Nesmierna sila sviatostí

Osoba pred smrťou často ticho spí. Rodina je zhromaždená okolo a nie je tam žiadna odpoveď, pretože posledné obrady sú často skutočne poslednou udalosťou. Na druhej strane je tento proces niekedy veľmi vedomý. Niekoľkokrát ma povolali navštíviť muža alebo ženu, ktorí volali na farský úrad osobitne preto, lebo vedia, že zomierajú a chcú vidieť katolíckeho kňaza.
Raz som som bol zavolaný do malého bytu v nie tak dobrej časti mesta. V byte som našiel asi 60- ročného muža, ktorý mal nahnevaný výraz a lapal po vzduchu. Volal sa Ralph.

„Ste katolícky kňaz?“

„Som.“

„Konečne. Posledné tri týždne som volal po celom meste, aby som sa dovolal katolíckeho kňaza.“

„Prepáčte. Vyzerá to, že ste dosť chorý.”

„Áno. Zomieram. Doktor hovorí iba niekoľko týždňov. Nemôžu pre mňa nič urobiť.“

„Aký je problém?“

„Rakovina pľúc. Je to moja prekliata chyba. Nemohol som sa vzdať fajčenia.“

„Chápem. Prečo ste doteraz nevideli kňaza?“

„Bol som v hospici a keď som sa spýtal, poslali nejakého starého chlapa v modrej košeli. To ma priviedlo k podozreniu, tak som sa ho spýtal a on povedal, že je metodista. Povedal som mu, aby sa stratil. Chcem katolíckeho kňaza. Tak odišiel a o pár dní neskôr som sa opýtal znova a poslali nejakú ženu, ktorá nosí jednu z tých košieľ, ktoré majú nosiť. Vedel som,  že nie je rozhodne katolíckym kňazom a tak som jej povedal, aby odišla von a priviedla za mnou katolíckeho kňaza.”

„Prečo ste neposlali po svojho farára? Do ktorého kostola chodíte?“

Smeje sa, potom začne kašľať. Kašeľ je naozaj zlý. Zdá sa mi, že si vykašle svoje pľúca – aspoň to, čo z nich zostalo. Nakoniec sa prestane smiať, utíši kašeľ a hovorí: „Do pekla, otče, nebol som v kostole päťdesiat rokov.“

„Tak prečo chcete začať hneď teraz?“

„Pretože rehoľné sestričky mi povedali, že keď zomiera katolík, mal by si zavolať kňaza. Správne?“

„Správne.“

„A ja som katolík a zomieram, tak som zavolal kňaza.“ Čo bude ďalej?“

„Ste pripravený vyspovedať sa a prijať sviatostné posledné pomazanie?“

„Je to rovnaké ako posledné obrady pred odchodom na vecnosť?“

„Áno. Chcete sa vyspovedať? “

„Môže to trvať dlho …“ začne sa znova smiať a kašľať.

„Mám toľko času, koľko je potrebné.“

Začal som teda počúvať jeho smutné spovedanie sa zo smutného života a tragických strát. Najprv boli slzy na jeho strane, potom prišli moje. Dal som mu rozhrešenie a sľúbil som mu, že ho na druhý deň uvediem do spoločenstva s Pánom cez Eucharistiu. Toto sväté prijímanie bolo jednou z najkrajších vecí, ktoré si pamätám. Bol ako malé dieťa. Mal vieru. V skutočnosti nemal nič iné ako vieru.

Potom po prijímaní a požehnaní si zapálil cigaretu. „Nemali by ste fajčiť.“ Povedal som. „Tieto veci ťa zabijú.“

Myslel si, že je to veselé.

O týždeň neskôr zavolal jeho opatrovateľ a ja som šiel znova za Ralphom. Tentokrát bol v posteli v tmavej miestnosti. Neboli tam žiadni členovia rodiny. Zabudol na svojich priateľov, opustil svoje deti a  svoju manželku. Bol sám.

Sedel som pri jeho posteli. „Ralph, kto je teraz s Vami?“

„Nikto, otče. Nikto, a je to moja chyba. Pripúšťam si to.“

Vytiahol som ruženec. „Pamätáte si toto?“

„Samozrejme. Sestričky ma naučili modliť sa ruženec.“

„Toto je teraz to, čo je s Vami a spolu s ním, matka Božia, Mária.“ Dávam mu ruženec. „Čoskoro zomriete, ale chcem, aby ste sa držali tohto ruženca.“ Mária a Váš anjel strážny Vás budú držať. Ste s tým v poriadku?“

Šepká: „Určite som s tým v poriadku.“

Chcete, aby som sa pomodli modlitby za zomierajúcich?

Prikývne. Modlím sa. Zaspí a o niekoľko dní neskôr na jeho pohrebe sú ľudia prekvapení, keď sa zjaví katolícky kňaz. Nikto nevedel, že Ralph je katolík.

Keď som im povedal, ako zomrel Ralph, došlo k úplnému tichu a úcte a nejakým zvláštnym spôsobom Ralph, ktorý bol v živote dosť mizerným katolíkom, vo chvíli svojej smrti vydal žiarivé svedectvo Krista Kráľa.

Zdroj: otec Dwight Longenecker, churchpop, obrázok: Pixabay