Múzeum duší z očistca

Kostol Najsvätejšieho Srdca poskytuje prístrešie jednému z najzvláštnejších a najmenších múzeí – zbierke znakov poslaných zo záhrobia dušami strádajúcimi v očistci. Kostol ľahko rozpoznáte, lebo je v Ríme ojedinelou stavbou s jasne gotickou inšpiráciou.
Vypálené stopy prstov na modlitebných knižkách , vypálené dlane na drevených doskách, povlaky podušiek a rukávy košelí sa zdajú byť pre očistec ekvivalentom papiera a pera.
Nielen katolíci veria, že pokiaľ sa duša očisťuje a trpí  za vykonané hriechy, jej rodina a priatelia môžu modlitbami urýchliť jej vstúpenie do neba.
Niektorí v očistci zrejme pociťujú, že ich milovaní potrebujú jemné upozornenie.
Napr.: vypálením otlačku ľavej ruky na jasne hnedom drevenom stole bol spôsob akým istý mních v 18. storočí pripomenul svojim spolubratom, aby venovali viac omší a tým urýchlili prechod jeho duše do neba.
V jediný deň v roku 1731 zosnulý mních Panzini nielen označil stôl, ale vypálil otlačok dlane na papier a dvakrát potiahol za rukáv sestričku zanechajúc tam spálené stopy.
Uvedené vypálené stopy sú príkladom toho, čo je vystavené v malom očistcovom múzeu, ktoré je na boku kostola.
Zatiaľ čo väčšina turistov sa zhromažďuje v Koloseu alebo Vatikáne, niektorí návševníci Ríma z vyšliapaných chodníčkov sa „zatúlajú“ v tichom nenápadnom múzeu aby sa zamysleli nad mystériom pamiatok, zozbieraných z celej západnej Európy.
Múzeum je 100 rokov staré, a je to duchovným dieťaťom Viktora Joueta, francúzskeho kňaza, ktorý precestoval Belgicko, Francúzsko, Nemecko a Taliansko , aby zozbieral pamiatky, ktoré by vystavil v jeho gotickom kostole na brehu Tibera.
Jouet zomrel priamo v miestnosti múzea v roku 1912, obklopený svojimi pokladmi, ale kolekcia žije napriek diskusiám koncom roku 1990, o tom, či múzeum nezavrieť. Zistilo sa totiž že väčšina návštevníkov neboli kresťania, ale záujemci o paranormálne javy. Svedectvo duší z očistca tak ostáva výzvou mnohých.