Matka Angelika: O viere, odpustení, modlitbe, svätosti

Nižšie zverejňujeme úryvky z odpovedí Matky Angeliky na niektoré otázky divákov EWTN o kresťanskom živote.

O viere

Boh ťa neprestane prenasledovať až do tvojho posledného dychu. Nezabúdajte, že si vás vyvolil tak, ako si vyvolil mňa.

Keď prijmete dar Jeho lásky, začnete Ho zažívať vo svojom živote. Nikdy sa od Neho nebudete chcieť vzdialiť, pretože On vyplní prázdnotu vo vašom srdci. Nedá sa vyplniť iným spôsobom. Áno, môžeme sa snažiť vyhýbať Bohu. Môžete sa pokúsiť utiecť pred Ním do drog, alkoholu, sexu, workoholizmu alebo čohokoľvek iného, ​​čo zasypáva naše duše. Ale vždy bude niečo zle, vždy bude niečo chýbať.

Duša so všetkým okrem Boha je ako auto s nádržou vody namiesto benzínu. Takéto auto jednoducho nenaštartuje. Môžeme si povedať, že sme šťastní, no vždy budeme mať pocit, že nám niečo chýba.

Evanjelium podľa sv. Marka rozpráva príbeh muža, ktorý zápasí s vierou a hovorí Pánovi: „Verím, pomôž mojej nevere.“ (Mk 9,24).

Ak len vo viere prosíš Boha o pomoc, tvoji duchovní spoločníci: viera, nádej a láska ti ukážu úplne iný svet. Keď sa naladíme na vlny Božej existencie a lásky, začneme vidieť svet tak, ako ho vidí On. A potom sa s Jeho požehnaním vydáme na cestu k svätosti. Boh si ťa vyvolil. Ver v Jeho lásku.

O svätosti

Keď sa pýtame: „Aké sú Božie plány s nami?“, na niektoré existuje len jedna úžasná, aj keď náročná odpoveď. Znie: Boh chce, aby sme sa stali svätými.

Boh nám dáva všetko, čo potrebujeme, aby sme sa stali svätými: silné a slabé stránky, radosti a smútky, slabosti a schopnosť hrdinsky ich prekonávať. […]

Niekedy nás jednota našej vôle s Božou vôľou zavedie nečakaným smerom. […] Ale aj chôdza okolo kruhového objazdu má svoju hodnotu: niekedy musíme čakať, kým nám Boh zjaví svoju vôľu, aby sme videli správny smer. Pokiaľ mu veríme, Boh sa o všetko postará, hoci nám veľa ľudí povie, že to, čo robíme je nepraktické, nerozumné a nemožné..

Každý z nás rastie vo svätosti iným spôsobom; každý z nás má jedinečnú cestu. Ale hoci kráčame rôznymi cestami, všetci sledujeme rovnaké smerovky: musíme rešpektovať a poslúchať Božie zákony, musíme úprimne ľutovať svoje hriechy a prosiť Boha o odpustenie, musíme milovať tak, ako miluje Boh, musíme vyžarovať Božiu dobrotu.

Boh chce, aby sme dosiahli tak veľa; a toľko, čo môžeme dosiahnuť – pre Neho. S vedomím, že Boh je prítomný v každom okamihu nášho života, môžeme s odvahou svätých bez strachu napredovať, aby sme naplnili toto jedinečné poslanie, ktoré nám dal.

O modlitbe

Boh odpovedá na každú modlitbu. Pamätajte však, že jeho odpoveď je často „nie“, inokedy „čakajte“ a až keď sú naše požiadavky v súlade s jeho vôľou, Pán odpovie „áno“. Vzhľadom na tieto tri druhy odpovedí musíme tiež pamätať na to, že Božia odpoveď je často celý proces. Na jeho „áno“ môžeme čakať roky. Na jeho „nie“ môžeme čakať aj roky a medzitým ho čítať ako „čakať“. Možností je veľa, ale jedno možno povedať s istotou: Božie odpovede nikdy nie sú šablónou. […]

Nedokážeme pochopiť, prečo sa niektoré veci dejú tak a nie naopak. Sme ako deti, ktorým milujúci rodičia musia z času na čas povedať nie. Musíme prijať, že nie všetko, o čo prosíme, je pre nás dobré a že Boh odpovedá „nie“, pretože nám chce dať niečo iné a lepšie.

Je veľmi dôležité, aby sme sa trpezlivo snažili vždy rozpoznať Jeho vôľu. Zverme Bohu aj tie najobyčajnejšie, nudné a banálne udalosti v našom živote. Krása tejto takmer neustálej modlitby je v tom, že Božia prítomnosť nás stále viac posilňuje. A napokon – ak necháme Boha konať aj v tých najmenších veciach nášho života – budeme ním premenení. […]

Boh je na našej strane. Hovorme s ním a počúvajme jeho odpovede.

O odpustení

Keď vstúpite na cestu odpustenia, oslobodíte sa od smädu po pomste a zvyšku svojich deštruktívnych pocitov a nahradíte ich namáhavou prácou lásky. Takto ochránite svoje srdce pred zatvrdnutím a nestanete sa cynickým. Vaša cesta sa stáva cestou Ježiša a prestáva byť cestou vašich neusporiadaných emócií. Získaním skutočného odpustenia otvárate svoje srdce súcitu a vzájomnému porozumeniu. […]

Pre katolíkov je odpustenie úkonom posväteným a uskutočneným vo sviatosti zmierenia […]. Spoveď nie je len o vymazaní „hriechov nášho svedomia“, hoci je to aj Boh, ktorý zázračne pôsobí. Tým, že nám dáva odpustenie, nám však dáva aj silu, aby sme účinnejšie odolávali budúcim pokušeniam. Rana duše spôsobená predchádzajúcim pádom je zahojená a cesta k svätosti je vydláždená. […]

Nebojte sa prchavých pocitov a spomienok. Budete v pokušení premýšľať o svojom zranení, ale pokúste sa ho prekonať prosbou Boha o silu odpustiť. Ponúknite Mu svoje utrpenie a predstavte si, ako veľmi si cení túto srdcervúcu obeť. Obeta, ktorú prináša niekto, kto sa snaží napodobňovať Boha v ťažkých situáciách, je taká krásna, že sa anjeli v nebi radujú. Neprepadaj zúfalstvu. Boh v teba verí.

Zdroj: Matka Angelica, Christine Allison, odpovede Matky Angeliky , Krakov 2008.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.