Odpustenie

Kňaz: Pane Ježišu, prichádzame k Tebe, aby sme si uvedomili veľkosť odpúšťania. Vieme, že Ty si nekonečne spravodlivý, a preto ani najmenšia ľudská zloba nezostane bez trestu, bez sankcie. No práve Ty si ten, ktorý je i nekonečne milosrdný, a preto ani jedna slza našej úprimnej ľútosti nevypadne nadarmo. Daj nám, Pane, pochopiť veľkosť a potrebu odpúšťania v našom živote. Veľkosť Tvojho milosrdenstva, keď odpúšťaš svojim hriešnym deťom a potrebu odpúšťania medzi ľuďmi navzájom.

Chlapec: Pane, potrebujeme Tvoje oči, daj nám živú vieru. Potrebujeme Tvoje srdce, daj nám vo všetkých situáciach lásku k blížnemu. Pane, daj nám čistého ducha, aby sme Ťa videli; pokorného ducha, aby sme Ťa počuli; milujúceho ducha, aby sme Ti slúžili; veriaceho ducha, aby sme Ťa milovali. Dobrotivý Bože, Ty sa nám prihováraš rozmanitým spôsobom. Nechceš, aby sme Ti odpovedali len slovami, ale aj skutkami. Preto nás nenechávaj osamote a otvor naše uši a naše ústa. Slová, ktorými sa na Teba obraciame, sú možno slabé. A niekedy aj naše srdce je neveľmi ochotné hovoriť. Preto prijmi naše otázky a celú našu biedu ako modlitbu k Tebe.

Dievča: Kdeže sa objavil pojem milosrdenstva? Príroda ho nepozná, biológia o ňom nehovorí nič. Nenašli sme ho ani v darvinistickej evolučnej teórii… Milosrdenstvo, Pane, je Tvoja ohromná stopa v histórií. Zrodilo sa hneď s pádom človeka a najvýraznejšie je zosobnené v Tebe, Pane Ježišu. V tebe, ktorý postupne z našich dejín vytláčaš Mojžišovo „oko za oko, zub za zub“ a nahrádzaš ho odpúšťaním, láskou k nepriateľovi, nastavením aj druhého líca. Živým príkladom milosrdenstva v evanjeliu je márnotratný syn, Mária Magdaléna, cudzoložnica, lotor na kríži… Vidíme, Pane, že keby nebolo Tvojho milosrdenstva, boli by sme už dávno odsúdení. A keby nebolo milosrdenstva ľudí, či by sme neboli už ukameňovaní?! Hriechy nás vháňajú do Tvojho náručia a slabosti zbližujú s ľuďmi. (chvíľa ticha)

Kňaz: Nauč nás, Pane Ježišu, v ťažkých chvíľach si nezúfať, ale radšej sa spoliehať na Tvoju lásku a Tvoje milosrdenstvo.

Chlapec: Odpúšťajúca láska nie je slabosťou. Skúsenosť nás naučila, že k odpúšťaniu je potrebná väčšia sila ako ku spravodlivosti. Zisťujeme, Pane, že odpustenie je vždy víťazstvom, aspoň nad sebou samým a skoro vždy aj nad druhými. Neporazili sme a predsa sme zvíťazili, lebo sme získali druhého. Pane, Bože Milosrdenstva, každý deň stojíme pred Tebou so svojimi dlhmi a Ty nás prepúšťaš zahrnutých svojím milosrdenstvom. Prepúšťaš a posielaš. Posielaš nás k spolubratom, aby sme im podobne rozdávali milosrdenstvo a „nehrdúsili“ ich pre malichernosti, z ktorých potom žije naša hriešna zloba. (chvíľa ticha)

Kňaz: Daj nám, Pane Ježišu, odvahu a správna slová, aby sme Tvoje milosrdenstvo nie len prijímali ale i rozdávali druhým.

Dievča: Ďakujeme Ti, Bože, za život Panny Márie, plný lásky a odpustenia. I napriek veľkým trápeniam jej srdce nezostalo zatvrdnuté a neprijalo ani kúsok nenávisti. Oddane plnila Tvoju vôľu a odpúšťala. Nemohla by prijať korunu slávy, keby neodpustila Judášovi, ktorý Ťa zradil. Keby neodpustila Pilátovi, ktorý Ťa odsúdil. Keby neodpustila katom, ktorí Ťa pribili na kríž. Keby neodpustila nám všetkým, za ktorých si musel Ty a s Tebou i ona veľmi trpieť. Aká úžasná je naša Matka a aké slabé sme my – jej deti. Dokážeme sa celé týždne, mesiace ba i roky hnevať na iných. Naše odpúšťanie je obmedzené. Odpúšťame, keď nás to nič nestojí. (chvíľa ticha)

Kňaz: Premeň si nás, Pane! Daj nám na príhovor Panny Márie tú milosť, ktorú dostala i ona – milosť vedieť odpustiť. Nauč nás odpúšťať nie 7krát ale 77krát.

Chlapec: Pane Ježišu, prosbu o odpustenie si položil v Otčenáši hneď za prosbou o každodenný chlieb. Obidvoje – chlieb i odpustenie – sú naše veľké každodenné potreby. Pane, keď odpustenie dávaš si dobrotivý, ale keď ho od nás požaduješ, si podľa nás strašný a neúprosný. Ale preto si v tomto prípade taký, že my sme jeden k druhému tvrdí. V tejto veci sa riadiš podľa nás: „Ako vy odpustíte, tak i ja odpustím.“ Ďakujme ti, že sa iba v tomto jedinom prípade riadiš podľa nás. (chvíľa ticha)

Kňaz: Pane Ježišu, chceme si vo svojom živote milosrdenstvom a zhovievavosťou zaslúžiť tvoje milosrdenstvo a nie tvrdosťou k bratom provokovať tvoju spravodlivosť. Sme hriešni a preto musíme byť k iným zhovievaví. Náš vlastný záujem a Tvoja dobrota nám to káže.

Dievča: Pane Ježišu, Teba nezradili len pred 2000 rokmi. Nezradili Ťa len v Getsemani. Môj Pane, mnoho ráz, predvčerom, včera a dnes sme Ťa zradili. Nezradili sme Ťa bozkom, ale zanedbali sme úkon viery. Nezradili sme Ťa pozdravom „Zdrav buď, Rabbi“, ale zanedbali sme priateľské slovo, pozdrav pre brata a sestru po našom boku. Môj Pane, ako často sme Ťa zapreli, lebo sme sa hanbili za Teba. Ako často nám ľudia vzali odvahu vyznať Ťa, ako často sme uprednostnili výhody tohoto sveta. Pane daj, aby sme ľutovali a obrátili sa ako Peter! Ty si sa modlil: „Otče, odpusť im.“ Odpusť nám naše hriechy. Potom náš hriešny, starý život bude ukrižovaný a zomrie a povstane nový, svätý život s Tebou.

 

Dievča:

Hovoríme o láske, o láske medzi nami.
Čo z toho, keď ničíme krásu a rozdávame ľad?
Hovoríme síce múdro, no stále sme sami,
chýba nám láska. Nechceme ten chlad.
Každý, kto hovorí o láske, no stráca sa mu úsmev z tváre,
nevie, čo cítia tí, ktorí odpúšťajú.
Niektorí hľadajú stratený kľúč v tráve
a o chvíľu iní im ho odpustením podávajú.
Nežný hlas počuť z diaľky, čo hovorí: „Podaj mi ruku,
otvor si srdce pre lásku a odpúšťaj!
Roztvor dlane, úsmev daruj, nebuď v zlom sne.
Ak máš túžbu nájsť ten lásky kľúč – odpúšťaj!
Odpúšťaj pre lásku,
ktorá v smrteľných mukách odpustila.
Odpúšťaj pre cestu,
ktorá vedie do neba.
Odpúšťaj…“
Je to tvoj hlas, Pane.
Ja ti teraz ponúkam svoje prázdne dlane
a vravím s tebou – odpúšťam.

Kňaz: Pane Ježišu, toľkokrát sme sa prehrešili proti Tebe, odvrátili sme sa od Teba a od ľudí, ku ktorým patríme. Dary Tvojej lásky sme sebecky premárnili. Ale Ty si vždy prišiel so svojím odpustením. I my chceme odpustiť všetkým, čo sa previnili voči nám, odpustiť im v sile Tvojej lásky a tak z radosti z odpustenia ísť k Tebe, Pane Ježišu. Pôjdeme tam, kde si pripravil príbytok svojim služobníkom. Nasledujeme Ťa. Povzbuď nás, aby sme Ťa nasledovali vernejšie, lebo bez Teba nik nepostúpi dopredu. Ty si Cesta, Pravda a Život. Ujmi sa nás ako Cesta. Posilni nás ako Pravda. Oživ nás ako Život.

Pieseň, požehnanie, pieseň.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *