Bozk od Ježiša: miništrant dáva kňazovi lekciu o Kristovi

Keď malý miništrant urobil niečo neobvyklé, dal svojmu farárovi nové pochopenie Kristovej lásky.

Keď bol o. José Rodrigo López Cepeda vysvätený za kňaza, jeho biskup ho poslal, aby vykonával svoju službu vo farnosti svätyne sv. Dobroslavy (dom. Orosie) v Španielsku. O. José nahradil kňaza, ktorý tam bol farárom takmer 30 rokov.

Spočiatku to nemal mladý kňaz ľahké, pretože ľudia boli zvyknutí na svojho bývalého dlhoročného farára a na jeho spôsob konania. O. José hovorí, že „hoci bola úloha ťažká, bola plodná, ale nebolo by to také plodné bez pomoci malého chlapca menom Gabriel.“ Kňaz sa o príbeh podelil na Facebooku začiatkom tohto roka a stojí za to si ho prečítať.

Malý Gabriel

Druhý týždeň, čo o. José bol na fare, istý mladý pár sa s ním išiel porozprávať spolu s ich osemročným synom Gabrielom, chlapcom, ktorého o. José popisuje ako „v každom ohľade zvláštneho“.

Gabrielovi rodičia požiadali nového farára, aby vzal ich syna ako miništranta. Kňaz spočiatku váhal – nie kvôli akýmkoľvek obmedzeniam, ktoré chlapec mohol mať, ale kvôli tomu, že už bol ohromený všetkými ťažkosťami, s ktorými sa stretol pri preberaní vedenia farnosti.

Malý chlapec mal však „tajnú zbraň“, aby si získal srdce kňaza. Keď sa o. José spýtal, či chce byť miništrantom, namiesto verbálnej odpovede objal kňaza okolo pása (tak vysoko, ako malý chlapec dosiahol). Ako mu mohol povedať „nie?“

Gabrielova prvá omša ako miništranta

O.José povedal chlapcovi, aby nasledujúcu nedeľu prišiel na svätú omšu o 15 minút skôr, aby tam mohol byť včas a prvýkrát slúžiť pri oltári. Gabriel došiel presne – spolu s celou svojou rodinou, ktorí sa tešili, ako ho uvidia, keď bude slúžiť na omši – na sebe červenú „sutanku a bielu superku“ s čipkovanými okrajmi, ktoré vyrobila jeho stará mama. Jeho rodina znateľne zväčšila veľkosť zboru! O. José popisuje, čo sa stalo potom.

Musel som pripraviť všetko potrebné pre Eucharistiu. Nemal som sakristána alebo zvonára, takže som musel behať tam a späť a až keď sa mala začať omša, uvedomil som si, že Gabriel nevie nič o tom, ako pomôcť. Pretože času bolo málo, napadlo mi povedať mu: „Gabriel, musíš robiť všetko, čo robím aj ja, dobre?“

Gabriel bol veľmi poslušný malý chlapec a veľmi pozorne a doslovne vnímal čo pán farár hovoril. Keď sa začala omša a kňaz pobozkal oltár, urobil to aj chlapec. Keď nadišiel čas homílie, o. José si všimol, že sa všetci usmievajú a dávajú pozor – ale nie na neho; pozerali sa na roztomilého malého miništranta, ktorý poslušne robil všetko pre to, aby napodobnil každé kňazovo gesto.

Bozk

Po svätej omši rozpráva o. José Gabrielovi, čo by mal a nemal robiť počas omše. Okrem iného objasnil, že bozkávanie oltára bolo gestom vyhradeným pre kňaza; oltár predstavuje Krista a kňaz je pri vykonávaní sviatosti zvláštnym spôsobom spojený s Ním.

„Pozrel sa na mňa svojimi veľkými spýtavými očami, bez toho, aby úplne pochopil vysvetlenie, ktoré som mu dával,“ hovorí o. José. Aj keď bol Gabriel poslušný, bol tiež úprimný a neváhal povedať: „Ale ja chcem tiež pobozkať oltár.“ Opakované vysvetlenia nepomohli zmeniť chlapcovu túžbu pobozkať oltár, ale nakoniec o. José povedal, že pobozká oltár „za oboch“. Zdá sa, že chlapec toto riešenie aspoň na chvíľu prijal.

„Pobozkal ma“

Ďalšiu nedeľu, keď sa začala omša, kňaz pobozkal oltár a sledoval, čo chlapec urobí. Gabriel s ním nebozkával oltár; namiesto toho tlačil svoju tvár na oltár a zostal tam „so širokým úsmevom na tvári“, až kým mu o. José nepovedal, aby prestal.

Po omši sa farár vrátil s chlapcom k pokynom a pripomenul mu, že nemá bozkávať oltár a že to kňaz robí „za oboch“. Chlapcova odpoveď ho prekvapila: „Nebozkával som ho; pobozkal ma sám. “ Šokovaný, o. José povedal: „Gabriel, prestaň so mnou hrať hry.“ Chlapec neustúpil. „Je to pravda!“ povedal. „Vybozkával ma.“

Aká krásna jednoduchosť! Keď to počujeme, je ťažké si nespomenúť na Ježišove slová o deťoch, ktoré zaznamenal sv. Matúš Evanjelista:

„Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“ Matúš 11:25

O. José hovorí, že Gabrielove slová ho naplnili „svätou žiarlivosťou“. Aj on chcel bozky! Potom, čo všetci odišli, zavrel kostol, šiel k oltáru a napodobnil svojho malého miništranta. Položil tvár na oltár a modlil sa: „Pane, pobozkaj ma, ako si pobozkal Gabriela.“

Nechajte sa najskôr milovať Ježišom

Vo svojej publikácii o. José hovorí, že malý Gabriel ho naučil, že je dôležité nechať sa najskôr milovať Ježišom a v ťažkých časoch zostať s ním úzko spojený. Ďalej hovorí:

Ten chlapec mi pripomenul, že tá práca nebola moja, a že získanie srdca týchto ľudí sa mohlo uskutočniť iba na základe tej sladkej dôvernosti s Kristom, jediným Kňazom.

Odvtedy, vysvetľuje, že zakaždým, keď bozkáva oltár, opiera si najskôr oň tvár, aby tiež „prijal Jeho bozk“, pretože „so svojím milovaným miništrantom a učiteľom Gabrielom som sa dozvedel, že pred bozkom oltára, potrebujem bozk od Krista.“

Dnes má Gabriel 25 rokov a stále žije v rovnakom meste. O. López Cepeda teraz vykonáva kňazskú službu v Mexiku (domovská krajina) a do Španielska sa nevrátil od roku 2010. Naposledy išiel pozdraviť svojho priateľa, ktorý bol v tom čase dospievajúcim. Napriek vzdialenosti zdieľajú spomienku na ten krásny príbeh, v ktorom bol a vždy bude hlavným protagonistom Kristus.

Zdroj: Aleteia.org, Obrázky: Tamtiež

 

 

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *