Žiť v nádeji alebo bez nádeje?
Všetci potrebujeme nádej, aby sme žili život naplnený radosťou. Vložením našej nádeje do božích rúk, nedovolíme pesimizmu sveta, aby nás stiahol nadol.
Nádej je nevyhnutnou zložkou života naplneného radosťou. Bez nádeje sa náš život môže zmeniť na depresívnu skúsenosť, z ktorej chceme uniknúť. Navyše, naša nádej musí byť v Bohu, pretože je to jediný druh nádeje, ktorý pretrvá každú životnú búrku.
Svätý Ján Pavol II. hovoril o nádeji s mládežou počas svojej návštevy Spojených štátov v roku 1987. Vysvetlil, ako je nádej pre život nevyhnutná. Nemôžeme žiť bez nádeje. Musíme mať nejaký účel v živote, nejaký zmysel našej existencie. Musíme o niečo usilovať. Bez nádeje začíname umierať.
Potom ďalej rozvinul tento komentár, pričom uviedol dva príklady ľudí, ktorí buď žili s nádejou, alebo bez nej.
Prečo sa niekedy stáva, že zdanlivo zdravý človek, úspešný v očiach sveta, si vezme nadmernú dávku uspávacích liekov a spácha samovraždu? Prečo na druhej strane vidíme vážne postihnutého človeka naplneného veľkou chuťou do života? Nie je to kvôli nádeji? Jeden stratil všetku nádej; v druhom je nádej živá a prekypujúca. Je zrejmé, že nádej nepramení z talentov a darov, ani z fyzického zdravia a úspechu! Pochádza z niečoho iného. Presnejšie povedané, nádej pochádza od niekoho iného, niekoho mimo nás.
Svätý Ján Pavol II. veril, že kľúčom k životu s nádejou je vrúcna viera a dôvera v Boha.
Nádej pochádza od Boha, z našej viery v Boha. Ľudia nádeje sú tí, ktorí veria, že ich Boh stvoril s určitým zámerom a že sa postará o ich potreby. Veria, že ich Boh miluje ako verný Otec. Pamätáte si radu, ktorú dal Ježiš svojim učeníkom, keď sa zdalo, že sa boja budúcnosti? Povedal: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Život je viac ako jedlo a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany: nesejú, ani nežnú, nemajú komoru ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáky!“ (Luk 12, 22-24).
Áno, Boh pozná všetky naše potreby. On je základom našej nádeje.
Bez nádeje v milujúceho a milosrdného Boha budeme mať v tomto živote len málo pre čo žiť. Keď príde skúška, budeme sa jej chcieť za každú cenu vyhnúť a utiecť pred ňou, nepoznajúc jej dôvod. Avšak keď vložíme našu nádej pevne v Boha, budeme dôverovať, že sa postará a pomôže nám prekonať akékoľvek utrpenie, ktoré sa v našom živote vyskytne. Potrebujeme nádej, aby sme udržali naše oči upriamené na lásku, ktorú na nás Boh chce vyliať.
Zdroj: Aleteia, Modlitba.sk, Obrázok: Tamtiež
