Zázraky svätej Zdislavy

Po dva a pol hodine neúspešnej resuscitácie bol pacient podľa lekárov mŕtvy. Napriek tomu sa po modlitbách prebral k životu.

Od tejto udalosti už ubehlo 33 rokov, ale napriek tomu sa o nej živo debatuje doteraz. Nevysvetliteľné uzdravenie novomestského lekára Františka S. následne prispelo ku Zdislavinmu svätorečeniu. Bol to lekár Stanislav Severa, ktorý v roku 1994 pre vatikánsku komisiu zozbieral dokumentáciu a podrobne opísal celý prípad svojho kolegu.

„Stalo sa to v pondelok 18. septembra 1989 o ôsmej ráno. V tej dobe bývali dlhé víkendové služby, ktoré začínali v piatok ráno a končili až v pondelok večer. Kolega slúžil na chirurgii, ja na neurológii. Pri lekárskej porade František skolaboval,“ spomína lekár Severa. Lekári okamžite začali zápas o kolegov život. Vtedy mu chýbalo pár mesiacov do okrúhlej päťdesiatky, ale bol to kardiak, ktorý mal už dva roky umelú chlopňu a voperovaný kardiostimulátor. Po hodinách orgány nefungovali, nastala mozgová smrť. Na žiadosť pacientovej manželky, ktorá v nemocnici pracovala ako zdravotná sestra, ešte telefonicky konzultovali jeho stav s brnenským kardiochirurgom Černým, ktorý dva roky predtým Františka S. operoval. „Aj on po zhruba dvoch a pol hodinách nepretržitej resuscitácie odporučil pokusy ukončiť,“ opisuje Severa. Podľa lekárov nefungovali životne dôležité orgány, špecialista už predtým konštatoval nezvratnú mozgovú smrť. Beznádejná diagnóza. Hlboká kóma. Koniec. Pokus „nahodiť“ pacienta späť ďaleko prekračoval záchranárske termíny. „V podobných prípadoch je obvyklou dobou resuscitácie 15 až 30 minút, maximálne 45 až 60 minút,“ porovnáva Severa. „Ak sa počas tejto doby chorému nevrátia životné funkcie, býva resuscitácia ukončená, pretože stav je už nezvratný,“ podotkol skúsený lekár. Kolegovia to na prosbu rodiny nevzdali. Po dvoch a pol hodinách nechali Františka S. pripojeného na umelé dýchanie. Medzitým na popoludňajšiu službu nastúpila sestra Stanislava Vondálová. Veriaca žena, ktorá neskôr vstúpila do rehole, iniciovala „modlitbovú reťaz“, do ktorej zapojila čo najviac ľudí. Všetkých prosila o orodovanie blahoslavenej Zdislavy za umierajúceho lekára. Podľa svedkov sa potom na ARO začali diať veci… O 13.15 hodine začali pracovať ľadviny, EKG zaznamenalo fibriláciu predsiení a neskôr začali na osvit reagovať zorničky – je uvedené v dokumentácii. „O 18.30 hodine chorý reagoval na oslovenie otvorením očí a pohybom hlavy,“ opisuje Severa. Do rána sa pacientovi úplne vrátilo vedomie, následne bol prevezený do brnenskej nemocnice a po mesiaci prepustený domov. Do troch mesiacov sa vrátil k svojej práci chirurga. „Nerobil už tie najťažšie operácie, ale normálne pracoval,“ hovorí Severa, ktorý z času na čas o zázraku prednáša. František S. žil ďalších sedem rokov, ale nedočkal sa transplantácie srdca, ktorú nutne potreboval.

Vatikán novomestský zázrak uznal ako jediný. Stačilo to. O svätorečenie Zdislavy a rozšírenie jej kultu sa najviac zaslúžil kňaz Ambróz Svatoš (1913 – 2007), provinciál dominikánskeho rádu, ktorý zbieral podklady aj v ďalších prípadoch uzdravení.

„Prípadov, ktoré sa spájajú so Zdislavou, je asi okolo 80, ale len tento jeden Vatikán uznal. Komisia skladajúca sa z na seba nezávislých odborníkov rozhodla v tomto prípade jednomyseľne: päť k nule,“ vyzdvihuje Severa.

Pre súčasnú vedu to bol mimoriadny prípad, nevysvetliteľný na základe doterajších poznatkov. „A funguje to stále,“ usmieva sa Severa. Pravdepodobných vyliečení je podľa neho ešte viac. Pre ateistov snáď náhoda, pre veriacich dotyk rodáčky z neďalekého Křižanova a panej z hradu Lemberk, ktorej zázračnú moc pripisovala už stredoveká Dalimilova kronika.

Brožúrku so životopisom a modlitbami ku sv. Zdislave si môžete objednať tu: Zachej.sk


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.