhu mestských a krajských dekanov, v dómskej kapitule a medzi šéfredaktormi médiá arcidiecézy ja nevidím nijakých zástupcov „malej ale finančnej mocnej tradicionalistickej a proti-koncilovej menšiny“ (Opus Dei, Kristovi legionári atď.), ktorých členovia časom obsadili mnohé dôležité úrady“, ako sa tvrdí v liste.

Dokonca aj v médiách, ktoré prácu kardinála Meisnera sprevádzajú veľmi kriticky, sa nikdy nehovorilo o „pseudobarokovej pompéznosti“. Táto kritika jednoducho nesúhlasí a už vôbec sa nehodí k osobnému životnému štýlu arcibiskupa, ale zjavne dobre sa hodí k dobe.

Zovšeobecnenia ako „autoritatívny centralizmus“, „vnútorné umorenie farností“, „rezignácia a strach u zodpovedných pracovníkov“ a „vyvíjanie nátlaku“ ničomu nepomáhajú. Ja to v každom prípade z osobných skúseností a vnímania potvrdiť nemôžem. Príklad: Kolínske arcibiskupstvo je jedným z biskupstiev v Nemecku, v ktorých sa po dôkladnom poradenstve v kňazskej rade nevydalo všeobecné nariadenie spájania farností. Okrem toho generálny vikariát intenzívne pracuje na odbremenení farárov od práce v správe, aby mali viac času na pastoráciu.

Najviac ma však ohromuje sebavedomie iniciátorov listu. Myslia si, že pre seba a pre svoje postoje si môžu, ako samozrejmosť, prisvojiť ako nástroj pápeža Františka.

S veľkou radosťou som prežíval voľbu pápeža Františka a prvé mesiace jeho pontifikátu. Som presvedčený, že robí múdre rozhodnutia s veľkým rozhľadom a naďalej ich robiť bude – aj pri obsadzovaní biskupských stolcov. To takto vidia, ako sa zdá, aj autori listu. O to viac nechápem zmysel listu, keď má ísť o viac, ako o osobné zúčtovanie s arcibiskupovým vedením úradu.

To, že 6 katolícki kresťania z Kolína píšu Svätému Otcovi list je úplne legitímne. Sprievodná tlačová konferencia, ako aj výpoveď jedného signatára listu, že nový arcibiskup by mal „chápať Porýnie“ pripomínajú výpoveď aj v liste citovaného pápeža Jána XXIII.: „Ján, neber sa za takého dôležitého.“

 

Pozadie udalosti

Pamätný list uverejnili 27.11.2013 noviny „Kölner Stadtanzeiger“ (KSTA). Do akej miery chceli autori nadviazať na tzv. „Kolínske vyhlásenie“  z r. 1989, ktoré chcelo sa týkalo vnútro-cirkevných rozporov okolo povolania Mons. Joachima Meisnera za kolínskeho arcibiskupa pápežom Jánom Pavlom II., sa zatiaľ nevie. Faktom v každom prípade je, že týmto listom sa začala nová etapa verejného boja v cirkvi o obsadenie kolínskeho biskupského stolca.

 

Úryvky z textu Kolínskeho pamätného listu z 27.11.2013 (KSTA):

 

„Kardinál Meisner, ako mnohí biskupi 19. storočia, mal sklon k tomu, že modernu ako celok ignoroval. Nádej na evanjeliové zmierenie a slobodný rozum mu boli cudzie. Následkom toho nastalo stiahnutie sa ním favorizovaného katolicizmu do geta demonštratívnej ortodoxnosti, ktorá zdôrazňuje predovšetkým výpovede náuky ostatných pápežov o bioetike, rodine a sexuálnej morálke a štylizuje ich de facto na rozhodujúce kritérium kresťanskej viery. Sme vďační za to, že pápež František takéto úzke chápanie nedávno (porovn. interview v Civiltà Cattolica z 19. sept. 2013) celkom jasne odmietol.“

„Kolínske arcibiskupstvo potrebuje duchovnú a intelektuálnu obnovu, ktorú možno realizovať iba v duchu Druhého vatikánskeho koncilu. Potom nebude stáť v centre kresťanskej viery nespochybniteľná autorita biskupa, ale sloboda a dôstojnosť ľudskej osoby, ktorú treba podľa príkladu Ježiša Krista nevyhnutne rešpektovať.“

Podľa novín KSTA Pamätný list podpísalo šesť osôb:

„Hannelore Bartschererová, predsedníčka Výboru katolíkov v meste Kolín, Franz Decker, katolícky kňaz, riaditeľ Charitného zväzu mesta Kolín; predseda Akadémie K. Rahnera e.V., Kolín,  Rudolf Hoppe, katolícky kňaz; Dr. Theol., Prof. em. Exegézy Nového zákona na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity v Bonne, z Kolína, Heinrich Klauke, Dipl. Theol., vedúci štúdií Akadémie K. Rahnera, Kolín, Rudolf Lill, Dr. phil., historik, Prof. em. nových dejín, Kolín, Bernd Wacker, Dr. theol., rektor Akadémie K. Rahnera, Kolín. –zg-

František sa postaral o plné Božie domy v Južnej Amerike

 

Arcibiskup: „No sú aj takí, čo majú strach pred tým novým a kam to nové povedie.“

 

Guatemala-mesto, 29.11.2013 (kath.net/KNA) 016 527 – Zvolenie pápeža Františka za prvú latinskoamerickú hlavu Cirkvi podľa slov guatemalského arcibiskupa Oscara Julia Viana Moralesa (66) sa nielen v tejto latinskoamerickej krajine postaralo o príliv veriacich do kostolov:

«Kostoly sú opäť plné a prichádzajú predovšetkým mladí ľudia», povedal arcibiskup hlavného mesta krajiny vo štvrtok pre nemeckú katolícku spravodajskú  agentúru (KNA) v Guatemale-meste. Dodal, že aj ďalší biskupi z Južnej Ameriky ho informovali o podobnom vývoji vo svojich krajinách.

«Som veľmi šťastný, keď vidím, že nový pápež nám svojou prácou veľmi pomáha. Robí na nás hlboký dojem, že predovšetkým mladí ľudia vo veľkom počte znovu nachádzajú cestu do kostolov,» povedal arcibiskup Vian ďalej. Nadšenie v katolíckej cirkvi v Latinskej Amerike je podľa neho veľmi veľké, hoci existujú aj kritické podtóny v súvislosti s novým smerovaním Cirkvi:

«Viem, že sú aj hlasy, ktoré sa vyjadrujú trocha zdržanlivo. Možno existujú niektorí, čo majú strach pred tým novým a kam to nové povedie.» -zg-

 

Rakúsky vicekancelár: „Situácia náboženských menšín kritická“

 

Ženeva-Viedeň, 28.11.2013 (KAP) 016 526 – Situácia náboženských menšín zostáva na celom svete kritická, tlak na ich rodinných príslušníkov rastie. Povedal to rakúsky vicekancelár a minister zahraničných vecí Michael Spindelegger v rámci stretnutia Fóra OSN pre menšiny pri Rade Európy v Ženeve. Náboženské menšiny „sú stále viac vystavované diskriminácii a prenasledovaniu“. Je mimoriadne dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo začalo proti tomuto trendu rozhodne konať a vydalo jasné znamenie,“ zdôraznil Spindelegger.

Konkrétne žiadal Spindelegger opatrenia na zlepšenie medzinárodných ochranných mechanizmov pre náboženské menšiny a národné opatrenia na napomáhanie ich identity. Zvláštny význam tu zohráva medzi-kultúrny a medzi-náboženský dialóg: „Iba dialógom a vzájomným zbližovaním sa možno zabezpečiť nekonfliktné spolunažívanie rôznych náboženských skupín,“ dôrazne pripomenul vicekancelár. Predpokladom je tu priviesť všetkých zúčastnených bez predsudkov k jednému stolu.

Fórum OSN pre menšiny iniciovalo a spolufinancuje Rakúsko. Na okraj stretnutia 400 účastníkov Rakúsko spolu s mimovládnou organizáciou „Minority Rights Group International“ (Medzinárodná skupina pre práva menšín) zorganizovalo diskusiu o situácii náboženských menšín na Blízkom Východe. Predsedníctva sa ujal stály zástupca Rakúska pri OSN v Ženeve, veľvyslanec Thomas Hajnoczi.

Vicekancelár Spindelegger podčiarkol, že „zvlášť od počiatku ´Arabskej jari´ situácia náboženských menšín v tomto regióne si vyžaduje mimoriadnu pozornosť“. Situáciu a práva týchto ľudí možno zlepšiť iba „znásobeným medzinárodným úsilím“.  Rakúsko poskytne národne ako aj medzinárodne k tomu svoj prínos a bude sa zasadzovať za realizáciu odporúčaní, ktoré fórum formulovalo, ako ubezpečil šéf rakúskej diplomacie.

Fórum pre menšiny, ktorého podstatným ťažiskom je ochrana náboženských menšín, založilo Rakúsko v roku 2007. –zg-

 

Pomocný biskup William Shomali: „Áno, mám strach“

Interview s vikárom Latinského patriarchátu Jeruzalema

pri príležitosti stretnutia katolíckych patriarchov Východu vo Vatikáne

Jeruzalem, 27.11.2013 (Lateinisches Patriarchat)  016 525 – Stretnutie katolíckych patriarchov Východu vo Vatikáne sa koná v čase eskalácie násilia v Libanone a Egypte. Pomocný biskup Shomali, vikár Latinského patriarchátu Jeruzalema, vyjadruje obavy a žiada riešenie v Sýrii, aby sa zabránilo regionálnemu rozšíreniu požiaru násilia.

 

Nechajú Irak, Sýria, Libanon a Egypt explodovať celý Blízky Východ?

Situácia je mimoriadne zložitá a stále dramatickejšia: Je tu konfesionálne rozdelenie medzi nábožensky založenými a svetskými ľuďmi, medzi sunitmi a šiitmi. V Iraku je situácia ešte stále nebezpečná a v Sýrii nevidím nijaké znamenia pokoja. Práve naopak, rozbroje neúnavne pokračujú. V Egypte privádzajú najnovšie útoky v Káhire a na Sinaji krajinu do špirály násilia. Čo sa týka Libanonu – ten sa v ostatných rokoch prejavil ako nestabilný. Jeho rovnováha je nestabilná, lebo sa opiera o konfesionalizmus. Sýria bola stabilizujúci faktor, pretože až do arabskej jari si jej názory v Libanone vážili. Dnes už nie sú medzi libanonským obyvateľstvom sily, ktoré by sa presadili. Upokojenie situácie v Sýrii, ktoré si želáme viac ako všetko iné, by iste malo pozitívne účinky na Libanon, ktorý okrem toho, že je geograficky blízko položený, má tie isté sociálne, náboženské a demografické zložky ako Sýria. Preto sa pripájam k výzve patriarchov, ktorí sú v Ríme zhromaždení okolo Svätého Otca, aby sa vojna v Sýrii čo najskôr ukončila. Masakry a absurdné rozbroje, z ktorých doteraz nevyšiel nijaký víťaz, ale iba porazení, musia prestať.

Máte strach?

Áno. Mám strach. Situácia Sýrie a Iraku sa môže zopakovať aj na inom mieste a bude to ešte horšie. Podľa môjho názoru Blízky Východ je ako les zasiahnutý požiarom. Kto môže šírenie tohto ohňa zastaviť? Všetky časti Blízkeho Východu sú tým strašne zasiahnuté, predovšetkým tí najohrozenejší, vrátane nás kresťanov.

Čo môžeme ako kresťania urobiť?

Náš región je neustále v styku s ľuďmi dobrej vôle – je ich veľa, čo pracujú pre mier. V tejto dobe pred Adventom opisujú čítania a evanjeliá apokalyptické udalosti, ktoré budú predchádzať druhému príchodu Krista. Texty sú predpoveďami konca časov: vojny, vzbury, hlad, prenasledovanie … Mnohé z týchto znamení dnes nájdeme na našom Blízkom Východe. Keď ich Kristus vyhlasoval, dodal: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ (Lk 21,28). My nemôžeme všetko chápať, ale vieme, že súčasné mlčanie Pána už nebude trvať dlho. Musíme v to veriť, aj keď dnes ignorujeme, ako a kedy tento deň príde. –zg-

Interview: Christophe Lafontaine

(Zdroj: Latinský patriarchát Jeruzalema, 25/11/2013)

 

Benediktova kritika dokumentu NOSTRA AETATE

 

Článok na:     http://www.lifenews.sk/node/5590

 

Smrť detí „s ľudskou tvárou“.

 

Dva výbory senátu schválili zákon o eutanázii pre maloletých.

Zákon s rúškom „dôstojného života a života bez bolesti“

 

Brusel, 27.11.2013 (TASR/HSP) 016 524 – Dva výbory belgického senátu schválili 27. novembra návrh zákona, podľa ktorého by vykonanie eutanázie malo byť povolené aj v prípade maloletých pacientov. Informovala o tom agentúra DPA. Návrh zákona schválili výbory pre sociálne záležitosti a spravodlivosť a teraz by o ňom mal hlasovať celý parlament.

Eutanázia je v Belgicku povolená už 12 rokov a požiadať o ňu môžu dospelí pacienti, ktorí si v dôsledku neznesiteľného utrpenia želajú zomrieť.

Nový návrh zákona umožní vykonať eutanáziu aj u maloletých v poslednom štádiu smrteľnej choroby prežívajúcich fyzické utrpenie, ktoré nemožno zmierniť.

„Je dôležité, aby sme vzali na vedomie, že trpia aj maloletí,” uviedol vo svojom vyhlásení senátor za Socialistickú stranu Belgicka Paul Magnette.

Ak poslanci zákon schvália, v prípade vykonania eutanázie u maloletého bude potrebný súhlas rodičov, ako aj potvrdenie psychológa o duševnej spôsobilosti pacienta. Celá procedúra bude musieť prebiehať pod dohľadom tímu lekárov.

Z európskych krajín je vykonanie eutanázie povolené len v Belgicku, Holandsku a Luxembursku.

Kam budú putovať kroky eutanázie? Jej hranice sa neustále posúvajú. Schválenie eutanázie bolo pretlačené najprv len v extrémnych prípadoch. Následne prišiel ďalší krok, ktorým bolo fyzické utrpenie u dospelých. Teraz sa požiadavky posúvajú k maloletým. Čo bude nasledovať? – zf –

 

Rakúsko: Počet vlámaní do kostolov stúpa

 

Odborník: Prevenciou predchádzať lúpežiam umeleckých diel

 

Viedeň, 27.11.2013 (KAP) 016 523 – Stále znova sa rakúske kostoly stávajú terčom vlámaní alebo krádeží. Podľa údajov polície počet týchto prípadov „mierne ale konštantne rastie“. Zlodeji sa zameriavajú zvlášť na pokladničky, ale aj na sakrálne umenie. „Stále je ešte mnoho kostolov príliš málo zabezpečených,“ varoval Herbert Kohl, odborník na prevenciu kriminality Policajného riaditeľstva vo Viedni pre „Kathpress“. Kohl o tom referoval v stredu v rámci jesennej konferencie rehoľných spoločenstiev vo Viedni-Lainzi.

Najobľúbenejším cieľom zlodejov sú pokladničky, „keďže tu to má páchateľ najľahšie a môže konať sám. Mnohí používajú lepiacu paličku na vylovenie bankoviek, alebo pokladničku odmontujú,“ povedal Kohl. Kostoly tomu môžu predchádzať zasadením pokladničky do steny, alebo modelmi, u ktorých peniaze vkĺznu do pokladničky tak, že sa zabráni ich vyloveniu.

No aj miesto pre pokladničku je pre bezpečnostného experta dôležitým kritériom: „Páchatelia chcú zostať nespozorovaní, a pokladnička v tmavom kúte im k tomu iba pomáha. Aj tu existujú riešenia ako napríklad senzorové svetlo, ktoré sa pri pohybe postará o ožiarenie miesta. Užitočné je aj pravidelné vyprázdňovanie, ktoré sa zakladá na skúsenostiach o množstve peňazí. Zlodeji si všimnú, že sa častejšie z pokladničky peniaze vyberajú a tak sa tohto radšej celkom vzdajú,“ povedal Kohl.

V rastúcej miere sa z kostolov kradnú aj umelecké predmety – „predovšetkým sochy, obrazy a kríže,“ povedal viedenský pracovník kriminálky. Väčšinou ide o plánované krádeže na objednávku medzinárodných bánd – Kohl predpokladá, že objednávky sú od milovníkov umenia v zahraničí, ktorí sa zameriavajú na špeciálne sošky a diela a dávajú ich hľadať. Tu môžu upútať pozornosť informácie o cenných umeleckých objektoch alebo ich veľké zobrazenie na farských webových stránkach.

 

Inventarizácia zvyšuje šancu nájdenia predmetov

Dôležité je mechanické zabezpečenie napríklad uzamykaním a zabezpečením okien, ktoré najmä v noci sťažujú prístup, v spojení s elektronickými opatreniami, ktoré pri vlámaní spustia alarm. Kohl však zvlášť odporúčal aj „ľudské alarmy“ – „občiansku odvahu farnosti, ktorá cíti zodpovednosť za svoj kostol a ohlási všetko nápadné“. Na vidieku, kde cudzie auto alebo neznámy návštevník kostola je ešte nápadný, sa to darí oveľa lepšie ako v anonymnej mestskej oblasti. „Zlodejov nesmierne ruší pocit, že niekto sa o kostol stará.“

Dôležitým preventívnym opatrením okrem bezpečnostného zariadenia je inventarizácia. Po náhlom vlámaní do fary často presne nevedia, aká socha  napríklad tam v kúte stála …,“ opisuje Kohl situáciu. Aby sa tomu zabránilo, mali by sa aj menšie predmety z rôznych uhlov odfotografovať a ich zvláštne znaky zaznačiť do tlačiva, ktoré dostanú na polícii. Šanca vypátrania vecí sa tým enormne zvyšuje, pretože polícii to pomôže po ohlásení krádeže pri kontrolách v špecializovaných obchodoch alebo domových prehliadkach a môže tieto údaje poslať aj do medzinárodnej databázy.

Kohl radil k úzkej spolupráci s políciou „ešte predtým, než sa niečo stane“ napríklad požiadaním o termín spoločnej prehliadky kostola, pri ktorej možno získať poradenstvo k pokladničkám a umeleckým predmetom.

 

Dôležitá je aj protipožiarna ochrana

Ochrany kultúrnych pamiatok pred iným nebezpečenstvom – pred požiarom či napadnutím moľmi – sa týkala prednáška kunsthistoričky Katrin Schöneovej. „Stavebný zákon síce chráni ľudí v budove, ale nie predmety,“ povedala odborníčka z Postupimu. Pri uchovávaní archívnych materiálov, spisov alebo kníh pre potomkov treba neustále myslieť na možné nebezpečenstvá a urobiť príslušné opatrenia – „napríklad proti krádeži, vandalizmu, plesni, záplavám a požiaru, avšak často aj proti prihorlivému čisteniu, svetlu, škodlivinám, či nepriaznivej klíme,“ uviedla príklady expertka.

Rovnako dôležité ako prevencia je vypracovaný núdzový plán. Keď sa niečo stane, musí každý vedieť, čo má urobiť, alebo koho kontaktovať – čo si vyžaduje dokumentáciu a pravidelnú aktualizáciu, ako aj evakuačný plán so zoznamom priorít. Kunsthistorička tu radila úzko spolupracovať s hasičmi a políciou. „Veď často pri požiari už vlastní ľudia nemajú do budovy prístup a nemôžu pomôcť pri evakuácii.“ Ako príručku a ohodnotenie pre menšie zariadenia odporúčala Schöneová bezplatný „Sicherheitsleitfaden Kulturgut“ (Bezpečnostné smernice pre kultúrne bohatstvo) na internete. (www.konferenz-kultur.de)

Škodlivý hmyz a mikroorganizmy napádajú v múzeách, knižniciach a archívoch zvlášť organické objekty ako drevo, papier, textílie, pergamen a kožu a môžu ich zničiť „často nepozorovane a pomaly,“ zdôraznila odborníčka. Možno to včas spozorovať iba neustálou kontrolou a po identifikácii škodcov napraviť. Pracovníci v múzeách a archívoch museli nadobudnúť aj vedomosti o základoch biológie škodcov a ochranných opatreniach. –zg-

 

Kardinál Ravasi varuje pred posmechom z Boha

 

Berlín, 27.11.2013 (kath.net/KNA) 016 522 – Kardinál  Gianfranco Ravasi (foto) varoval pred povrchnými a banálnymi diskusiami o otázke viery a Boha. Na úvod vatikánskej série rozhovorov «Nádvorie národov“ v utorok v berlínskej Červenej radnici vatikánsky predseda Pápežskej rady pre kultúru napomínal, aby sa «kriticky zvažovali postoje». Podujatie v Berlíne má slúžiť k tomu, poskytovať „reakcie“ na rozšírenú spoločenskú ľahostajnosť a verejne  sa vyskytujúci posmech o existenciálnych otázkach. Ide o to, aby sme prenikli cez istý druh «hmly, ktorá zahaľuje pravé náboženstvo, ako aj jednoznačný prísny ateizmus».

Na začiatku podujatia privítal hostí v radnici berlínsky štátny sekretár pre kultúru Andre Schmitz (SPD). Zdôraznil, že hlavné mesto nie je nijaká náboženská púšť, ale v meste vládne pluralita vyznaní a životných názorov, ktorú senát napomáha v jej rôznosti. Aj berlínsky kardinál Rainer Mária Woelki konštatoval, že «studená vojna medzi veriacimi a neveriacimi» v bývalom frontovom meste sa skončila. Preto teraz ide o rozhovor s rešpektom voči druhému, pri ktorom by sa však nemali «zmazávať diferencie».

Po otvorení bola na programe diskusia na tému «Ak niet Boha, všetko je dovolené». Diskusie sa zúčastnil freiburský religionista sociológ Hans Joas, berlínsky filozof Herbert Schnädelbach a evanjelický teológ Christoph Markschies. –zg-

 

Pápežský astronóm: Kométa Ison pripomína betlehemskú hviezdu
Vatikán, 27.11.2013 (kath.net/KNA) 016 521 – Páter José Gabriel Funes, SJ (50), riaditeľ pápežského observatória, zdieľa celosvetovú radosť amatérskych astronómov z kométy Ison: «Sú to nádherné momenty, pretože nám pripomínajú, že všetci sme troška astronómami», povedal Funes v interview pre Rádio Vatikán (utorok): «Potrvá to ešte asi do Vianoc, ale prirodzene, že to v nás vyvoláva aj pripomienku na hviezdu nad Betlehemom.» Tomu nedokáže odolať ani pápežský astronóm Funes podľa vlastných slov:

«Je to poukaz na krásu stvorenia, niečo čo hlása nádheru Stvoriteľa a privádza nás k tomu, aby sme sa vydali na cestu», hovorí tento argentínsky vedec.

Kométa Ison dosiahne vo štvrtok najväčšie priblíženie k Slnku. Vtedy sa rozhodne o jej osude: Ak sa v horúčave nerozpadne a dokáže „vybrať zákrutu“, mohla by na spiatočnej ceste vyčarovať úžasný nádherný chvost na vianočnom nebi.

Observatórium v záhrade pápežskej letnej rezidencie Castel Gandelfo v Albánskych vrchoch patrí k najstarším zariadeniam svojho druhu na svete. Už od roku 1582 tu astronómovia jezuitskej rehole pozorujú nebesia. Oficiálne ho založil v roku 1891 pápež Lev XIII. (1878-1903). Od roku 1986 usporadúva každé dva roky letnú školu astronómov. –zg-
Kométa ISON: Informácie na pozorovanie (C/2012)

 

Nová hlava rehoľníkov Rakúska vzdáva česť duchu doby

 

Nová hlava Konferencie mužských rehoľných predstavených Rakúska sa v interview venuje ideám ducha doby a stavia sa proti všeobecnej Cirkvi. Zatiaľ čo pápež František v Ríme sa drží princípov Cirkvi, opát Haidinger vo Viedni chce „kňazky“.

 

Viedeň, 27.11.2013 (kath.net) 016 520 – Vo Viedni tikajú hodiny očividne trocha inak ako v Ríme. Zatiaľ čo pápež František v Ríme prezentuje svoju apoštolskú exhortáciu a hlása nový misionársky zápal, začína v tom istom čase novo zvolený predseda mužských reholí, opát Christian Haidinger (foto), v interview s novinami „Presse“ s takmer už zvyčajným poklonkovaním sa duchu doby. Celibát je pre neho „už neudržateľný“. Je tiež „malou katastrofou“, ako sa správame k znovu zosobášeným rozvedeným. A tiež dúfa, že čoskoro budú vysvätené aj kňazky: „Veľmi dúfam a som presvedčený, že budú aj kňazky, aj keď to nemôžem ovplyvniť.“

Ján Pavol II. to mimochodom pre Katolícku cirkev v dokumente „Ordinatio sacerdotalis“ definitívne vylúčil. A ani pápež František tu nič nezmení. Mužom vyhradené kňazstvo ako znamenie Krista, Ženícha, ktorý sa odovzdáva v Eucharistii, je otázka, o ktorej sa nebude diskutovať, uviedol vo včera vydanej exhortácii „Evangelii gaudium“.

Len či to 70-ročný opát z Rakúska bude brať na vedomie? –zg-

 

Ukrajinskí gréckokatolíci sú iritovaní

 

Viedeň, 27.11.2013 (kath.net) 016 519 – Pápež František si pripomenul obete tzv. „hladomoru“, plánovanej smrti hladom pravdepodobne takmer 8 miliónov ukrajinských roľníkov. V zime 1932/33 mali byť ukrajinskí sedliaci (Ukrajina bola počas monarchie jednou z obilných zásobární Európy!) sovietskym režimom nútene vyvlastnení, aby ich majetky a polia prevzali „kolchozy“. Pritom sa odohrávali neuveriteľné scény, ktoré Rusko, nástupnícky štát ZSSR, dodnes nepriznáva podobne, ako Turci genocídu Arménov v rokoch 1915/16.

Známy rakúsky redaktor, Prof. Hugo Portisch, v 4-dielnom seriáli s názvom „Počúvajte cesty signálov a omylov sovietskeho komunizmu“ zverejnil priam hrôzostrašné obrazy a filmy zločinov na Ukrajincoch. Vidíme tam úplne vychudnutú, nezaodetú postavu mŕtvej matky, ktorej umierajúce dieťatko sa zúfalo snaží sať mlieko z pŕs mŕtvej matky. Všade na uliciach ležia mŕtve deti a dospelí. Mnohí sedliaci, ktorí videli, ako ich susedom a známym v iných dedinách sovieti brutálnym spôsobom vytrhli z rúk ich polia a zvieratá a oni zostali v biede, si podpálili vlastné dvory a úrodu, aby ich nedostali sovieti, a pozabíjali aj svoj dobytok, ak ho komunisti ešte predtým neukradli. Keď hnaní hladom prišli do miest, vojaci ich postrieľali. Počet 3,5 milióna je iste príliš nízky, seriózne odhady hovoria až o 8 miliónoch zavraždených Ukrajincoch.

Rada Európy tento zločin pred niekoľkými rokmi uznala ako genocídu, a kardinál Schönborn dal preto slúžiť slávnostnú svätú omšu byzantského obradu s tromi ukrajinskými biskupmi v Chráme sv. Štefana.

S rozhorčením vzali Ukrajinci teraz na vedomie aj anglický článok, ktorý hovorí o tom, že slávneho metropolitu Andreja Šeptyckého (1865-1944) Rusi hanobia ako ukrajinského nacionalistu.

Metropolita Andrej bol už v r. 1902 hlavou Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a cirkev viedol do r. 1945. Ani len Stalin, ktorý už v 30. rokoch dal zavraždiť všetkých ukrajinských pravoslávnych biskupov (ako aj gruzínskych) a nahradil ich Rusmi, sa neodvážil dotknúť metropolitu Andreja, pretože bol medzinárodne tak vysoko vážený. Práve tento metropolita to bol, kto židov na Ukrajine chránil pred nacistickým holokaustom, čo mu židia dodnes nezabudli.

Jeho proces blahorečenia prebieha už dlhú dobu. Sú však obavy, že z ohľadu na Moskovský patriarchát celá vec v Ríme prebieha dosť pomaly. Je všeobecne známe a to sa kritizuje aj v Rusku, že Moskovský patriarchát má zvlášť blízky vzťah s Putinom.

Ako malú senzáciu na okraj ešte chceme informovať, že ekumenický patriarcha Bartolomej, pozvaný ukrajinskou vládou, nielen že oficiálne odmietol tvrdenie Moskvy, že Ukrajina je kánonickým teritóriom patriarchu Cyrila, ale aj že patriarcha Konštantínopolu tento raz dokonca navštívil hierarchiu Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a týmto postojom vyjadril zreteľnú kritiku politiky Moskovského patriarchátu. –zg-

Autor – Mons. arcikňaz Franz Schlegl (rit.lat./rit.byz.ukr.) je kňazom Viedenskej arcidiecézy

 

V Betleheme zažali svetlo pokoja

 

Viedeň-Betlehem, 26.11.2013 (KAP) 016 518 – Rakúsky chlapec Michael Weixlbaumer (12) z Kematen an der Krems zažal v utorok, 26. novembra, v Jaskyni narodenia Pána v Betleheme tradičné Betlehemské svetlo pokoja. Betlehemské svetlo v budúcich týždňoch rozvezú z Rakúska do celej Európy aj do USA. Tento vianočný zvyk, ktorý inicioval rakúsky rozhlas ORF Horné  Rakúsko pred 27 rokmi, pripomína posolstvo pokoja, ktoré bolo ohlásené v Betleheme pri narodení Krista. Tradičnú svätú omšu svetla pokoja v Betleheme tento rok po prvý raz slávil linecký diecézny biskup Ludwig Schwarz.

V susednom Kostole sv. Kataríny odovzdal Michael svetlo viac ako 200 rakúskym pútnikom. Dnes večer privezú tento symbol pokoja rakúskym lietadlom do Rakúska a v sobotu ho Michael prezentuje miliónom televíznym divákom.

Na slávnostnej omši v Betleheme bola prítomná aj starostka mesta Vera Babounová. Táto univerzitná profesorka je prvou ženou vo vedení mestskej správy Betlehema a rovnako ako jej predchodca Viktor Batarseh je kresťanka.  Babounová označila svetlo pokoja ako dôležitý symbol v ťažkých časoch a ako silný výraz solidarity s ľuďmi vo Svätej zemi.

Hornorakúsky hajtman Josef Pühringer, ktorý cestu Betlehemeského svetla sprevádzal na čele delegácie krajiny a zástupcov hospodárstva, poukázal na spojitosť Rakúska s Betlehemom skrze dlhoročnú tradíciu tohto vianočného zvyku.

Betlehemské svetlo rozvezú z Rakúska skauti do celej Európy. Na ekumenickej bohoslužbe 14. decembra vo viedenskom kostole Votivkirche svetlo rozdelia asi 20 skupinám skautov. Na Štedrý večer bude betlehemské  svetlo žiariť v takmer 30 európskych krajinách. V Rakúsku bude symbol pokoja 24. decembra k dispozícii v mnohých farnostiach, na staniciach, v centrách Červeného kríža, v kasárňach a v štúdiách ORF.

Akcia vznikla v r. 1986. Ak to bezpečnostná situácia dovoľuje, zapaľuje ho rakúske dieťa, zvolené na základe dobrých skutkov v oblasti sociálnej angažovanosti, v Jaskyni narodenia Pána v Betleheme a priváža ho do Rakúska. Minulý rok bolo treba túto cestu stornovať pre raketové útoky na Tel Aviv, Jeruzalem a iné izraelské mestá. –zg-

 

Biskup Zsifkovics: Kresťania musia nastaviť aj hlavu za Krista

 

Biskup pri povýšení kláštorného kostola v Güssingu na baziliku:

„Veriaci majú byť živými kameňmi živej baziliky“.

 

Eisenstadt, 26.11.2013 (kath.net/KAP/pde) 016 517 – Kto sa chce nazývať kresťanom, nesmie podľa biskupa Ägidiusa J. Zsifkovicsa žiť pod svoju dôstojnosť a musí „príležitostne aj nastaviť hlavu za Ježiša“.  Eisenstadský diecézny biskup to vyhlásil v nedeľu pri slávnosti povýšenia kláštorného kostola v rakúskom Güssingu na „baziliku minor“. Porovnateľne s vatikánskou poctou tomuto pútnickému chrámu, aj v živote každého kresťana má krst „úbohú schránku ľudského tela“ povýšiť na „vzácnu baziliku s jedinečnou dôstojnosťou, v ktorej prebýva Duch Svätý“.

Biskup apeloval na veriacich, aby boli živými kameňmi živej baziliky a pritom ukazovali navonok „Ježišovu tvár“. Majú chudobným a núdznym v Kristovom zmysle „úplne nezištne“ pomáhať, ctiť si dôstojnosť toho druhého od počatia po prirodzenú smrť a dať Ježišovi tvár v dnešnom svete“. „Ježiš má v tomto svete iba takú tvár, akú mu my dáme“, povedal biskup Zsifkovics.

Slovo „bazilika“, latinsky „kráľovská sieň“, pripomína podľa biskupa Krista, ktorý ako kráľ nie je násilným vládcom či diktátorom, ale svoju vládu vykonáva nežne, pokojne a s láskou k ľuďom namiesto vonkajších dôkazov moci. V súvislosti s tým je aj slávnosť Krista Kráľa, ustanovená až v 20. storočí, výzvou, výzvou dištancovať sa od „nespútaných nárokov svetskej moci“.

Povýšenie kláštorného kostola v Güssingu na baziliku odôvodnil biskup Zsifkovics mimoriadnym významom kostola pre vieru a život ľudí, okrem toho je už po stáročia „duchovným, národy spájajúcim centrom vyžarovania viery v Krista v tomto regióne aj ďaleko za jeho hranice“.

Diecézny biskup z Burgenlandu pripomenul aj v kostole pochovaného blahoslaveného Ladislava Batthyany-Strattmanna (1870-1931), ktorý sa ako lekár sám stal „jedným veľkým okom pre núdzu chudobných“. –zg-

 

Ruskí poslanci chcú mať kresťanstvo zakotvené v ústave
Moskva, 24.11.2013 (kath.net/KNA) 016 516 – Štvrťstoročie po konci štátom prikázaného ateizmu chcú ruskí poslanci zakotviť v ústave pravoslávne kresťanstvo. Ako ruský parlament v piatok na internetovej stránke oznámil, nadstranícka «Skupina poslancov za obhajobu kresťanských hodnôt» podala príslušný návrh poslankyni Jelene Misuline. Pravoslávie sa má podľa neho v ústave zakotviť ako «základ národnej a kultúrnej identity».

Takúto zmenu ústavy na zasadnutí skupiny poslancov podporil aj podpredseda Dumy, Sergej Železnjak z vládnej strany Zjednotené Rusko, a podporili ho aj vysoko postavení predstavitelia Ruskej pravoslávnej cirkvi. Misulina odôvodnila túto iniciatívu mnohými prosbami občanov.

Ide o zakotvenie «významu pravoslávia pre historický vývoj Ruska», nie o ustanovenie štátneho náboženstva, ako povedala predsedníčka parlamentného Výboru pre rodinnú politiku podľa spravodajskej agentúry Itar-Tass.

Doteraz stanovuje ruská ústava z r. 1993 oddelenie štátu a náboženských spoločenstiev a rovnoprávny prístup k vyznaniam. Okrem toho v článku 14 sa uvádza: «Nijaké náboženstvo sa nesmie ustanoviť ako štátne alebo záväzné.»

Pred niekoľkými dňami sa v prieskume 44 percent Rusov vyslovilo, že pravoslávne kresťanstvo je štátne náboženstvo. Tesná väčšina 46 percent vyhlásila, že neexistuje nijaké oficiálne štátne náboženstvo. –zg-

 

Nový primátor New Yorku sa poriadne strápnil

 

New York, 24.11.2013 (kath.net/pl) 016 515 – Katolíci v New York sú rozhorčení: Budúci primátor New Yorku Bill de Blasio (foto) bude mať pri uvedení do úradu sprievodný tím 60 ľudí, medzi nimi sú 2 evanjelickí duchovní, 2 židovskí rabíni a 1 moslimský imam – no nijaký katolícky kňaz!

Informoval o tom denník „New York Daily News“ a výslovne poukázal na to, že katolicizmus nie je iba „najväčším vyznaním na svete“, ale že veriaci Katolíckej cirkvi tvoria viac ako polovicu obyvateľov New Yorku.

De Blasio síce vyrastal bez nejakého náboženstva a označuje sa iba ako „duchovne založený“, no jeden z jeho talianskych strýkov je katolícky kňaz. „New York Daily News“ hodnotil tento postup nasledovne: De Blasio „udelil viere svojich predkov poriadne ranu odmietnutia“. –zg-

 

Nové fakty k „Varovaniu“: Napojenie na austrálsku sektu!

 

Blog ‚midwaystreet’ uverejnil ďalšie informácie o pozadí posolstiev „Varovania“.

Existuje tu napojenie na austrálsku sektu, ktorej vodca sedí vo väzení za znásilnenie!

 

Dublin, 23.11.2013 (kath.net/jg) 016 514 – Na blogu „midwaystreet“ uverejnili ďalšie informácie o pozadí posolstiev „Varovania“. Údajná „vizionárka“ je írska podnikateľka Mary Carberryová, ktorá vystupuje aj pod dievčenským menom Mary McGovernová.

Posolstvá „Varovania“ začal čoskoro podporovať istý P. Marie-Paul, ktorý sa označuje ako katolícky kňaz. Ten sa pokúsil teologickými argumentami  ukázať pravosť posolstiev a šíril ich ďalej na internetových stránkach. Avšak „Varovanie“ dal do súvislosti s inými, už odsúdenými „vizionármi“. Medzi nimi bola v roku 1995 zosnulá Veronica Luekenová z Bayside (USA) a William Kamm v Cambewarry (Austrália).

Rešerše užívateľov Facebooku, ktorým sa to začalo zdať podozrivé, nakoniec ukázali, že P. Marie-Paul nie je nijaký platne vysvätený katolícky kňaz, ale sám bol členom sekty Williama Kamma. Správca stránky „Varovanie“ na Facebooku sa nakoniec radil so samotnou „vizionárkou“. „Mária od Božieho milosrdenstva“ mu tvrdila, že sa osobne rozprávala s Ježišom o P. Marie Paulovi. Ten príspevky (falošného) kňaza vraj označil doslova ako „dôležité“.

Od Williama Kamma smeruje naozaj priame napojenie na Mary Carberryovú a „Varovanie“. Na tomto mieste prichádza opäť do hry Breffni Cully, ktorý spoločne s dcérou Mary Carberryovej Sarah založil vydavateľstvo Trumpet Publishing Ltd. „Midwaystreet“ rešeršami zistil, že Trumpet Publishing už získalo práva na firemný názov „Coma Books“. V „Coma Books“ si možno kúpiť posolstvá a modlitby „Varovania v knižnej forme – zrejme s vysokým ziskom pre vydavateľstvo! Knihy sa tlačia v Poľsku a vydavateľstvo ho bez sprostredkovateľa priamo rozosiela kupujúcim. Tri zväzky posolstiev stoja každý jeden € 15,99, kniha „Krížová výprava modlitby“ stojí € 7,99.

Cully pod menom „Joseph Gabriel“ poriadal semináre o „Varovaní“ v Kanade, USA a Austrálii. Na svojej elektronickej vizitke uvádza ako svoj podnik  „TheWarningSecondComing“ (Druhyprichodvarovania). To je názov internetovej stránky „Márie od Božieho milosrdenstva“. Cully je zubár v dôchodku, ktorý má účasť na viacerých podnikoch a investuje do nehnuteľností. Napriek svojim mnohým kontaktom má na sieti Google+ iba dvoch priateľov: svojho správcu a ženu menom Christine Lammermannovú.

Christine Lammermannová je spojkou medzi „Varovaním“ a Williamom Kammom. Jej dcéra Bettina sa v roku 1991 vydala za údajného „vizionára“ v Nemecku. Matka a dcéra nasledovali Kamma v tom istom roku do Austrálie, aby žili v jeho spoločenstve, ako povedala v interview pre Illawara Mercury.  Kamm sa narodil v r. 1950 v Kolíne a o 4 roky prišiel s rodičmi do Austrálie.

V r. 1985 (alebo v r. 1984) založil „Rád sv. Šarbela“ a usiloval o jeho uznanie Cirkvou. Túto „Šarbelovú sektu“ však Vatikán zakázal. Dekrétom Diecézy Wollongong príslušný biskup, Peter Ingham, oznámil, že organizácia za 20 rokov rozdelila tisíce katolíkov. Vodca skupiny „Little Pebble“ (Kamienok) tvrdil, že sa mu zjavila Panna Mária. Jeho učenie označil biskup Ingham ako „falošné, škodlivé a protirečiace náuke Cirkvi, ktoré nie je nadprirodzeného pôvodu.“ A dodal: „Zneužil aj fotografiu s pápežom, aby potvrdil svoju vierohodnosť.“ „Little Pebble“ odmietal uznať dekrét, pretože nie je od pápeža.

V r. 1991 Kamm tvrdil, že Boh mu dovolil mať 12 kráľovien a 72 princezien! S týmito ženami mal splodiť jadro nového ľudstva, ktoré malo po čoskoro očakávanom konci sveta zaľudniť zem. Bettina bola jednou z „kráľovien“, až kým v r. 2006 sektu neopustila. V r. 2002 bol Kamm za znásilnenie dvoch maloletých dievčatiek zatknutý a v roku 2005 a 2007 odsúdený na viaceré roky väzenia – až do roku 2015!

Na internetovej stránke Kamm uverejňoval posolstvá „Varovania“. O jeho vlastných „zjaveniach“, ktoré mal údajne v r. 1983, sa tam už neobjavilo nič, odkedy sa začali „vízie“ Írky „Márie od Božieho milosrdenstva“. Obsahovo tam sú pozoruhodné paralely k „Varovaniu“:

Pestujte si vlastné potraviny, peniaze už nebudú mať nijakú cenu, kupujte zlato a striebro, koniec je blízko! Kamm ďalej tvrdí, že Boh mu prorokoval, že on bude raz posledným pápežom!!!

Napriek osudu svojej dcéry Christine Lammermannová zostala naďalej členkou sekty. Až donedávna udávala adresu spoločenstva ako sídlo svojej internetovej marketingovej firmy. Na internetovej stránke Lammermannovej sa v novembri 2011 objavili posolstvá „Varovania“, avšak bez udania zdroja. V jednom maily sa zdá, akoby dokonca sama preberala autorstvo jednej z modlitieb. „Dúfam, že sa ti páči, čo som napísala“, uviedla v súvislosti s modlitbou č. 125. Pochádzajú posolstvá od Mary Carberryovej? Alebo sa za „Máriou od Božieho milosrdenstva“ skrývajú ešte ďalší „vizionári“?

Írsko sa vôbec zdá byť plodnou pôdou „vizionárov“. Okrem Joe Colemana, ku ktorého prívržencom patrila aj Mary Carberryová, je tam istý O’Leary, ktorý tvrdí, že má zjavenia od r. 1988. Ten založil modlitbové skupiny, ktoré veľmi pripomínajú skupiny „modlitbových krížových výprav“ z „Varovania“.

Ďalšia „vizionárka“ Christina Gallagherová podľa článku Daily Mail opisovaná ako „nenápadná žena v domácnosti“ a matka dvoch detí, za 20 rokov „kariéry“ dosiahla pozoruhodný blahobyt. Noviny Irish Sunday World  v r.  2007 informovali, že Gallagherová býva v Malahide, severne od Dublinu, v luxusnom dome v hodnote $ 5,4 milióna dolárov. V tej istej obci žije aj Mary Carberryová.

Blog „midwaystreet“ bude na túto tému ďalej rešeršovať. –zg-

 

Viac na túto tému v nižšie v prílohe!

 

 

Rakúsko: Ďalší Rímu verný kňaz to vzdáva
Graz, 23.11.2013 (kath.net) 016 513 – Iba niekoľko  týždňov po doslovnom vypudení farára Konrada Sternigera stráca rakúska Diecéza Graz-Seckau ďalšieho prominentného kňaza. Po mnohých sporoch opúšťa spievajúci farár Franz Brei po 10 rokoch tri farnosti Breitenfeld, Hatzendorf a Unterlamm. Tento krok sa odôvodňuje okrem iného spormi okolo príliš mnohého zvonenia zvonov! Brei sa stal v ostatných rokoch známy svojou hudobnou činnosťou vo všetkých nemecky hovoriacich krajinách. Považuje sa za kňaza verného Rímu a v ostatných rokoch priviedol do Cirkvi mnohých ľudí.

 

Diecézny biskup Egon Kapellari k tomu vydal v sobotu pastiersky list:

 

Katolíkom farností Breitenfeld, Hatzendorf a Unterlamm

 

Milí kresťania, bratia a sestry!

Pred 10 rokmi začal farár Franz Brei službu v našej diecéze. Po dohode s jeho biskupom, arcibiskupom Lichtenštajnska, Mons. Wolfgangom Haasom, som mu zveril vedenie farností Breitenfeld, Hatzendorf a Unterlamm a urobil tu veľa dobrého. Ako duchovný pastier priviedol mnohých ľudí do Cirkvi nielen vo svojich farnostiach, ale na mnohých iných miestach. Pre Unterlamm zohnal aj v zahraničí financie na krásnu lurdskú jaskyňu a 5 nových zvonov. Bez ohľadu na zdravie neúnavne pôsobil, čo mu ničilo nervy. Mnohí ľudia aj zvonka, prichádzajú k Lurdskej jaskyni a víta ich krásny hlahol zvonov.

O prílišnom zvonení nastali spory. Ako biskup som farára Breia vždy plne podporoval. To vie on, aj arcibiskup Wolfgang Haas, pán dekan Weingartmann a pán starosta Hammer. Iné fámy sú nepravdivé a bolia ma, pretože som s farárom aj spomínanými ľuďmi, ale aj s kritikmi, strávil veľa času rozhovormi. Dosiahli sme úpravu zvonenia. Pokoj sa napriek tomu nedosiahol.

Pán farár Brei sa týmito spormi, ale aj neúnavnou prácou v troch farnostiach, duševne aj telesne unavil. Po dohode s arcibiskupom Haasom a mnou sa rozhodol svoje pôsobenie v Steiermarku okamžite ukončiť. Všetci musíme z tejto situácie urobiť to najlepšie. V troch farnostiach mnohí katolíci rozhorčene povedia niektorým obyvateľom: Vy ste farára vypudili a my teraz nemáme farára. Tento konflikt môže otráviť život troch farností, aj preto, lebo len málo ľudí pozná všetky príčiny a preto svoje emócie vyjadrujú nespútane a nespravodlivo.

Samozrejme som sa ako biskup aj s dekanom veľmi pokúšal konflikt ukončiť a pána farára pohnúť k tomu, aby tu zostal. No celkom prekvapivo sa rozhodol odísť. Jeho sloboda a ohľady na jeho zdravie si vyžadujú náš rešpekt  voči tomuto rozhodnutiu, ktoré ma zvlášť bolí.

V budúcich mesiacoch zvládneme pre tieto tri farnosti iba pastoračne obmedzený program. Núti nás k tomu nedostatok kňazov.

Kto je pánu farárovi vďačný, nesmie prispievať k tomu, aby boli jeho farnosti rozhádané. Prosím všetkých sklamaných, aby zanechali  jednostrannú, nečestnú a agresívnu kritiku. Každá kríza je aj šanca pre nový začiatok.

Milí farníci farností Breitenfeld, Hatzendorf a Unterlamm, využime túto  šancu hlbším premýšľaním a hlbším ponorením sa do toho, čo je skutočne a nie iba zdanlivo katolícke.   -zg-

Egon Kapellari, diecézny biskup         

 

Tajný „boom“ v Írsku: Eucharistická adorácia!

 

Dublin, 22.11.2013 (kath.net/pl) 016 512 – V mnohých krajinách sa veľa hovorí a vedú sa dialógy, v iných sa modlí. O „explózii eucharistickej adorácie“ v Írsku podáva správu „Catholic News Service“. Už pred rokmi v stovkách farností a kostolov pestovali pravidelnú a veľmi častú eucharistickú adoráciu. Medzitým sa tento počet zvýšil na niekoľko tisíc. Pritom existujú aj miesta, kde sa poklona Najsvätejšej sviatosti koná deň aj noc, sedem dní v týždni a starajú sa o to nie kláštory, ale laici. A organizujú sa aj iniciatívy adorácie pre deti a mládež.

Na videu sa napríklad dostáva k slovu veriaci z Navanu. Martina Fagana po stroskotaní jeho obchodu trýznili myšlienky na samovraždu a hľadal oporu v živote. Teraz sa každý pondelok medzi 3. a 4. hodinou modlí pred Najsvätejšou sviatosťou – a to už 24 rokov! „Chcel som sa prevážať lietadlami po svete. Chcel som byť mužom – svetákom. No Pán mal iné plány pre mňa a ja mu denne za to ďakujem. Pán nás tak veľmi miluje.“

Istá žiačka konštatovala: Na adorácii Pána v Eucharistii „spočíva toľko požehnania. Človek mu môže jednoducho všetko povedať a on mu pomôže.“ –zg-

 

 

Video o  „tajnom boome v Írsku“ (v angličtine)

 

Scalfari: Časti interview s pápežom boli vymyslené!

 

Vatikán, 22.11.2013 (kath.net/KNA) 016 511 – Taliansky žurnalista Eugenio Scalfari pri interview počiatkom októbra vložil pápežovi Františkovi do úst niektoré „pozoruhodné“  výpovede. Označenie vatikánskeho dvora ako «lepra pápežstva» František tak nepovedal, citoval internetový portál «Vatican Insider» v piatok žurnalistu a kritika Cirkvi. Dodal to vraj, aby čitateľ „lepšie pochopil“, aký človek je František.

Scalfari, 89-ročný zakladateľ a vydavateľ denníka «La Repubblica», podľa svojich slov, rozhovor s pápežom trvajúci 1 hodinu a 20 minút zapísal bez predchádzajúcich poznámok alebo nahrávania – teda spamäti. Túto prax obhajoval s poukazom, že takto robí interview už 49 rokov. Scalfari povedal, že Františkov sekretár Alfred Xuereb mu dvakrát dal povolenie interview uverejniť. Pápež podľa neho dal súhlas a nepovažoval za potrebné si to prečítať.

Vatikán interview, ktoré 1. októbra uverejnila «Repubblica», zo svojej stránky minulý týždeň vymazal. Vatikánsky hovorca Federico Lombardi povedal, že nejde o oficiálny text, ale o mediálny príspevok o stretnutí s pápežom. Už krátko po uverejnení Lombardi vyhlásil, že interview nemá vieroučný charakter a nemožno ho porovnávať s encyklikou.

Scalfari podľa «Vatican Insider» povedal, že František interview nedementoval. Ako dôkaz poukázal na list pápeža z 23. októbra, v ktorom oznámil želanie ďalšieho stretnutia, «ak nám prozreteľnosť ponechá voľný okamih».

Zatiaľ čo Scalfari pripustil možný omyl aj u mystického zážitku pápeža po jeho zvolení, potvrdil autenticitu inej spornej výpovede. Pritom išlo o požiadavku pápeža, že aj neveriaci musí počúvať svoje svedomie a «rozhodnúť sa nasledovať dobro a bojovať proti zlu, tak ako to on chápe». Presne toto František povedal, povedal Scalfari podľa «Vatican Insider». –zg-

 

Exorcizmus proti homosexuálnemu „manželstvu“

 

USA, 22.11.2013 (kath.net) 016 510 – Biskup z amerického Springfieldu (Illinois), Thomas Paprocki (foto), bezprostredne pred legalizovaním homosexuálneho „manželstva“ v americkom štáte Illinois, vykonal exorcizmus. Biskup Paprocki je toho názoru, že exorcizmus je tu primeraný, pretože uznanie homosexuálneho manželstva ukazuje na radikálnu morálnu dezorientáciu spoločnosti.

„Nechcem tým povedať, že každý, kto je zapojený do predefinovania manželstva, je posadnutý diablom, ale určite sme všetci pod vplyvom démonických síl a preto potrebujeme ochranu a oslobodenie od zlého,“ vysvetlil biskup. Biskup sa modlil sa len „malý“ exorcizmus, na rozdiel od „veľkého“ exorcizmu, ktorý sa modlí pri posadnutí diablom. –zg-

 

Alan Ames: Ako pôsobí zlo!

 

Perth, 22.11.2013 (kath.net) 016 509 – V najnovšej knihe „Ako pôsobí zlo! Pozadie a východiská“ prezentuje austrálsky evanjelizátor a mystik Alan Ames plnosť posolstiev Boha, Márie, anjelov a svätcov, ktoré odkrývajú, aké stratégie zlo používa, ako sa môžeme proti tomu chrániť a akú moc majú sviatosti a modlitba.

V druhej časti poskytuje odpovede na témy ako: Ako žiť vieru vo všednom dni, ako brať na seba kresťanskú zodpovednosť, ako privádzať iných k Bohu aj ako zaobchádzať so satanskými útokmi. Kniha, ktorá povzbudí a poskytne orientáciu v chaose dnešného sveta.

Autor Alan Ames mal v r. 1992 hlboký mystický zážitok Boha a prežil obrátenie. Má spovedníka menovaného biskupom a s povolením tohto diecézneho biskupa Barry Hickeyho z Perthu v Austrálii a podľa pravidiel, ktoré mu biskup určil, organizuje modlitbové dni na celom svete ako napr. vo Svätej zemi a na Svetových dňoch mládeže v Ríme v r. 2000. Ženatý Angličan a otec dvoch detí, patrí k najznámejším katolíckym evanjelizátorom v anglickej oblasti a od roku 2000 navštevuje aj nemecké krajiny. Tento druh novej evanjelizácie Boh požehnáva početnými obráteniami a uzdraveniami.  –zg-

 

Naša príloha

 

Pozadie „Varovania“

 

Ako írska podnikateľka zavádza svet – Čo presne sa skrýva za „Varovaním“ a údajnou prorokyňou „Máriou od Božieho milosrdenstva“?

Autor: Známy nemecký spisovateľ Michael Hesemann

 

Rím-Düsseldorf, 25.11.2013 (kath.net) „Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať? On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ´To som ja´ a: ´Ten čas je už blízko.´ Nechoďte za nimi! “ (Lk 21, 7-8)

 

Už celé mesiace sú posolstvá „Varovania“ témou mnohých Cirkvi verných kresťanov, na niektorých pútnických miestach sa jeho prívrženci tak rozťahujú, že knihy pápeža Františka sa považujú za ležiaky v kníhkupectvách. Pre nich sa pápežstvo a éra Cirkvi skončili, po odstúpení Benedikta XVI. považujú Františka za „falošného proroka“, ktorý predchádza antikristovi. Pretože my  žijeme – tak sú presvedčení – v poslednej fáze konca časov. Kristus príde čoskoro, celkom ako to „svojej prorokyni“ úplne osobne predpovedal.

No môže z 2000 stránkového diela (v anglickom origináli), ktoré sa skromne nazýva „Kniha pravdy“, vzniknúť sektárske hnutie, ktoré propaguje schizmu, rozkol v Cirkvi? Akú úlohu zohrávajú „učeníci Varovania“ pri zlovoľných prekrúcaniach a falošných obvineniach, ktorých obeťou sa argentínsky pápež od svojho zvolenia 13. marca stále stáva? Kto je vlastne „Mária od Božieho milosrdenstva“, tá mysteriózna prorokyňa, ktorá od 8. novembra 2010 mala vraj prijať od Božej Matky, od Ježiša, ba dokonca od Boha Otca vyše 970 posolstiev?

Od podnikateľskej guru k prorokyni

Informácie, ktoré sú napr. v nemeckom vydaní knihy, sú skromné. Podľa nich bola „vizionárka“ Mária pred svojím prorockým povolaním „vlažne praktizujúca“ katolíčka, „matka 4 detí“, ktorá viedla „pracovitý a naplnený“ život: „verila v Boha, ale nebola zbožná v tradičnom zmysle.“ Sama vyhlásila 11.10.2011 pre „Rádio Mária“: „Bola som úspešná obchodníčka“. V druhom interview 17.12.2011 potvrdila, že žije v Írsku. Až v novembri 2013 odhalil írsky teológ Ronald Conte jr. jej identitu. Je to podnikateľka Mary Carberryová, rodená McGovernová, má 58 rokov a najmenej dve deti – Sarah (28) a Dávida (26) Carberry. Spolu s manželom Johnom vedie od marca 1982 agentúru „McGovern PR“ – „public relations, marketing, žurnalizmus“ a od r. 2000 sa špecializovala aj na „digitálnu komunikáciu“. Na internete sa opisuje nasledovne: „Skúsená vo všetkých oblastiach marketingovej komunikácie.“ Spolupracovala s AOL informačnou  službou o Írsku pre Američanov írskeho pôvodu. Dnes robí obchody v digitálnom sektore. McGovern PR založila sesterskú firmu Future Media, aby ako prvá v Írsku ponúkala digitálny marketing. (…) Robíme kampane online a tvoríme vysoko kvalitné databanky pre trh.“ …

ZoomInfo udáva ročný obrat podniku „1-5 milióna dolárov“, počet pracovníkov „10-20“ a Mary McGovernovú označuje ako „vedúcu guru pre public relations“ na zelenom ostrove. Interview ju ukazujú ako ctižiadostivú karieristku.

„Som toho názoru, že milé dievčatá nemôžu zbohatnúť a uskutočňujem to“, povedala pre írske noviny „Independent“ 5. septembra 2008. „Úspešní ľudia sú na 80% svojho času príjemní, milí a pokojní, ale dokážu byť aj bezohľadní. Isté konanie bez škrupúľ je v každej žene, ktorá má úspech.“ A: „Sme bohatými ženami fascinovaní, a je jedno, ako dosiahli svoje bohatstvo. Čím sú bohatšie, tým viac sú našimi idolmi.“ Odhaľuje aj súkromné vášne: „Čítam trileri série Knife Edge (dt. Druhá tvár) a sledujem TV dokumenty.“

Mary McGovernová hrdo poukazuje na úspech svojej firmy: McGovern PR získala mnohé medzinárodné ocenenia a 4 ceny za marketing a komunikácie vo Veľkej Británii. … Tento úspech dovolil manželom McGovern/Carberry kúpu 2-poschodovej luxusnej vily za 850 000 eur na ulici Muldowney Court-Street  v luxusnej dublinskej štvrti Malahide, v blízkosti malebnej pláže. No keď si v marci 2003 vzali hypotéku pol milióna na dom, aby investovali do firmy, takmer sa to stalo osudným, ako napísal „Independent“ 8. decembra 2009. Nemohli splácať mesačne 5217 eur a mali dlhy 491 000 eur. Sudca im dal čas do konca januára 2010. Skutočnosť, že ešte dnes v dome bývajú, ukazuje, že našli riešenie svojho finančného problému!

Je lacné hľadať spojenie medzi hrozbou krachu a nebeskými zjaveniami v novembri 2010, aj keď „Varovanie“ robí dojem profesionalitou a celosvetovou marketingovou kampaňou. Zdá sa to byť majstrovský kúsok geniálnej mašinérie PR – public relations. No možno si nebo aj vedome hľadalo najlepšiu možnú pozemskú marketingovú agentúru na účinné šírenie svojich posolstiev.
Pravdepodobnejší je však iný predpoklad. Duševný stres, starosť, že stratí životné dielo, strach pred stratou domova a spoločenského postavenia úspešnej podnikateľky, mohli psychiku Mary McGovern-Carberryovej otvoriť pre iné vplyvy!
Ako sa z Mary McGovernovej stala „Mária od Božieho milosrdenstva“.

 

Ak veríme jej vlastnému opisu, nebolo to nijaké nebeské zjavenie, ale ovládnutie jej osobnosti, ktoré predchádzalo jej povolaniu prorokyne. Hovorí:

„9. novembra 2010 som sa v noci o 3.00 hod. zobudila a bola som si vedomá, že moje telo sa cíti akosi inak … cítila som sa bez tiaže a cítila som neopísateľné mrazenie v bruchu“. Nasledoval „rad silných emócií, telesných aj duchovných, ktoré prechádzali ako elektrický prúd cez celé moje telo“. Až teraz si všimla, ako obraz Ježiša na nočnom stolíku sa zdal s ňou komunikovať. „A potom som mala silné nutkanie, zapísať to, o čom som vedela, že mi Ježiš hovorí.“ Písala ako posadnutá. „Posolstvo, ktoré mi bolo diktované, malo 745 slov a potrebovala som presne 7 minút, aby som to doslova zapísala od začiatku až do konca.“ To samozrejme pripomína skôr „automatické zapisovanie“ okultných médií ako nebeské zjavenie. Ten Ježiš, ktorého videla, sa vyznačoval „prenikavo modrými očami“ a bol „obklopený oslňujúcim, ostrým svetlom“. Čo sa jej zjavilo, bolo pravda lichotivé:

„Márii bolo povedané, že návrat Krista je bezprostredne pred nami A že ona je posledným poslom, posledným prorokom. Zjavilo sa jej, že ona je siedmym poslom, siedmym anjelom, ktorý ohlási svetu obsah pečatí Knihy zjavenia.  … Knihu pravdy, ktorá bola predpovedaná v Knihe Daniel pre koniec časov.

A čitateľ si mimovoľne položí otázku: Nejde to o štipku skromnejšie?
No ako náhly bol tento krok od skvelého sveta public relations, od Máriinho života ako tvrdej, bystrej obchodníčky k „Márii od Božieho milosrdenstva“ a super-prorokyne konca časov? Ženy, ktorej sa podarilo nahovoriť desaťtisícom veriacich katolíkov, že pápež je „falošný prorok“?
Čo spočiatku znie ako náhle nočné povolanie, malo predohru, aj keď kniha to naznačuje iba vágne: „V mesiacoch pred prvým posolstvom som zažila duchovnú obnovu a mala som súkromné zjavenie Panny Márie, ktoré som si však nechala pre seba.“ No mail, ktorý Mária napísala 1. novembra 2010, teda 8 dní pred nočnou víziou, katolíckemu teológovi a odborníkovi na zjavenia Ronaldovi Contemu jr., odhaľuje ďalšie detaily:

„Ron, čítala som, čo píšete o Garabandale a iných proroctvách o návrate Krista a myslím si, že by ste sa mali dozvedieť, aké proroctvá dostáva Joe Coleman, vizionár, mystik od augusta 2009. Ja som druhá vizionárka. My obaja vidíme Božiu Matku a jej milovaného Syna Ježiša Krista. Vidím aj mníšku počas týchto zjavení, o ktorej si myslím, že je to sr. Faustína, ktorej Ježiš hovoril o Božom milosrdenstve ako príprave na svoj druhý príchod. (…) Dostávame každý mesiac posolstvá. Od počiatku Božia Matka prosila, aby sme ich uverejnili. Joe vyšiel na verejnosť – ja spravujem webovú stránku, ale nevyšla som na verejnosť, keďže mi chýba odvaha, povedať pravdu. Ešte nemôžem svoju rodinu vystaviť tomu, čo musela pretrpieť rodina Joa, odkedy uverejnil posolstvá.“
Prinajmenšom teraz vieme, prečo sa Mária nazýva „Mária od Božieho milosrdenstva“, aj keď to nie je rehoľné meno a vzbudzuje to falošný dojem, že má niečo do činenia so „Sestrami do milosrdného Ježiša“. No kto je tento Joe Coleman, na ktorého sa odvoláva?

 

Vizionár z Knocku

Coleman, ktorý sa sám označuje ako „nevzdelaný Dublinčan z robotníckej triedy“, začal svoju nezvyčajnú kariéru ako špiritistické médium a duchovný liečiteľ, ktorý tvrdil, že vkladaním rúk vylieči aj rakovinu. Na webovej stránke z r. 2007 (http://www.kerrytown-apparitions.com/) sa o ňom píše:

„Od svojho detstva vidí duchov. (…) 1. januára 1986 mal v nemocnici skúsenosť klinickej smrti, keď sa mu srdce na chvíľu zastavilo. Keď sa prebral, bol schopný komunikovať s duchmi. Videl veci v minulosti, súčasnosti aj v budúcnosti, o ktorých nemohol nič vedieť. (…) Aby si rozšíril schopnosti, naučil sa liečiteľstvu, jasnovidectvu a komunikácii so zvieratami. Naučil sa pracovať skrze Ducha Svätého. V r. 2004 založil v Ballyfermote kliniku pre duchovné uzdravovanie a jasnovidectvo. (…) Robil semináre o duchovnom vedomí a meditácii.“ Inými slovami: Bol  to skrz na skrz ezoterik, keď v r. 2007 prišiel do Kerrytownu, kde hlásili zjavenia Panny Márie. Tam si kľakol pred sochou Márie a videl vraj ako sa jej tvár zmenila a prijal posolstvo: Každý, kto v tento deň príde, bude uzdravený. On je pre ňu zvlášť dôležitý, každý deň vypočuje jeho modlitby! Coleman: „Odvtedy sa každý deň rozprávam s Máriou.“
Pretože Cirkev odmietala napriek tomuto „potvrdeniu“ uznať Kerrytown, presunul svoje pôsobisko do Knocku. Tam bolo v r. 1879 zjavenie Panny Márie, ktoré Cirkev uznala, dokonca pápež Ján Pavol II. milostivé miesto navštívil v r. 1979. No keď tam Joe Coleman ohlásil na október 2009 slnečný zázrak, boli následky ničivé. 10 000 veriacich prúdilo do Knocku, kde im „vizionár“ sľúbil, že uvidia Božiu Matku, ak budú uprene hľadieť do Slnka. Najmenej 5 pútnikov utrpelo ťažké popáleniny sietnice, niektorí neskôr úplne stratili úplne zrak. Iní si mysleli, že vidia ako Slnko „tancuje“. Írski biskupi sa potom od Colemana dištancovali, o rok neskôr zakázali jemu a jeho prívržencom zneužívať svätyňu v Knocku na svoje účely.

K tomu prispeli aj pochybné tvrdenia mnohých posolstiev Colemana – vraj od Božej Matky: „Ona otrasie základmi Cirkvi, ak ju ľudia nebudú počúvať – od Ríma až po miesto, kde práve sme, až po Knock“. V októbri 2009 vyhlásil: „A brány neba budú zatvorené. Povedala, že to urobí, ja neviem ako, ale je veľmi rozhnevaná.“ Na rok 2012 mal dokonca predpovedať opätovné vynorenie sa potopeného mesta Atlantis.

Mary McGovern-Carberry možno putovala do Knocku po útechu a vnútorný pokoj, keď hrozila strate jej existencie. Zrejme prosila o zázrak, aby ona a jej rodina bola zachránená pred nesolventnosťou. Javilo sa jej ako odpoveď neba, že zrazu mala pocit, že sama prijíma posolstvá, ktoré dokonca ohlasovali konkrétne udalosti? V každom prípade 1. novembra 2010 napísala Ronaldovi Contemu:

„Spomenulo sa, že budeme všetci vyzdvihnutí do oblakov, no nebolo to celkom jasné. Zdalo sa to vzťahovať na rok 2013, ale nie sme si tu istí.“

Avšak to, že predstava, že „budeme vzatí“ pred apokalyptickými premenami je síce u evangelikálov rozšírená, ale vôbec nie je súčasťou katolíckej eschatológie, jej očividne v tom čase nebolo známe. Takže jej „posolstvá“ boli rovnakou zmeskou katastrofických scenárov, sprisahaneckých teórií a hrozieb napomínajúceho rozhnevaného Boha príp. rozhnevanej Božej Matky, ako ich predtým servíroval Joe Coleman. Empatia je najdôležitejšou vlastnosťou, ktorá vyznamenáva túto dobrú dámu podnikateľku. Musí byť v stave vžiť sa do zákazníka, ba myslieť ako on. Stala sa Mary McGovernová s rovnakou empatiou kópiou Joe Colemana, ktorá pravdaže originál v inteligencii a kreativite čoskoro ďaleko predbehla? Nech už to hodnotíme akokoľvek, muselo čoskoro nato dôjsť k rozluke oboch „vizionárov“. Mary McGovernová najprv spravovala stránku Colemana, no hneď nato bola zrušená. Dokonca napísala Colemanovu knihu „The Message“ (Posolstvo) a „vizionára“ dostala do televízie aj rozhlasu. No keď bola odhalená jej identita v novembri 2013 a prívrženec Colemana sa ho spýtal: „Nedávno som veľa čítal o Márii od Božieho milosrdenstva. Skrýva sa pod falošným menom, volá sa Mary Carberryová. Dávajú ju do súvisu s vami. Môžete to potvrdiť?“, ten odpovedal 6.11.2013 o 11.45:

„Áno, je to pravda, možno to čítať na internete, ja som už tri roky o nej nepočul, ale modlím sa za ňu, aby sa obrátila k Bohu, diabol pracuje mnohými spôsobmi, aby ľudí oklamal a držal ich ďaleko od pravdy. …“

Jasnejšie sa už od nej dištancovať sotva mohol.
No Joe Coleman nebol jediným kontaktom Mary McGovern-Carberryovej s údajným „vizionárom“. Jedno z prvých „potvrdení pravosti je „posolstiev Varovania“ bolo 18. novembra 2011 na austrálskej stránke „marianworldofatonement.org“: „Little Pebble“ (Kamienok) tu „prosil, aby sme zverejnili posolstvá európskej vizionárky Márie od Božieho milosrdenstva, a prispeli k ich čo najväčšiemu šíreniu, ako si to Pán želal.“ Za tým sa však skrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Mária a „Kamienok“

Pretože „Little Pebble“ je najnehanebnejší podvodník, ktorý sa v súčasnosti pohybuje na scéne falošných prorokov a vizionárov. Narodil sa 16. mája 1950 v Kolíne ako Wilhelm Kamm a na 18. narodeniny vraj hovoril s Bohom a Svätou Pannou. Od r. 1983 má údajne pravidelné zjavenia Ježiša a Márie, ktorí mu zjavili „božiu misiu“. On, ktorý sa „s pokorným protikladom k sv. Petrovi, Skale, nazýva „malým kamienkom“ má viesť veriacich v prichádzajúcej apokalypse až do príchodu Pána. V Nowre založil spoločenstvo, „Rád sv. Šarbela“ a zhromaždil okolo seba učeníkov – údajne 200 miestnych „rehoľníkov“, 100 ďalších v iných provinciách, 500 „dobrovoľných členov“ a 750 000 prívržencov v 24 krajinách zeme. „Boh uzavrel zmluvu s Little Pebble“, tvrdil v r. 2002 na stránke. „Little Pebble je Máriin prorok, ktorý bude nasledovať za pápežom Jánom Pavlom II. a povedie Cirkev ako posledný zástupca Krista na zemi.“ Predtým ho však poľský pápež vysvätí na biskupa a vyberie za nástupcu, aby spoločne porazili antikrista! Keď Ján Pavol II. zomrel, jeho hnutie síce Benedikta XVI. uznalo, ale tvrdili, že Ján Pavol II. čoskoro vstane z mŕtvych aby vysvätil Kamma, ktorý teraz musí nasledovať za pápežom Benediktom.
V tom čase už Kammovu „rehoľu“ Cirkev už dávno odsúdila. V r. 2002 biskup z Wollongongu, Peter Ingham, vydal Kongregáciou pre náuku viery potvrdený dekrét, ktorý Kammove „absurdné výroky“ dôrazne odmietol. Dvaja teológovia a dvaja cirkevní právnici spisy „vizionára“ dôkladne preskúmali a vyhlásili za herézy jasne odporujúce náuke, disciplíne a autorite Katolíckej cirkvi“. „Little Pebble“ na to vyhlásil, že chce diecézu žalovať na 300 miliónov dolárov náhrady škody.
Krátko za tým však stál sám pred súdom. V r. 2005 ho za zneužívanie maloletých dievčat odsúdili na 3,5 roka väzenia. V r. 2007 nasledovalo ďalšie odsúdenie na 15 rokov väzenia za znásilnenie 15-ročného dievčaťa. Kamm sa bránil tvrdením, že Božia Matka mu dala za úlohu zhromaždiť okolo seba „12 kráľovien a 72 princezien“, aby ako „nový Abrahám“ po apokalypse splodil nový vyvolený ľud. …

Ale aj Kammove absurdity majú svojich predchodcov. … odkiaľ vraj mal svoje povolanie atď … Ale to všetko už nebudeme uvádzať. …
A práve tohto austrálskeho antipápeža spája niečo s írskou „vizionárkou“. A síce jej najužší spolupracovník, bývalý  zubár, obchodník a cyklista Breffni Cully. …

Falošné proroctvá

To, že ide o falošné proroctvá bude jasné, ak sa im bližšie prizrieme. Platí to najmä pre najbrizantnejšie z takmer 1000 posolstiev, ktoré ich prívrženci radi citujú, lebo sa zdajú pravdivé. Veď „Božia Matka“ 11. februára 2012 o 11.30 ohlásila:

Môj úbohý svätý zástupca, pápež Benedikt XVI., bude Svätým stolcom vyhnaný z Ríma“. Presne o rok neskôr, 11. februára 2013, pápež ohlásil odstúpenie.
Menej prekvapujúce sa to však zdá, ak si dáme námahu prelúskať 2000 strán posolstiev. Pretože 26. novembra 2010 a 11. februára 2013 hovorila „vizionárka“ v 32 posolstvách o údajnom sprisahaní proti Petrovmu nástupcovi, čo tento „zhodný dátum“ ukazuje skôr ako náhodu. No naozaj sa uskutočnilo posolstvo z 11. februára 2012? Prirodzene, že nie. „17. marca 2011 sa – v úplnej tichosti – vypracoval plán môjho Svätého Námestníka zničiť, a ten sa uskutoční, pretože bol predpovedaný”, tvrdila Mária ďalej. Kto Benedikta XVI. v posledných mesiacoch pontifikátu zblízka zažil, ten pozná úplne iný dôvod odstúpenia. A síce rastúcu telesnú slabosť 86-ročného, ktorý uznal, že jeho sily už nestačia na Petrov úrad. Jeho odstúpenie prekvapilo dokonca aj kardinálov. Vatikán bol niekoľko dní v šoku a prelialo sa veľa sĺz. Namiesto toho, aby bol „vyhnaný“ z Ríma, odletel do Castelgandolfa. Odtiaľ sa vrátil do Vatikánu. Tam pravidelne prijíma hostí, aj svojho nástupcu Františka, ktorý ho rád žiada o radu. Pritom v posolstve z 20. marca 2012, sa píše, že Benedikt XVI. „je v nebezpečenstve, že ho vyženú z Ríma“. 16. júla 2012 dokonca zaznelo, že „veľmi skoro ho prinútia, aby z Vatikánu ušiel.“ Už 26. novembra 2010 sa hovorilo o tom, že „kardináli plánujú jeho pád“. Ešte 26. mája 2012 „vizionárka“ tvrdila, že  „bude musieť ujsť, lebo nebude mať inú voľbu“. Práve to sa vôbec nestalo.

Aj následky jeho odstúpenia sa falošne predpovedali. Sprisahanci, teda muži kúrie, sekta slobodomurárov, vyhlásila vraj apokalyptického „falošného proroka“ za antipápeža. Pápež  František bol zvolený legitímnym konkláve. Benedikt XVI. prisahal svojmu nástupcovi už vopred vernosť. Voľba Argentínčana bola prekvapením aj pre kardinálov, tí ho zrejme zvolili práve preto, že nemal nijaké kontakty s kúriou a zostal nedotknutý intrigami a bojom krídel, ktoré vyšli najavo pri afére vatileaks. No ešte pred začiatkom konkláve, 8.3.13, Mária ohlásila: „On svoje postavenie starostlivo pripravil a čoskoro uvidíme jeho pompézne vystupovanie uprostred jeho skvelého dvora. Jeho pýcha, jeho arogancia a jeho posadnutosť sebou samým sa bude spočiatku starostlivo pred svetom skrývať. Navonok bude počuť vzdych uľahčenia, keď zahlaholia trúby, aby ohlásili jeho pontifikát ako hlavy mojej Cirkvi.“ Nič neopísalo prvé skromné vystúpenie pápeža, s ktorým si získal srdcia sveta horšie ako tieto riadky. Aj ďalšie proroctvo bolo falošné: „Bude sa usilovať prepustiť verných prívržencov môjho milovaného svätého zástupcu pápeža Benedikta XVI., ktorých som ja ustanovil.“ S výnimkou 78-ročného štátneho sekretára kardinála Tarcisia Bertoneho, ktorý išiel do dôchodku, zostávajú všetci v úradoch. A „vizionárka“ prorokovala: Falošný prorok bude čoskoro propagovať jednotné náboženstvo, a Ríme mu zriadi nový pompézny chrám. Svätostánok a monštrancie z kostolov zmiznú, Eucharistia sa degraduje na „slávenie spomienky“, eucharistická adorácia bude zakázaná a nakoniec sa zavedie nový kríž s Kristom, ktorý „diskrétnym spôsobom bude ukazovať hlavu šelmy“, teda satana.

Že sa to nekoná, dohnalo prívržencov „Varovania“ už do zúfalstva. Keď pápež František skutočne použil na Všetkých svätých novú ferulu, na ktorej bol Ukrižovaný na kríži, kŕčovito sa pokúšali spoznať na hrudnom svalstve Ježiša diablovu odpornú tvár –  trápne vyhlásenie bankrotu jednej sekty! Ešte tri dni po zvolení Bergoglia za pápeža, 16.3.2013, „prorokyňa“ ohlasovala: „Časový plán príchodu falošného proroka sa bude kryť s vyhlásením vojen všade na svete. Tieto vojny budú vyvolané v okamihu a ľudia sa budú krčiť od strachu …“

No aj od toho zostal svet ušetrený. Hroziacemu vypuknutiu vojny v Sýrii sa zabránilo iste aj celosvetovou modlitbou a pôstom za pokoj, ku ktorému vyzval pápež na 7. septembra 2013. Dojímavý obrad na Námestí sv. Petra mimochodom spočíval výlučne z krásnych katolíckych foriem pobožnosti – slávnostnej eucharistickej adorácie a modlitby ruženca.
Takže Mária nemohla už inak ako sústrediť sa vo svojich heslách na vytrvanie na vonkajšok. Ako napr. v „posolstve“ z 29. marca 2013: „Musíte vytrvať a zostať mi verní, a musíte ma prosiť o vedenie v čase, keď muž, čo sedí na Petrovom stolci a odmieta vstúpiť do jeho šľapají alebo nosiť jeho topánky, chce zničiť vašu vernosť Bohu.“

Červené mokasíny ako „Petrove topánky“? Aký úžasný nezmysel! Pretože knieža apoštolov nosilo prirodzene, ako všetci v jeho dobe, hnedé kožené sandále. Purpurové čižmy boli vtedy vyhradené iba rímskemu cisárovi. Až keď sa pápeži stali pánmi v Ríme, prevzali aj toto cisárske privilégium bez toho, že by z toho urobili povinnosť – až do 18. storočia nosila väčšina pápežov biele hodvábne topánky a stredoveké obrazy ich ukazujú v hnedých alebo čiernych topánkach. František prelomil túto tradíciu, a to má dva dôvody. Je rehoľník a jezuitovi sa nehodia červené topánky. Ako Juhoameričan zasa odmieta monarchistické symboly, aj keď boli teologicky prehodnotené. Ani pápežský titul, ktorý František používa, nie je petrovský; používali ho najprv v 3. storočí patriarchovia Alexandrie na stolci sv. Marka. V Ríme sa zaužíval až v 4. storočí a nie je ničím iným ako láskavým oslovením otca („papa“). Teda Bergoglio iba pokračuje v odmytologizovaní úradu pápeža, ktoré začali jeho predchodcovia odmietnutím tiary (Pavol VI.), nosidiel (Ján Pavol II.) a tiary v erbe (Benedikt XVI.) ako aj opciou vzdať sa úradu (Benedikt XVI.). Pápežom s moderným chápaním úradu je aj on, no to iste nespochybňuje jeho vernosť Bohu.

Strašná neznalosť Nového zákona

 

No na druhej strane posolstvá svedčia o strašnej neznalosti Nového zákona. Tak „Ježiš“ mal 1. septembra 2013 vyhlásiť:

„Vedel som od veku 12 rokov, aké bolo moje poslanie, a pomaly som s tým začal bez toho, že by som veľa zjavil, predtým, než dozrel čas. Vedel som, že musím svet ešte len na príchod Mesiáša pripraviť. Vedel som tiež, za krátky čas, že Cirkev môjho Otca na zemi ma odmietne a povie, že som podvodník.“ Cirkev naproti tomu učí, že Ježiš, ktorého božská prirodzenosť bola neoddeliteľne spojená s tou ľudskou, v každom čase žil vo vedomí svojho poslania. Keď sa narodil, očakávala Mesiáša polovica sveta. Pre židov bola stavba herodiánskeho chrámu očakávaným znamením. Dokonca aj v pohanskom Ríme používal cisár  Augustus sybilské pososltvo o prichádzajúcom vládcovi pokoja na svoju propagandu. Jeho dvorný básnik Vergílius ho vyhlásil za „božieho syna a nositeľa zlatej doby konca časov“. Na nápise v maloázijskom Priene sa dal označiť ako „soter“ (vykupiteľ) a nositeľ „evanjelií“ (radostných posolstiev). „Cirkev jeho Otca“ však Ježiša určite neodmietala, pretože dňom zrodu Cirkvi sú Turíce; tu by sa to muselo nazývať „chrámovou hierarchiou“. Ježiš vraj ďalej povedal: „Zvolil som si 12 jednoduchých mužov, nevzdelaných a neznalých Svätého písma, chudobných rybárov.“ V skutočnosti boli s istotou však iba 4 rybári (Peter, Ondrej, Jakub a Ján); ostatní apoštoli boli zrejme roľníci, remeselníci a colníci. „Neznalý Písma“ nebol z nich ani jeden, pretože boli všetci židia! Už ako chlapci sa učili v škole synagógy čítať a chápať Tóru a spisy prorokov.

Hrozivá zvesť namiesto radostnej zvesti – vyžaduje sa slepá viera!

No úvahy o týchto posolstvách sú v kruhoch „učeníkov Varovania“ neželané. Tu sa vyžaduje slepá viera. Veď konečne Ježiš konštatoval, prinajmenšom podľa Márie 23. februára 2013: „Ja vediem moju dcéru Máriu. Ona bola vyvolená ako prorokyňa konca čias. Ja hovorím cez ňu. Jej hlas je mojím hlasom. Jej utrpenie a jej bolesť sú mojimi. Jej láska k iným je mojou láskou. Jej radosť vychádza z môjho Najsvätejšieho Srdca. Jej ruka je vedená mojou. Jej chápanie ohľadom toho, ako by som chcel, aby sa moje slovo počúvalo, pochádza odo mňa.“
Tým, ktorí pochybujú, sa hrozí zatratením: „Pre tých, ktorí posolstvá ignorujú, ktoré sa ľudstvu prinášajú: Bude plač a škrípanie zubov. Ak budete útočiť na moje sväté slová, ktoré sa dávajú pravému prorokovi, tak ničíte Božiu vôľu. Možno teraz necítite hanbu. Možno veríte, že bránite moje slovo, ak útočíte na mojich prorokov, ale časom vám škoda, ktorú spôsobujete tomuto môjmu poslednému poslaniu na zemi, po tom, čo vám bolo zjavené, prinesie hrozný strach a bolesti … váš Ježiš“ (6. marca 2013).
Tento totalitný nárok, toto úplné odmietnutie každej kritickej reakcie vo svetle viery a rozumu, pravdaže strháva masku hrozivému posolstvu „Márie od Božieho milosrdenstva“ a odhaľuje ho ako falošné proroctvo. Nešíri nijakú nádej a nijakú lásku, ale vzbudzuje strach v srdci veriacich kresťanov, ktorí majú byť touto zvieravou bolestnou alternatívou prinútení, poslúchať posolstvá „Ježiša“ údajnej prorokyne viac ako Cirkev, viac ako pápeža. Pracujú s perfídnou psychológiou, tým, že polopravdami a zbožnými výrokmi získavajú dôveru ľudí a súčasne rozosievajú priepastne hlbokú nedôveru. Sľubujú prívržencom nemenej ako večnú spásu v čase apostázy, (odpadu od viery) avšak za to požadujú cenu schizmy! Nie náhodou prorokovala Mária rozkol Cirkvi, pretože sama mohla spôsobovať odtrhnutia od nej.

 

Už dnes je webová stránka „Varovania“ veličina, ktorú nesmieme podceňovať. Iba nemecká verzia má od r. 2011 vyše 5 miliónov prístupov. K tomu sa pridáva rafinovaný marketing v sociálnych médiách ako masové uverejňovanie „Varovania“ v skupinách na „Facebooku“.
Niet teda divu, že predstavitelia Cirkvi už pred touto novou sektou varujú. Už dávno biskupi ako Ronald-Peter Fabbro z Diecézy London/Ontario, biskup Richard Mallone z Bufala/USA, arcibiskup z Brisbane/Austrália/, Mark Coleridge, pomocný biskup Salzburgu Andreas Laun a biskup Štefan Sečka zo Spišskej diecézy – ten z poverenia Biskupskej konferencie Slovenska! – odsúdili posolstvá ako „heretické“ a „schizmatické“.

Teológ Ronald Conte jr. už pripomenul, že prívrženci „Varovania“ podľa kánonu 1364, § 1 Kódexu cirkevného práva odmietaním pápeža sa sami exkomunikujú.

No to všetko doteraz nič nezmenilo na misijnom zápale učeníkov „Márie od Božieho milosrdenstva“, ktorí sa stále znova pokúšajú, infiltrovať pútnické miesta, aby získali nových veriacich pre svoju vec. Zvlášť v tradicionalistických kruhoch, kde sú ľudia zneistení pastoračným štýlom nového pápeža, nachádzajú úrodnú pôdu. Na internete už učeníci „Varovania“ diskutujú, ako si najlepšie uložiť zásoby pred nastávajúcimi katastrofami.

Nedotknutá vlastnými posolstvami?

No kto aktivity „vyvolenej prorokyne“, Mary McGovern-Carberryovej, sleduje, diví sa, že u nej nachádza iba „zvyčajný biznis“. Jej syn webový dizajnér David Carberry, pôsobí od marca 2013 v Gaming VC, firme, ktorá produkuje stránky s internetovými hrami. Dcéra Sarah vedie „Future Media Communications“, dcérsku firmu matky, ktorá vyvíja online-videá, webový dizajn a smartphone-apps. Ďalej sa vzdeláva na „Digital Marketing Institute“. Aj Mary McGovernová ďalej pôsobí vo firme. 24. júla 2011 oznámila, že sa firma sústredí na „marketing v sociálnych médiách“, sektor, ktorý podľa nej „čoskoro bude predstavovať 40 % rozpočtu v tomto sektore“. 21. septembra 2013 sa pre tlač označila ako podnikateľka „dot.com“ a vychvaľovala sa, že patrila k „prvým užívateľom internetu“.
Ani jej účet na twitteri „McGovern PR“ nedáva spoznať, že by sa blížil nejaký koniec! Posledný záznam je z 11. júla 2012 a je o pestovaní vlasov: „Predĺžte život svojich vlasov“. Takže všetko to zostáva na jazyku ako zlá pachuť. „TheWarningSecondComing“ má zaregistrované nielen v 6 variáciách (.com, .net, .org, .info, .biz und .us), ale aj do 25. februára 2022! Vari ona sama neverí na skoré splnenie svojich proroctiev? Potom by bolo „Varovanie“ možno predsa iba diabolským experimentom firmy PR a írskeho marketingového génia, ktorý sa vyučil u sektárov a falošných prorokov. No jeho nebezpečenstvo netreba ani tak podceňovať!

Michael Hesemann je historik, spisovateľ a odborný cirkevno-historický žurnalista.

*   *   *   *   *   *   *   *   *   *

 

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

 

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom.  Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote.  Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.  Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

 

Modlitba za Svätého Otca

Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.       

 

 

 

 

 

 

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *