Neuveriteľný zázrak sv. Frances Cabrini

Príjemca prvého zázraku, ktorý sa pripisuje svätej Frances Xavier Cabrini bol otec Peter Smith a jeho pútavý príbeh o tom, ako sa mu vrátil zrak a jeho život bol zachránený po hroznej nehode v nemocnici len niekoľko hodín po jeho narodení.

Príbeh o zázraku

14. marca 1921 mala Margaret Riley Smithová normálny pôrod. Peter Joseph nebol len jej prvorodený, bol aj prvým dieťaťom narodeným v novej nemocnici Mother Cabrini Memorial v New Yorku, ktorá je rozšírením Cabrini z Columbus Hospital na Manhattane.

„Moja matka mi povedala, že bola v čase pôrodu pri vedomí, a poznamenala, aké mám krásne oči,“ spomínal otec Smith. Rovnako ako matka Cabrini, ktorá zomrela štyri roky predtým, aj malý Peter mal modré oči.

Ale potom, o necelých niekoľko hodín neskôr, ošetrujúca sestra omylom naliala 51-percentný roztok dusičnanu strieborného do tých jasne modrých očí, veriac, že ​​fľaša obsahuje štandardný jednopercentný roztok, ktorý sa používa na vymytie očí novorodencov. Smrtiaci roztok zničil rohovku dieťaťa a potom sa skotúľal po líci a do úst, kde ho prehltol.

„Oči som mal doslova vypálené z hlavy,“ povedal otec Smith.

Špecialisti privolaní na miesto čoskoro zistili, že je to beznádejné. Malý Peter nielenže oslepol, ale umieral na dvojitý zápal pľúc, dusičnany mu podpálili pľúca. Jeho telesná teplota prekročila maximálnu hodnotu stupňov na teplomere.

Otec Smith mierne povedal, že jeho matka si neskôr spomenula, aká bola šokovaná, keď jej vrátili jej novorodenca. Jeho tvár bola pokrytá obväzmi, „a vankúš, na ktorom ho k nej priniesli, bol veľmi horúci.“

Medzitým sestry v nemocnici podnikli jedinú akciu, ktorú mohli: Prišpendlili kúsok habitu matky Cabrini na novorodenecké šatôčky dieťaťa a v nemocničnej kaplnke sa modlili o Boží príhovor cez ňu.

Zakladateľka misijných sestier Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Matka Cabrini (1850-1917) za 67 rokov svojho života založila 67 inštitúcií, od nemocníc cez sirotince až po školy a centrá starostlivosti o deti. Hoci sa narodila v Taliansku, stala sa americkým občanom v roku 1909 v Seattli a svoje charitatívne dedičstvo mala zanechať v mestách po celej krajine vrátane Seattlu, Los Angeles, Denveru, New Orleans, Philadelphie a New Yorku.

Po nehode s mladým Petrom sa jej sestry v nemocnici dve noci modlili pred Najsvätejšou sviatosťou, „a do 48 hodín po jeho narodení boli jeho oči dokonalé a uzdravené.“

Sestry si však mysleli, že je zvláštne, že sa mu zrak vrátil, no bol stále tak blízko smrti, a tak sa tretiu noc modlili, „a do 72 hodín po jeho narodení boli nielen oči dokonalé ale aj teplota zmizla.“

O sedemnásť rokov neskôr, ako prvý z dvoch zázrakov pripisovaných budúcej svätici, bol Peter pozvaný do Ríma na blahorečenie Matky Cabrini. Keď tam bol, zbadal svoje meno v spodnej časti obrovského transparentu na jej počesť. Ľudia okolo neho si neuvedomili, že stoja bližšie k skutočnému zázraku ako k menu na transparente.

Po ceremónii blahorečenia požiadali zázračné dieťa, aby hovorilo vo Vatikánskom rozhlase. Vo vysielaní 17-ročný mladík poznamenal: „Ja sám viem, že čas zázrakov sa neskončil.“

Rodina Smithovcov, samozrejme, vyvinula veľkú oddanosť matke Cabrini, ale o zázraku sa „doma nehovorilo,“ povedal neskôr budúci kňaz – otec Peter Smith. „Nikdy sme to nespomenuli.“ Povedal, že povolanie jeho a jeho brata ku kňazstvu nebolo ani tak výsledkom zázraku, ako skôr toho, že bol vychovaný v silnej írskej katolíckej rodine, ktorá denne živila vieru.

Peter zvažoval kňazstvo už ako chlapec, ale potom nastúpil na Fordhamskú univerzitu študovať účtovníctvo. Celá jeho trieda mladých mužov bola odvedená do armády a Peter pokračoval v záverečných dňoch druhej svetovej vojny na Okinawe.

Po vojne vstúpil do seminára pre Diecézu Corpus Christi, Tex., a bol vysvätený na Manhattane pri oltári svätyne, ktorá uchovávala telo matky Cabrini. Vysväcujúci biskup zo žartu poznamenal, že nový kňaz „má oči Matky Cabrini, ktorá na neho žmurkla.“ Medzi hrdými divákmi toho dňa bola aj sestra, ktorá ho nešťastnou náhodou oslepila.

Otec Peter, ktorý neskôr nosil okuliare na krátkozrakosť, ďalej slúžil viac ako 40 rokov aktívnej služby ako farár v Diecéze Corpus Christi, potom sa na dôchodku vrátil do rodného New Yorku. Slúžil ako kaplán v domove dôchodcov, ktorý prevádzkovali sestry karmelitánky, keď 12. februára 2002 nečakane zomrel na aneuryzmu.

„V posledný deň svojho života pomazal 40 ľudí v domove dôchodcov,“ spomínal jeho brat, „takže doslova zomrel v topánkach.

„Pomazal som ho a vypočul som jeho spoveď. Na druhý deň zomrel na operačnom stole.“

Počas rokov kňazskej služby otec Peter hovoril o svojej úlohe zázračného dieťaťa vo farnostiach, školách a iných inštitúciách po celej krajine, ktoré vďačili za svoje dedičstvo sv. Frances Cabrini.

„Nikdy nešlo o to, že by sa chválil sám sebou – ale silou príhovoru matky Cabrini. S obľubou citoval predslov svätej omše: ‚Na príhovor ktorých sa spoliehame o pomoc‘.“

To je aj posolstvo otca Petra Smitha: Je dôležité modliť sa o príhovor prostredníctvom svätých a živiť oddanosť sviatostiam. „Dnes máme takú potrebu povolaní,“ povedal a musia prísť z domu. Matka Cabrini dokázala tak veľa,“ povedal. „A urobila to s heslom svätého Pavla: Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“

 

Zdroj: Modlitba.sk, Obrázok: Tamtiež