Sv. František Saleský – december
1. Je prirodzené, že skrývame svoje chyby. keď je však tomu tak, prečo sa tešíme, keď nám dakto rozpráva o chybách cudzích?
2. Zahľaďte sa na Boha a zahľaďte sa na seba. Nikdy neuvidíte Boha bez dobroty a seba bez bied.
3. Radšej by sme mali umrieť ako dobrovoľne zhrešiť. No po hriechu by sme mali radšej stratiť všetko ako odvahu, nádej a rozhodnutie.
4. Len sa nikdy nevyhovárajte, ak vás niekto naomína, alebo viní čo i len z malých priestupkov. Čo všetko sa tak dá získať!
5. Čnosť je vždy v nebezpečenstve, kým sme naviazaní na tance, hry, oslavy, ktoré samy o sebe čnosť ohrozujú.
6. Niektoré osoby sú zbožné, ale lenivé. Keď sa pomodlíme, využime svoj čas na práce a zamestnania, ktoré sú pre večnosť.
7. Viac získame, keď naprávame svoje chyby so súcitom ako s hnevom.
8. Mnohí nerobia nijakí pokrok, lebo nevyznajú úprimne spovedníkovi vášeň, ktorá je koreňom všetkých ich hriechov.
9. Sme veľmi naviazaní na svoje návyky a prax, a ľahko odsudzujeme a nepáči sa nám spôsob ako robia iní.
10. Chcel by som toto, chcel by som tamto. Radšej by som bol tu, radšej by som bol tam. To je pokušenie. Pán Boh nás riadi a vie lepšie ako my, čo potrebujeme.
11. Ľudská múdrosť je iba mraveniskom lží a márnych rečí.
12. Nábožná duša musí mať čisté ruky, pery, oči a celé telo.
13. Požehnané utrpenie! Privádza nás k nebeskému Tešiteľovi. Keď sa máme dobre, zabúdame na Pána Boha. Iba v protivenstvách hľadáme v ňom posilu pre svoje slabosti.
14. Spovedať sa čo i len zo všedného hriechu bez pevného predsavzatia napraviť sa je nanič.
15. Neposmievajte sa svojmu blížnemu. Nerobte si z neho žarty a neurážajte ho. Od pohŕdania k morálnej nenávisti nie je ďaleko.
16. Pravá láska k Bohu neznáša soka. Boh chce kraľovať ako zvrchovaný Pán. Ak nemôže panovať sám, odchádza od nás.
17. Umŕtvovať si telo je dobrá vec, ale ešte lepšie je očisťovať si srdce od nezriadených náklonností.
18. Všeobecné pravidlo je vždy posudzovať dobre, čo robia iní. Ak to nie je možné, treba s nimi cítiť a sa za nich modliť.
19. Náš Pán nám dá svoj pokoj, iba vtedy, keď sa ponížime a keď budeme trpezlivo bojovať proti svojím chybám.
20. Nábožnosť má iba jeden predmet, Boha. Ale spôsobov ako mu slúžime, je podľa rozličných podmienok mnoho. V každom stave sa možno páčiť Bohu.
21. Nepokoj je po hriechu najväčším zlom, ktoré môže postihnúť človeka.
22. Ak ste sa v hneve proti niekomu previnili, napravte to čo najskôr, nejakým vonkajším skutkom lásky, voči postihnutej osobe.
23. Aký užitočný a láskyplný je zákon robiť všetko iba z lásky k Bohu a ponechať mu starosť o seba.
24. Česť šľachetného človeka je pod božou ochranou. Ak niekedy Boh kvôli skúške ním otrasie, nedá mu padnú, ale čoskoro ho pozdvihne.
25. Ľahšie je vyhnúť sa hriechu proti čistote, ako sa z neho uzdraviť.
26. Kričať na vlka, keď sa približuje k ovciam, je prejavom lásky. Tak isto neslobodno mlčať, keď nepriatelia škodia Bohu a Cirkvi.
27. Duša získava nie tak z toho, že na Boha mnoho myslí, ale že ho veľmi miluje.
28. Boh má rád duše, ktoré sú jednoduché ako deti a riadi ich podľa svojej vôle. Nemá rád duše spupné a vypočítavé.
29. Tešme sa z dobra, ktoré robia iní, a pomáhajme im zo všetkých síl. Možno že Bohu, lepšie ako my, poslúžia iní.
30. Prečo sa znepokojujeme, keď sa dopustíme chyby v prítomnosti iných? Nie je vari správne, keď nás poznajú takých, akí v skutočnosti sme, že sme nedokonalí?
27. Duša získava nie tak z toho, že na Boha mnoho myslí, ale že ho veľmi miluje.
Toto môžem potvrdiť z osobnej skúsenosti. Takmer 50 rokov som žila/nežila. Skôr by som to nazvala prežívaním. Nebol to život, ktorý by si niekto vysníval. Neviem, či by sa to všetko dalo aj takto označiť a to všetko z jediného dôvodu: nepoznala som intímne svojho Boha. Aj keď som bola katolíkom, nič zvláštne som nepociťovala. Netešila ma modlitba, nezbadala som zmenu po spovedi, takmer nič mimoriadne sa nedialo. Dovtedy som ani nevedela prečo. Všetko sa zmenilo príchodom jedného dôležitého človeka. Sám Pán sa zľutoval nad mojím živorením a poslal mi ho do cesty. Viem, že túžil viac ako ja, aby som ho spoznala. Viem, že mal v sebe toľko lásky, že aj pre mňa samotnú pripravil spásu pre dušu.
Do našej farnosti prišiel kňaz. Mimoriadny človek. Ako ho poznám, vždy zameraný jediným smerom: na JEŽIŠA. Odvtedy sa veľmi veľa zmenilo. Veľmi som sa zamilovala. Celý môj život sa otočil. Boh tak krásne zasiahol a zmenil všetko nedokonalé na dobré, krásne a hlavne spoľahlivé. Všetka moja pozornosť zrazu spočinula na Ježišovi. Úplne som sa mu odovzdala a môj život zrazu dostal farby, chuť a naplnenie. Už viem, prečo som sa narodila, už viem, prečo chcem žiť, už viem, prečo by malo zmysel obetovať sa do krajnosti aj za cenu svojho časného života.
Bože, ďakujem Ti za Tvoju bezpodmienečnú Lásku a nesmiernu obetu, ktorou si aj mňa vykúpil z osídiel smrti.
4. Len sa nikdy nevyhovárajte, ak vás niekto napomína, alebo viní čo i len z malých priestupkov. Čo všetko sa tak dá získať!
Napomínať je potrebné a veľmi užitočné, lebo my seba poznáme len z toho, ako o sebe sami zmýšľame a z reakcie okolia na naše skutky. Veľké priestupky nám vždy pripomenie naše svedomie, tie malé ale môžu zostať neodhalené. Dôvod je prostý, máme sklon zľahčovať skutky a ich dôsledky, najmä tie menej viditeľné. Objektívnosť poznania seba je tiež zložitá, lebo poznanie samo je možné len ak pripustíme nazeranie na vlastný subjekt cez a prostredníctvom jedinej Pravdy. Tá objektívna je u Boha. On sám je Pravda. Preto sa najlepšie môžeme spoznať očami Lásky a Pravdy.
Čo všetko možno získať nazeraním pravdy o sebe?
Všetko: vedomie kto som a kam smerujem, možnosť vlastného zdokonalenia a priblíženia sa k nášmu jedinému cieľu, ktorý nám prostredníctvom obety svojho syna naznačil, akú veľkú hodnotu máme v Jeho očiach. Hoci nie je ničím zaslúžená, tiež je ničím nezničiteľná, lebo Láska Boha je navždy pre všetkých jeho maličkých bezpodmienečná!